Tematická filatelia:
Tvorba tematického filatelistického exponátu so športovou tematikou

Možnosti preukázania filatelistických znalostí v námetovom exponáte na konkrétnom prípade športového zamerania exponátu. Základné princípy, odporúčania a praktické ukážky.

Jedným zo základných kameňov budovania zbierky a neskôr vytvorenia filatelistického exponátu je vhodný výber témy a s tým súvisiace odborné znalosti zberateľa. Pretože filatelia je hobby, nie sú kladené žiadne obmedzenia na výber námetu. Väčšinou padne voľba na námet, ktorý je zberateľovi blízky a ktorému sa plánuje intenzívnejšie venovať nielen po zberateľskej ale aj po odbornej stránke. Samozrejme pre bežné zbieranie je úroveň odborných znalostí vecou zberateľa, avšak v prípade tvorby súťažného exponátu je zberateľ za tieto znalosti hodnotený. Nie priamo, ale hlboká znalosť problematiky sa v námetovom exponáte premieta najmä do hodnotenia v kritériu Rozvinutie – spracovanie – význam, za ktoré môže získať zberateľ až 30 bodov.

Inými slovami, pri tvorbe námetového exponátu je rovnako dôležité získanie informácií o materiáloch viažúcich sa k danej téme ako aj získanie hlbokých znalostí o oblasti samotnej. Na získanie odborných znalostí potrebuje zberateľ zmapovať existujúce zdroje vedomostí a využívať ich na štúdium. V prvopočiatkoch zbierania stačia základné informácie populárneho charakteru, ale postupne treba študovať odborné knihy, časopisy a využívať ďalšie zdroje (TV, Internet), aby zberateľ získal hlbšie vedomosti o študovanej oblasti.

Preukázanie odborných znalostí pri zbieraní prezentujeme dvomi v podstate protichodnými prístupmi. Prvým je prístup zo strany detailenj znalosti filatelistických materiálov, druhým prístup zo strany detailnej znalosti námetu.

Znalosť filatelistického materiálu

Detailná znalosť rôznorodých filatelistických materiálov (najmä príležitosť vydania a identifikácia zobrazeného námetu) je základom pre podrobnejšie skúmanie námetu. Keď sa skúsený námetový zberateľ pozrie na ľubovoľnú známku alebo iný filatelistický materiál, prvé čo urobí je preskúma obrazové a textové motívy a podrobne sa oboznámi s udalosťou, ku ktorej sa materiál viaže. To znamená, že ľubovoľný materiál, ktorý sa zberateľovi dostane do ruky musí preskúmať, či nemôže rozumným spôsobom rozvíjať jeho tému. Pri takomto skúmaní, ktoré môže trvať aj niekoľko dní, kedy prehľadá dostupné zdroje informácií, zistí častokrát zaujímavé fakty. A ak tieto fakty dokáže pretlmočiť do libreta exponátu, stáva sa tento jednak omnoho informatívnejším a jednak tým zberateľ dokazuje odbornej jury svoje odborné znalosti. Dôležité je to najmä u vzácnejšieho materiálu, ktorého zaradenie zvyšuje aj vzácnosť a výnimočnosť exponátu. Samozrejme súvislosť musí byť maximálne priama bez krkolomných konštrukcií založených na dohadoch a nepotvrdených hypotézach.

