Rôzne:
MAURÍCIUS - fenomén filatelie

Spomienky z turisticko-filatelistickej výpravy za legendárnou známkou Modrý Maurícius (Blue Penny) na fascinujúci ostrov Maurícius.

MAURÍCIUS - fenomén filatelie

Nie je veľa predmetov stvorených ľudskou činnosťou, ktoré sú vo všeobecnosti objektom zberateľstva, pričom tieto mu dokázali vtlačiť silný symbol. Snáď najznámejším a najrozšírenejším objektom zberateľstva po celom svete sú poštové známky a iné poštové produkty, ktoré zahŕňame pod spoločný pojem filatelia. O tom, že sa zbierajú poštové známky vedia deti, dospelí, ale seniori a to bez ohľadu nato, či tomuto čaru „prepadli“ alebo nie. Iné zberateľské odbory a nie je ich málo, môžu snáď s výnimkou zbierania mincí, filatelii jej rozšírenie len „ticho závidieť“...

O tom, že existuje medzi poštovými známkami „nejaký“ modrý Maurícius vedia rádovo milióny a milióny ľudí po celom svete, bez ohľadu nato, že nikdy žiadne poštové známky nezbierali a už vôbec nemali šancu ho získať, resp. aspoň ho na vlastné oči vidieť. A mne sa to podarilo aspoň to druhé – vidieť ho a byť priamo na mieste jeho vzniku, čo je výrazne silnejší zážitok, ako keď je výnimočná šanca ho vidieť na nejakej významnej filatelistickej výstave v našom regióne. Takáto možnosť napr. bola aj na Svetovej výstave PRAGA 2008, keď túto známku vystavovala zo svojich zbierok anglická kráľovná Alžbeta II. A o tom, že tento „kúsok papiera“ je skutočne fenomén, hovorí aj návštevnosť. Šancu vidieť ho, si nenechalo ujsť počas pár dní výstavy niekoľko desiatok tisíc filatelistov aj nefilatelistov. Neodradila ich v tom ani nutnosť vystáť si niekoľkohodinové čakanie v rade...

Reprodukcia najznámejších známok sveta - červený a modrý Maurícius.

Skôr ako sa dotknem samotného zážitku a okolnostiam jeho osobného zhliadnutia, rád by som pre upresnenie uviedol niekoľko riadkov a údajov dotýkajúcich sa tohto nádherného ostrova.

Ostrov Maurícius (alebo v minulosti skôr u nás nazývaný Maurítius) alebo plným názvom znejúci ako Maurícijská republika, je ostrovný štát a nachádza sa pod rovníkom v juhozápadnej oblasti Indického oceánu. Maurícius dosiahol nezávislosť v marci roku 1968 a od roku 1992 je republikou. V tejto súvislosti je zaujímavá aj československá „stopa“ na ostrove. V centre ostrova je mesto Curepipe (asi 80.000 obyvateľov), ktoré má na juhu mesta autobusovú stanicu pomenovanú po upálenom Jánovi Palachovi (1969) – viď obrázok č. 1 a 2. Rovnako je pomenované po ňom aj obchodné centrum... Zaujímavá súvislosť medzi nezávislosťou ostrova (marec 1968) a krátko nato jeho upálením (január 1969). Spoločný znak – boj za slobodu.....

Obrázok 1: MAURÍCIUS, Curepipe, stanica J. Palacha, 25. 12. 2010.

Obrázok 2: MAURÍCIUS, Curepipe, stanica J. Palacha - detail, 25. 12. 2010.

Konkrétne ostrov patrí do súostrovia Maskarény (patrí sem ešte aj ostrov Rodriguez, ktorý je súčasťou Maurícijskej republiky a francúzsky zámorský department – ostrov Reunión). Ostrov Maurícius sa nachádza necelých 1000 km východne od ostrova Madagaskar. Má rozlohu len niečo vyše 2.000 km2. Ostrov je vulkanického pôvodu, je však menej hornatý ako ostrov Reunión. Severojužne má dĺžku cca 58 km a západovýchodne šírku cca 47 km. Na mape má tvar „kvapky“ pred odkvapnutím... Na ostrove sa „tlačí“ vyše 1,2 milióna ľudí, dominujú však potomkovia Indov (skoro 70,0 %), menej je kreolov a najmenej belochov. Ostrov je ukážkou náboženskej tolerancie, nie je raritou keď na ostrove je blízko seba katolícky kostol, mešita alebo hinduistický chrám. Podnebie je síce tropické, ale príjemné pre turistov, teplota oceána – na prelome decembra a januára (počas našej zimy...) na kúpanie je výborná – okolo 27 °C. Hlavným mestom je prístav Port Louis (má okolo 170.000 obyvateľov), ktorý sa nachádza v severozápadnej oblasti ostrova. Maurícius patrí v rámci Afriky medzi bohatší región. Svojim HDP na hlavu sa zaraďuje niekde okolo 60. miesta na svete. Kedysi dominujúce pestovanie cukrovej trstiny je pomaly na ústupe, svoju nezastupiteľnú funkciu zohráva však turizmus pre svoje vynikajúce pláže a podmienky, na vzostupe je bankovníctvo a sektor služieb. Úradným jazykom je angličtina, ale väčšina obyvateľov hovorí kreolčinou, ale široko je používaná aj francúzština. Doprava je pozostatok po Angličanoch – jazdí sa vľavo. Menou na ostrove je maurícijská rupia (MUR), 1 € = asi 39 - 40 MUR.

