Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Belgická okupácia Nemeckej východnej Afriky (Deutsch-Ostafrika - DOA)
Príspevok z oblasti známkových území o známkach a celinách súvisiacich s belgickou okupáciou Nemeckej východnej Afriky (Deutsch-Ostafrika - DOA) počas I. svetovej vojny.
Nemeckú východnú Afriku (DOA) obsadili počas I. svetovej vojny od severovýchodu (G.E.A., I.E.F, Mafia) a juhozápadu (N.F.) Briti, od juhu Portugalci (Kionga), od západu Belgičania (Urundi, Ruanda a následne najprv štvorriadková prítlač belgickej okupácie DOA a potom A. O., vždy na Belgickom Kongu). Tieto známky sú prakticky v každom svetovom katalógu. Michel však uvádza ešte 5 miestnych belgických prítlačí, ale bez zobrazenia a popisu. V odbornej literatúre však skutočne možno nájsť neobvyklé pečiatkové prítlače z Michlom uvádzaných 5 miest DOA, šiestym mestom bola Kitega.
Belgické vojská pod vedením generála Tombeura obsadili tieto mestá nasledovne: Karema 6. 8. 1916, Kigali 6. 5. 1916, Kigoma 28. 7. 1916, Kitega 17. 6. 1916, Tabora 19. 9. 1916 a Usumbura 6. 6. 1916. Úradné pečiatkové prítlače, vždy na Belgickom Kongu, možno rozdeliť na 2 skupiny – lineárne, t.j. riadkové (Kigoma 3 druhy, Tabora a Usumbura) a kruhové, vždy bez vonkajšej celej kružnice a so skratkou mesiaca, čo je veľmi neobvyklé pre frankofónne Belgicko, v angličtine (Karema, Kigali, Kitega a opäť Usumbura). Zatiaľ čo úradné riadkové prítlače mali rýdzo poštovú funkciu, za anglickými kruhovými prítlačami, zväčša dobre čitateľnými, hoci väčšími ako známka a preto zriedka kompletnými, a lokálnymi prítlačami možno predpokladať aj filatelistické vplyvy.
Vo svetových katalógoch nájdeme, ak vôbec, len úradné prítlače RUANDA a URUNDI, väčšinou najlacnejšieho typu „du Havre” podľa miesta ich výroby - Le Havre. Vo filatelistickom atlase Afrika zas nájdeme typ „Tombeur”, nazvaný podľa generála Tombeura, ktorý ich výrobu nariadil. Najpoužívanejší belgický katalóg COB okrem týchto 2 typov uvádza aj typ prítlače „Grysolle”, podľa mena ich miestneho zadávateľa v Afrike. Všetky 3 typy sú v COB podrobne popísané, tak sa im venovať nebudem.
Zberatelia ZZ hľadajú najmä úradné lineárne prítlače Kigoma typu A (20 mm), B (24 mm) a C (20,5 mm, len čierna), Tabora a Usumbura. Sú pomerne vzácne a ich ceny sa dnes pohybujú v tisícoch korún.
Mnohonásobne vzácnejšie neúradné lokálne lineárne prítlače, vzniknuvšie počas vojenskej kampane, sú u nás temer neznáme. Nakoľko však Belgicko malo len 2 závislé územia a mnoho špičkových historikov aj filatelistov, sú v literatúre mnohokrát podrobne popísané a na aukciách dosahujú závratné ceny. Paradoxne sú však niekedy považované za falzá, a ako také ich je možné občas kúpiť za prijateľnú cenu. Patria sem napr. Karemy majora Heenena, Kigoma plukovníka Moulaerta, riadková Tabora a viac druhov prítlačí RUANDA aj URUNDI, zväčša urobených v Tabore, neraz na písacích strojoch. Zberateľskou lahôdkou sú prítlače na ukoristených známkach DOA.
Medzi úradné (oficiálne) sa zaraďujú aj mimoriadne vzácne lokálne prítlače v rámčeku RUANDA a URANDI, pochádzajúce z obsadeného britského M`Barara, a UDJIDJI s rôznymi dátumami, vyrobené z pôvodnej nemeckej pečiatky.