Príklady materiálov, ktoré po podrobnejšom preskúmaní ponúkajú zaujímavé použitie v športovom exponáte:
1. Zaradenie nemeckej príležitostnej obrazovej celiny do exponátu venovanému šachu.
Použitie zobrazenej celiny v námetovom exponáte venovanom jazdectvu, hudbe, histórii, ľudovým zábavám je zrejmé. Menej zrejmé je však jej použitie v exponáte venovanému šachu alebo iným hrám. Stačí si však všimnúť postavu v čiernom rúchu, ktorá drží v rukách pravdepodobne šachovnicu. Ak je tomu skutočne tak, dá sa tento námet veľmi pekne v šachovom exponáte vyžiť. Nehovoriac už o tom, že nemecká obrazová celina je veľmi vítaným a ceneným materiálom v námetovom exponáte.
2. Zaradenie celinových pohľadníc ZSSR do námetových exponátov.
Celinové pohľadnice ZSSR sú známe zdroje rôznych námetov. Keďže sa v drvivej väčšine jedná o žánrové obrázky, len máloktoré z nich sa dajú v športovom námetovom exponáte využiť. Keď už však sa niečo nájde, stojí to za to. Veď akým iným filatelistickým materiálom dokážeme dokumentovať rôzne štadióny a športové stavby. Veľmi zaujímavým je celinová pohľadnica Moskva - Leninské hory, na ktorej je skokan na lyžiach a v pozadí centrálny (olympijský) štadión V. I. Lenina. A vrcholom je fakt, že záber je urobený v období bez snehovej prikrývky, teda celinová pohľadnica jednoznačne dokumentuje skoky na lyžiach na umelej hmote.
3. Zaradenie OVS Chemických závodov Dürschmidt v Ústí nad Labem do exponátu venovanému lyžovaniu.
Opäť na prvý pohľad materiál nijako nesúvisiaci so športom. V tomto prípade stačí otočiť lístok a prečítať si správu na druhej strane. Odosielateľ, ktorým je pán Karel Dürschmidt oznamuje zástupcom (lyžiarskej) vojenskej jednotky, že ním vyrábaný lyžiarsky vosk Dura je vysokej kvality a preto veľmi vhodný pre ich lyže. Takže razom sa tento materiál stáva veľmi zaujímavým (aj zberateľsky - nie je to bežné OVS) v námete lyžovanie, sneh alebo vojenstvo. Ak by som sa niektorým z týchto námetov venoval podrobnejšie, ďalším krokom by bolo vystopovanie histórie a výrobného programu firmy a tiež vystopovanie oslovenej vojenskej jednotky a zistenie maximálneho množstva informácií o jej nasadení, umiestnení, prípadne zložení (Nebola nejaká významná osoba príslušníkom tejto jednotky? Skutočne používali propagovaný lyžiarsky vosk? Nezúčastnila sa táto jednotka s týmto voskom na nejakých lyžiarskych športových súťažiach? a pod.). Som si istý, že sa nájdu ďalšie zaujímavé súvislosti. Len treba byť vytrvalý a hľadať správnym smerom.

Znalosť námetu

Hlboká znalosť námetu umožňuje zberateľovi hľadanie zaujímavých filatelistických materiálov dokumentujúcich menej známe fakty v zberateľskej oblasti aj v zdanlivo nesúvisiacich tematických oblastiach. Toto je opačný postup ako v predchádzajúcom prístupe. Hlboké znalosti problematiky zberateľovi umožňujú cielene hľadať a nájsť pre neho zaujímavý materiál.

Príklady materiálov, ktoré na prvý pohľad nijako nesúvisia s konkrétnym (športovým) námetom:
1. Zaradenie známky s portrétom J. Kollára do exponátu venovanému bicyklu.
Na prvý pohľad nepochopiteľné sa razom stane zmysluplným obohatením exponátu, keď si preštudujeme historické publikácie, resp. priamo Kollárovú najznámejšiu básnickú skladbu Slawy dcera, kde je zmienka o tom, že Kollár počas svojho pobytu na Univerzite v Jene pravidelne jazdil na drezine. Tento fakt je zaujímavý aj z celosvetového pohľadu, lebo je to jeden z prvých praktických dôkazov existencie dreziny ako dopravného prostriedku. Poznaním týchto faktov zberateľ dostáva možnosť zaradiť do exponátu materiál dokumentujúci J. Kollára, jeho zbierku Slawy dcera, jeho pobyt na Univerzite v Jene, prípadne samotnú Univerzitu v Jene. A je len na ňom, aby ku niektorému z týchto objektov našiel zaujímavý filatelistický materiál.