Po týchto pár riadkoch, ktorými som pripomenul základné údaje o ostrove Maurícius ako takého, vrátim sa k samotnej podstate tohto príspevku.

Tesne pred Vianocami roku 2010 naša cesta viedla z Viedne cez Mníchov priamo letecky do Port Louis, odkiaľ sme mali plánovanú 14-dňovú plavbu zaoceánskou loďou po ostrovoch v Indickom oceáne. Doleteli sme úmyselne niekoľko dní pred odplávaním, takže bolo šanca podrobnejšie spoznávať v prvej etape ostrov Maurícius. Snahou bolo spoznať nielen prírodu a pamiatky, ale aj to, čo súvisí so zberateľstvom. Vianočné obdobie však tomu až tak neprialo, takže v prvej fáze pobytu na ostrove sme sa obmedzili na zhliadnutie aspoň exteriérov niektorých budov, ktoré budeme chcieť po návrate z plavby vidieť aj zvnútra. V meste Port Louise nie je až taký problém nájsť budovy Poštového múzea - viď obrázok č. 10, Hlavnú poštu - viď obrázok č. 3 a 4 a hlavne budovu Blue Penny - viď obrázok č. 11. Všetky sa nachádzajú v oblasti prístavu a nie sú od seba príliš vzdialené a smerovky to správne navigujú.

Obrázok 3: MAURÍCIUS, Port Louis, hlavná pošta, 26. 12. 2010.

Obrázok 4: MAURÍCIUS, Port Louis, hlavná pošta, otváracie hodiny, 26. 12. 2010.

Tak sa aj stalo dňa 10.01.2011 po návrate z plavby naspäť na ostrov. Mali sme k dispozícii ďalších pár dní. Zistili sme, že na budove Hlavnej pošty je umiestnená pamätná tabuľa - viď obrázok č. 5, signalizujúca, že tu vznikol v roku 1847 symbol filatelie tzv. „modrý Maurícius“ v hodnote 2 pence spolu s „červeným Mauríciom“ v hodnote 1 pence. Budove na námestí - Place du Quai, dominuje hlavný vchod - viď obrázok č. 6. Zaujímavosťou je, že hlavná pošta je otvorená v pracovných dňoch necelých 8 hodín a posledných 45 minút otváracích hodín sa predávajú len poštové známky! Pri tržnici – pulzujúcom srdci mesta Port Louise, je iná pošta - viď obrázok č. 9.

Obrázok 5: MAURÍCIUS, Port Louis, hlavná pošta - pamätná tabuľa, 26. 12. 2010.

Obrázok 6: MAURÍCIUS, Port Louis, hlavná pošta - vchod, 26. 12. 2010.

V susedstve hlavnej pošty je umiestnené Poštové múzeum - viď obrázok č. 7 a 8. Má len 2 miestnosti. Dá sa o ňom povedať, že je skôr nevýrazné. Vstupné sa neplatí. Krátko je otvorené aj v sobotu. Ponuka je zameraná na zmes známok zo sveta, ponúkajú zaujímavý suvenír v podobe novotlačí vzácnych originálov.

Obrázok 7: MAURÍCIUS, Port Louis, Poštové múzeum, 26. 12. 2010.

Obrázok 8: MAURÍCIUS, Port Louis, Poštové múzeum - vstup, 26. 12. 2010.