Zatiaľ čo 3 katalogizované emisie prítlačí RUANDA a URUNDI „du Havre”, „Tombeur” a „Grysolle” majú rôzne odtiene fialovej farby, lokálne vydania sú aj inofarebné. Najznámejšie sú modré prítlače z Tabory. Aj pečiatka na nich je modrá, vždy s dátumom 19. septembra 1916, teda dňa obsadenia mesta belgickým vojskom generála Tombeura.
Miestne prítlače na ďalších obrázkoch sú z Kisumu a Kigomy.
Zberatelia sa stretávajú aj s prítlačami čiernymi. Tie boli vyrobené podľa generála de Haene so súhlasom belgického ministerstva kolónií na filatelistické účely. Sú teda použiteľné ako spacefillers. Odborníci rozoznávajú niekoľko typov, odlišujúcich sa dĺžkou prítlače.
Poštové použite tieto známky už nemali. Preto opečiatkované známky, obyčajne s pečiatkami polných pôšt, zrejme pravými nie sú. Obdobne hrubšie sýtočierne prítlače.
A keď už sme pri falzách, tak ukážka bežných falošných prítlačí Kigoma.
Najpozoruhodnejšie sú však anglické úradné kruhové prítlače Karema, Kigali, Kitega a Usumbura. Robili sa na celiny a na už nalepené známky, preto sú často považované za denné pečiatky a výnimočne ich možno kúpiť v skarte. Prítlačami sú len na rytinách „Mols” (to je meno autora známok) Belgického Konga, zväčša aj s prítlačou belgickej okupácie DOA alebo A. O. Typické prítlače z okupovaných miest DOA vyzerajú nasledovne.
Príležitostne sa dajú kúpiť aj na filatelistických dokladoch, ako je na obrázku, väčšinou však individuálne na výstrižkoch, či odlepené.
Nepoužité celiny s prítlačou dokazujú, že sa skutočne jedná o prítlač.
Vyskytujú sa opečiatkované aj kruhovou dennou pečiatkou, nakoľko však zároveň slúžili ako precancels, kedy pri odosielaní do iného mesta nebolo potrebné známky opäť pečiatkovať, sú opečiatkované mimoriadne vzácne. Pečiatkovali sa zvyčajne len pri miestnom adresátovi alebo pri odosielaní z iného mesta. Podobne ako známky s úradnou prítlačou RUANDA a URUNDI boli použiteľné na celom belgičanmi okupovanom území. Použité celiny na ďalších obrázkoch majú spomínané denné pečiatky v celej kružnici.
Prítlače treba teda pre účely zbierania ZZ odlišovať od denných pečiatok, ktoré boli aj v týchto 4 Belgičanmi okupovaných mestách DOA s domicilom a dátumom v celej kružnici. Ich ceny sú, s výnimkou celistvostí, len malým zlomkom cien prítlačí.
Znehodnocovanie známok sa tiež robilo ručne – dopísaním dátumu.
A pozor. Keďže meno mesta nie je vždy vidno kompletné, nezameniť si okrúhle prítlače Karema, Kitega, Kigali a Usumbura z okupovanej DOA s dennými pečiatkami miest v Belgickom Kongu Bolobo, Gombe, Lukolela, Rutshuru, Tumba a Uvira, kde sa podobné okrúhle pečiatky bez celej kružnice, prirodzene ale francúzske (FEV, AVR, MAI, JUI, AOU), tiež používali.
Pre milovníkov histórie ukážka, ako vyzeralo belgické vojsko 19. 9. 1916 pri vstupe do Tabory, ktorá bola obsadená ako posledná zo 6 v úvode spomínaných miest, v ktorých boli urobené úradné prítlače.
Na mape je názorne vidno ako hlboko do vnútrozemia DOA belgické vojská pozdĺž strategickej železničnej trati z Udjidji do Dar es Salaamu postúpili a kde platili okupačné známky.
Prvá svetová vojna skončila v roku 1918, Versaillskou zmluvou z roku 1919 bola DOA rozdelená na britské mandátne územie Tanganyika a belgické okupačné územie, ktoré Liga národov zverila od 20. júla 1922 Belgicku ako Ruandu-Urundi. Belgicko oficiálne prijalo mandát v roku 1924.
Karema, Kigoma, Tabora a Udjidji sa dostali do Tanganyiky, dnes sú v Tanzánii, Kitega a Usumbura v Burundi, Kigali v Rwande, Kisumu v Keni a Mbarara v Ugande.
Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.
Kontakt na autora článku: Peter Valdner