Nebojte sa uvoľniť fantáziu, častokrát Vás dovedie k nečakaným odhaleniam.

A na záver jedna úloha pre čitateľov. Pokúste sa nájsť športové ale i nešportové námety, v ktorých by sa dala vhodne využiť pohľadnica odoslaná z polárneho kruhu v Nórsku.

Napríklad zberateľ všeobecného športového námetu už dnes nemôže pomýšľať na jeho skompletizovanie, resp. vyčerpanie širokej témy, ak chce získať vysoké bodové ohodnotenie. Z toho vyplýva, že všeobecné exponáty na tému šport, či už letný alebo zimný sú už pri svojom zrode odsúdené na nižšie bodové ohodnotenie, pretože autor má len veľmi malú šancu získať adekvátny počet bodov za výber témy a jej vyčerpávajúce spracovanie. Podobný osud, i keď čiastočne z iných dôvodov (praktická nedostupnosť materiálov, vysoké ceny, príliš veľké množstvo materiálov) vás stihne pri zbieraní niektorého z populárnych námetov ako sú napr. olympijské hry, futbal, hokej, tenis, atletika, cyklistika. Tieto námety sú v celosvetovom meradle tak obľúbené, že veľké množstvo kúpychtivých zberateľov zvyšuje ceny kvalitného materiálu do bežnému človeku nedosiahnuteľných výšok a na druhej strane láka poštové správy vydávať neúmerné množstvo poštových i zberateľských materiálov.

Preto pri voľbe námetu, odporúčam jednoznačne zvoliť buď menej populárny námet alebo námet, ktorý mi ponúka širšie pole realizácie. Medzi pekné príklady športových námetov patrí stolný tenis, vodné športy na stojatej alebo na divokej vode, jachting, beh na lyžiach, šerm, jazdectvo, gymnastika, zápasenie. Veľmi lákavým námetom je rekreačný šport a turistika, kam môžem zaradiť ako pešiu turistiku tak i turistiku na vode, na bicykli, na lyžiach, prípadne autoturistiku. Odporúčam tiež pozrieť sa na športové námety z iného zorného uhla. Ak si zvolíte námet lopta, nebudete síce originálny, ale budete mať možnosť použiť množstvo zaujímavých materiálov z rôznych loptových hier, nehovoriac už o materiáloch dokumentujúcich vývoj rôznych typov lôpt a ich výrobcov. A keď si vyberiete napríklad námet športová puška, anatómia športovca alebo šport a hudba bude jednak originálny a jednak budete na našich burzách nachádzať podstatne viacej materiálu vhodného do exponátu ako Vaši kolegovia, ktorí zbierajú bežný dávno vyzbieraný populárny námet.