Nakoniec sme si nechali návštevu Múzea Bleu Penny. Toto múzeum, tak ako hovorí už jeho názov, je múzeum „modrého penny“ alebo tiež „modrého Maurícia“. Je to nové, moderné, jednoposchodové múzeum, ktoré sa nachádza na konci novovybudovanej obchodnej triedy Caudan Waterfront - viď obrázok č. 12, takmer v prístave, kde sú sústredené nové obchodné priestory. Bolo postavené ani nie pred 20-timi rokmi a jeho hlavnou úlohou je bezpečné uloženie originálov obidvoch známok - viď obrázok č. 13 a 14. Zaujímavosťou je ako sa tam dostali. V roku 1993 skupina miestnych významných maurícijských spoločností a podnikateľov spojila svoje „finančné sily“ a kúpila obidva kusy nepoužitých známok na aukcii za cca 2,2 milióna USD. Nie nadarmo sa hovorí, že tieto dva „malé farebné papieriky“ sú tým najcennejším, čo sa na ostrove nachádza..... Súčasne je to údajne jediný pár týchto známok na svete, ktoré sú stabilne spolu vystavené na jednom mieste. Niekto vlastní „modrého“ a niekto „červeného Maurícia“, ale spoločne údajne nikto.....

Obrázok 9: MAURÍCIUS, Port Louis, ukážka pošty, 26. 12. 2010.

Obrázok 10: MAURÍCIUS, Port Louis, smer aj Poštové múzeum, 26. 12. 2010.

Obrázok 11: MAURÍCIUS, Port Louis, smer aj Blue Penny múzeum, 26. 12. 2010.

Obrázok 12: MAURÍCIUS, trieda k Blue Penny múzeu, 10. 01. 2011.

Obrázok 13: MAURÍCIUS, Port Louis, budova Blue Penny múzea, 10. 01. 2011.

Obrázok 14: MAURÍCIUS, Port Louis,pred budovou Blue Penny múzeua, 10. 01. 2011.

Vstup do múzea je spoplatnený – stojí cca 200 MUR, je otvorené 6 dní v týždni v rovnakom čase (bližšie viď The Blue Penny Museum). V múzeu je zakázané filmovať aj fotiť, aj keď nie sú takí prísni, aby tieto aparáty pre istotu dočasne odoberali.... Prehliadka trvá asi hodinu. Známky sú uložené na prvom poschodí, každá samostatne v špeciálnych hĺbkových vitrínach, ktoré sú každú polhodinu na 10 minút osvetlené. Je to pre ochranu pôvodných farieb známok. Návštevníci sa pohybujú akoby v tmavom kruhovom tuneli, kde po okrajoch sú osvetlené hĺbkové vitríny, ktorým „trónia“ malé, ale mimoriadne vzácne známky. Okrem dvoch vzácnych známok – vlastne chybotlačí s nesprávnym textom „Post Office“ (čiže poštový úrad) miesto správneho „Post Paid“ (čiže poštovné uhradené) je tam vystavených rad známok s už správnym textom v rôznych kombináciách, farebných odtieňov a nasledujúcich tlačí. Tie samozrejme majú výraznú hodnotu, ale nie je to už hodnota tzv. „modrého Maurícia....“. Nemal som odvahu vytiahnuť fotoaparát pri obidvoch raritách, vedomý si toho, že tam musí byť niekoľko kamier, ktoré z bezpečnostných dôvodov monitorujú celý priestor. Pri tých „menej významných“ známkach som však niekoľko záberov predsa len potajomky urobil - viď obrázok č. 15 až 18.

Obrázok 15: MAURÍCIUS, Port Louis, 1. exponát Blue Penny múzea, 10. 01. 2011.

Obrázok 16: MAURÍCIUS, Port Louis, 2. exponát Blue Penny múzea, 10. 01. 2011.

Obrázok 17: MAURÍCIUS, Port Louis, 3. exponát Blue Penny múzea, 10. 01. 2011.

Obrázok 18: MAURÍCIUS, Port Louis, 4. exponát Blue Penny múzea, 10. 01. 2011.

Prízemná časť múzea je venovaná dejinám ostrova od jeho objavenia až po dnešnú dobu pomocou rôznych máp, vrátane dejín hlavného mesta Port Louis.

Z tejto časti múzea cesta von vedie len cez obchod so suvenírmi. Nie je ťažké si domyslieť, že by sa tam ťažko hľadal tovar, ktorý by nebol nejako spojený s „modrým Mauríciom....“. Tričká, pohľadnice, mydlá, čaje a pod.. Nám doma pripomínajú návštevu tohto múzea 2 magnety na chladničke – ako inak „jeden modrý a jeden červený Maurícius...“.

Myslím si, že nemá už význam ďalej popisovať detailne ako to vlastne všetko vzniklo. Je to notoricky známe, známok sa zachovalo len 14 kusov červených a 12 kusov modrých Mauríciov z 500 kusových nákladov. Aj keď vo finančnom vyjadrení sú známky mimoriadne drahé, nie sú najdrahšími na svete. Určite sú však vo svete najznámejšie a najpopulárnejšie a je zrejmé, že tomu tak asi aj dlho zostane.

Kontakt na autora článku: Marián Jobek