Tu sa dostávame k ďalšiemu dôležitému faktoru, ktorý ovlpyvňuje voľbu témy a tým aj hodnotenie exponátu - materiál. Lebo či chceme či nechceme materiál je tým čo robí exponát zaujímavým a kvalitný materiál je tým, čo robí exponát vyššie oceniteľným. Preto potenciálnemu materiálu venujeme pozornosť už pri výbere témy. Zaujímať nás totiž musí nielen známy a existujúci, ale hlavne neznámy, no potenciálne použiteľný a nám dostupnejší materiál. A jednoznačne platí, že čím má námet dlhší súvis s históriu tým je väčšia pravdepodobnosť nájdenia súvisiacich kvalitných a starých materiálov. Ako príklad môžem uviesť tri námety: kozmonautika, automobilizmus a jazdectvo. Prvý námet má maximálne 50 ročnú, druhý okolo 100 ročnú a tretí vyše tisícročnú históriu. Z toho vyplýva aj pravdepodobnosť nájdenia kvalitných materiálov: zberateľ prvého námetu bude veľmi rád ak sa mu podarí zaradiť do exponátu kvalitný materiál starší ako 50 rokov, druhý nájde aj materiály staršie 100 a ten tretí bez problémov môže zaradiť aj predznámkové listy staršie ako 200 rokov. Samozrejme vek nie je jediným kritériom hodnoty materiálov, ale takmer vždy tomu tak je.
Konkrétne by som mohol tieto tvrdenia ilustrovať na svojom exponáte, ktorý je venovaný cyklistike. Vystavujem ho takmer 20 rokov a za ten čas sa už všeličo zmenilo. V počiatkoch zbierania, keď som sa pre tento námet rozhodoval, bolo síce zopár krajín, ktoré mali cyklistický šport v láske, ale väčšinou to bol zberateľsky neatraktívny námet. Pečiatky k Pretekom mieru a niektorým ďalším pretekom sa zdali byť dostupné a relatívne lacné. Avšak s postupom času, najmä po tom, keď v 80. rokoch nastal dokonalý boom cyklistiky, roztrhlo sa vrece jednak s cyklistickými pretekmi a jednak s poštovými dokladmi. Na jednej strane zvýšenie počtu materiálov je útokom na moju peňaženku (čomu sa dá opäť po zrelých úvahách a vyšpecifikovaní oblasti zbierania ubrániť). Na druhej strane, a to je podstatne problematickejšie, priniesol zvýšený záujem aj nedostatok kvalitného (t.j. staršieho materiálu) a nárast cien (čomu sa nijako nedá zabrániť). Keď však viem ako na to, nemusí to byť pre mňa a môj exponát také strašné. V podstate mi ostávajú dve, nie úplne sa vylučujúce, možnosti, ak chcem vo vystavovaní úspešne pokračovať. Prvou možnosťou je zúženie oblasti záujmu alebo prechod na príbuzný doteraz okrajový námet (napr. prechod na už spomínanú cykloturistiku, popis vývoja a konštrukcie bicykla - Ukážka 1.). Druhou možnosťou je hlbšie štúdium problematiky a hľadanie doteraz nepoznaných súvislostí, ktoré mi pomôžu použiť zaujímavý materiál zatiaľ ležiaci ladom. A tu sa dostávame k problémom (z môjho pohľadu tiež ku krásam) zberateľstva, kedy sa môžem venovať hlbšiemu štúdiu a hľadaniu súvislostí. V tomto vám nikto nebude brániť a nikto vám nemôže skrížiť cestu. Otázkou je len do akej hĺbky sa výskumu venovať, aby som neodbočil od témy príliš ďaleko (Ukážka 2.).

Ďalším veľmi dôležitým faktorom je vzácnosť materiálu. Musíme si uvedomiť, že filatelia je odborom historicko-zberateľským, čo znamená, že vzácnosť materiálu v exponáte je meraná nielen jeho trhovou ale hlavne historickou (zberateľskou) cenou. Preto pri výbere témy treba brať ohľad aj na tento faktor. Ak si vyberiem za svoj námet terénnu cyklistiku, resp. v súčasnosti populárnu a bohato dokumentovateľnú jazdu na horských bicykloch, veľmi ťažko budem hľadať kvalitné doklady staršie ako 10 rokov. Ak si však vyberiem cykloturistiku otvorím si miesto pre netušené možnosti, pretože prvé cyklotúry organizovali nadšení velocipedisti na vysokých bicykloch zhruba od 70. rokov minulého storočia. A tu sa už dajú tušiť, i keď často nepriame, doklady, ktoré skutočne zhodnotia exponát (Ukážka 3.).

Chcem upozorniť ešte na jeden fakt, ktorý úzko súvisí s výberom témy, i keď sa už viac týka ďalšieho spracovania (tzv. libreta). Väčšina zberateľov, ktorý si vytýčia športový alebo olympijský námet sa nevyhne túžbe po chronologickom a tým vyčerpávajúcom spracovaní témy (všetky majstrovstvá sveta, olympijské hry, všetky ročníky významných súťaží alebo pretekov a pod.). A tu je kameň úrazu: zberateľ si neuvedomí, že základom jeho exponátu je materiál (a ešte raz materiál) a chronológia, resp. vyčerpanie všetkých historických majstrovstiev, alebo hier môže viesť (a väčšinou aj vedie) k paradoxnej situácii, že vlastne zberateľ sám ukáže, že nemá materiál, pretože nie všetky z nich sú dokumentovateľné kvalitným materiálom, prípadne aj sú, ale zberateľ ukazuje, že ho nemôže vystaviť. Prečo si dávať vlastné góly? Prečo sa ku tomu nepostaviť z iného konca a nenájsť také súvislosti, ktoré mi umožnia ukázať čo mám a nie čo nemám. V konkrétnom prípade uvediem cyklistiku na olympijských hrách. Je veľmi ťažké dokladovať kvalitným materiálom všetky novodobé olympiády. Ku niektorým neexistuje priamy materiál vôbec, o cyklistickom ani nehovoriac, ku tým mladším existuje zas nepreberné množstvo. Jedná sa však o novodobý materiál, ktorý môže byť považovaný v exponáte ašpirujúcom na vyššie ohodnotenie za tzv. vatu. Preto si zvolíme inú cestu - použijeme kvalitnejšie doklady v iných súvislostiach a o olympiáde sa zmienime tak, aby sme sa vyhli vlastným dieram (Ukážka 4 a 5, tiež Ukážka 1.).

Ukážka 1.
Cestná cyklistika
Nasmerovaním záujmu aj na okrajové témy akou je napríklad konštrukcia bicykla, spestrím celý exponát a v neposlednom rade dokážem ilustratívnejšie využiť materiály, pre ktoré by sa mi ťažko hľadalo miesto ak by som sa sústredil len na športové súťaže a preteky. Využil som tiež známky, ktoré mi ostali pri nezaradení chronológie olympijských hier.

Ukážka 2.
Drezina
Po hlbšom bádaní sa mi naskytne príležitosť dať na jeden list zdanlivo nesúvisiace osobnosti (Leonardo da Vinci, Karl Drais a Ján Kollár) a tým "získavam body" nielen u laickej verejnosti (návštevníkov výstavy), ktorý sa majú možnosť dozvedieť niečo nové, ale aj u jury v oblasti spracovanie a výskum.

Ukážka 3
Cykloturistika
Zaradenie na prvý pohľad nesúvisiaceho OVS Talianskeho turistického klubu z roku 1931 na list venovaný cykloturistike sa ukáže ako plne opodstatnené, keď si uvedomíme, že tento celotaliansky klub so sídlom v Miláne organizuje cykloturistické akcie ako jeden z najstarších v Európe už od 80. rokov minulého storočia a na jeho základoch vznikol aj Taliansky národný cyklistický zväz.

Ukážka 4
Tour de France
Hlbšie znalosti mi dovoľujú vhodne zosúvťažniť LOH 1952 v Helsinkách s najvýznamnejšími cyklistickými etapovými pretekmi Tour de France cez profesionálneho cyklistu J. Anquetila, ktorý sa ako profesionál stal 5-násobným víťazom Tour a na LOH 1952 ešte ako amatér získal bronzovú medailu v súťaži družstiev na 100km. To mi umožní použiť relatívne hodnotnú pečiatku k LOH 1952 bez toho, aby som som bol nútený použiť chronológiu olympijských hier.

Ukážka 5
Majstrovstvá sveta v sálovej cyklistike
Vhodným motívom skĺbujúcim existujúce materiály sú úspechy bývalých čs. sálovcov. Pečiatka z roku 1965 pripomína zisk prvého titulu, známka z roku 1969 pripomína zisk tretieho a pečiatka z roku 1988 zisk posledného dvadsiateho titulu majstrov sveta bratov Pospíšilovcov v bicyklebale. Pečiatka z roku 1977 dokladuje rok, kedy získala jeden zo svojich štyroch titulov v krasojazde najúspešnejšia čs. krasojazdkyňa A. Matoušková. (Len málokoho napadne, že k MS v sálovej cyklistike už prakticky žiadne materiály neexistujú).