Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Teritoriálna filatelia (Rakúsko) - Nové poznatky k typológii modrých Merkurov 1851

Článok z oblasti teritoriálnej filatelie (Rakúsko) prináša nové poznatky k typológii emisie modrých Merkurov z roku 1851.

(Müller 1927 versus Ferchenbauer 2008)

Narastajúca obľuba zbierania tzv. klasiky Rakúska 1850 - 1918 sa prejavila vo vydávaní stále kvalitnejšej špecializovanej zberateľskej literatúry ([3] - [5]) a to nielen v nemeckom jazyku ([7], [8]). Veľké očakávania v prevažnej miere splnilo aj posledné vydanie Ferchenbauera v roku 2008. Rozšírenie z jedného diela v roku 2000 na 4 diely v roku 2008 je skutočne obdivuhodné.

Z môjho pohľadu je najväčším prínosom konečne prepracovaná časť vydania novinových známok MERKUR 1851. Doposiaľ to bola iba taká popoluška oproti vydaniu prvých výplatných známok emisie 1850. A to napriek tomu, že sa jedná o úplne prvé vydanie novinových známok v celosvetovom meradle. Možno je to dané veľmi zjednodušeným prístupom niektorých katalógov, ktoré rozpoznávajú iba dva základné typy a dva podtypy ([6]), možno prevažne nízkou kvalitou známok, pretože väčšina známok je zastrihnutá až do obrazu známky a to z dôvodu veľmi malej vodorovnej vzdialenosti medzi známkami počnúc 0,7 mm pri prvých vydaniach a končiac 1,25 mm pri neskorších vydaniach. Možnou príčinou je asi aj pre väčšinu zberateľov nedostupnosťou získania aspoň v slušnej kvalite žltého alebo ružového Merkura, nehovoriac už o rumelkovom Merkure. Takto je bežný zberateľ odsúdený na vždy nekompletnú sériu.

Zväčšené reprodukcie jednotlivých typov a podtypov modrého Merkura v poslednom vydaní Ferchenbauera vhodne doplnili a upresnili doposiaľ používaný prevažne slovný popis a to hlavne pri podtypoch III. typu. Rozdiely boli známe už skôr napr. v tvare písmen nadpisu ZEITUNGS pri podtypoch IIIa. a IIIb. boli uvedené v maďarskej monografii ([7]) už v roku 1986.

Myšlienka so zobrazením veľkých reprodukcií podtypov bola výborná, avšak narazila na problém: Kde vziať reprodukciu najvzácnejšieho podtypu IIa? Preto azda vzniklo šalamúnske riešenie uvedené v monografii, že zavedenie podtypu IIa Müllerom ([1]) sa nepotvrdilo. Na obr. 1 je zväčšená reprodukcia časti známky podtypu IIa zoskenovanej priamo z originálneho vydania Müllerovej publikácie ([1]). Škoda iba, že podkladom pre reprodukciu bola známka so zliatou tlačou a väčšina detailov nie je dostatočne ostrá.

Obr. 1 - Reprodukcia fragmentu z podtypu IIa ([1]).

Doposiaľ používané rozlišovanie jednotlivých podtypov bolo založené hlavne na odlišnom tvare písmen v nadpise ZEITUNGS, v texte STÄMPEL v dolnej časti známky, ďalej na poškodení kresby ľavej hornej rozety, škvrne na nose (bradavici), škvrne na brade. Uvedené texty sú na známke zobrazené v negatíve a vzhľadom na použitú metódu prípravy tlačových štočkov sú vyhotovené v horšej kvalite. Prvé tlačové dosky sa veľmi rýchlo opotrebovávali a pri príprave nových dosiek dochádzalo postupne k úprave tlačových štočkov a čiastočnému vylepšovaniu tlače textov. Takže išlo o vynútené úpravy s cieľom zlepšiť kvalitu tlače.

Obr. 2 - Podtyp IIa znehodnotený škrtmi perom.

Niekedy k zásadným objavom vedie veľká náhoda a dosť kľukatá cesta. Dostalo sa mi do zbierky celkom podarené falzum tmavomodrého Merkura (nie najlepšia reprodukcia známky na eBay) a pri porovnávaní s originálnymi známkami som zistil, že falzifikátor najmenej pozornosti venoval trom záhybom plášťa modrého Merkura pod okrúhlou sponou. V porovnaní s I. typom bola odchýlka kresby veľká. Neskôr som sa k tomuto falzu vrátil znova, ale v porovnaní s III. typom bola odchýlka podstatne menšia. Heuréka!!! Čiže existuje asi ďalší rozpoznávací znak jednotlivých typov a podtypov. Po preštudovaní celej mojej zbierky musím konštatovať, že skutočne existuje rozlišovací znak podstatne výraznejší ako doposiaľ používané a to i pri čiastočne zliatych tlačiach, keď zaniká priečka v Ä, prípadne sú náhodné škvrny v oblasti nosu alebo brady Merkura.

Obr. 3 - Číslovanie záhybov pod sponou.

Na obr. 3 je znázornený zjednodušený detail plášťa spolu s očíslovaním záhybov pod sponou. Na rozdiel od predchádzajúcich rozlišovacích znakov tento nebol vynútený výrobnými problémami, ktoré boli spojené hlavne s nízkou kvalitou nápisom na známke. Preto sa môžeme domnievať, že sa jedná o úmyselne vytvorené rytecké značky.

V ďalšej časti štúdie sú v tabuľkách k jednotlivým typom uvedené používané rozlišovacie znaky doplnené o tvar záhybov pod sponou. Uvedené poznatky sú demonštrované na blokovom materiáli. Doposiaľ som nenašiel žiadnu podstatnejšiu výnimku z navrhovaného ďalšieho rozlišovacieho znaku. Zdanlivé odchýlky sú vysvetliteľné pomerne nízkou kvalitou tlače známok. Záujemcom o podrobnejšie informácie k príprave tlačových dosiek odkazujem na monografiu P. Hirša ([8]).

Najspoľahlivejším znakom pre odlíšenie I. typu a II. typu známok podľa klasických prístupov je aj pri zliatych tlačiach (nedá sa určiť hrúbka Z v ZEITUNGS) široká vzdialenosť medzi bodkami nad Ä (0,4 mm) a ich symetrické umiestnenie. Vodorovná vzdialenosť známok by mala byť typicky medzi 0,7 - 0,8 mm, pri vybočení tlačových štočkov až 1,1 mm.

popis záhybov pod sponou	Z a G z nadpisu ZEITUNGS	Ä z nadpisu STAMPEL	nos	spona
podtyp Ia.   1. záhyb oblúkový   2. záhyb rovný, prilepený
podtyp Ib.   1. záhyb lomený   2. záhyb zvlnený, prilepený

Farba svetlomodrá, papier vrúbkovaný, jednookruhová pečiatka expedície novín MILANO 13/2, štvorblok, vodorov. vzdialenosť 0,75 mm, zvislá vzdialenosť 3,3 mm.

Obr. 4 - Štvorblok podtypu Ia. s detailom tvaru záhybov pod sponou.

Farba modrá, papier obyčajný, riadková pečiatka BLANSKO 12.JAN, trojnásobná frankatúra na ústrižku z novín, zvislá dvojpáska, vodorovná vzdialenosť 0,8 mm, zvislá vzdialenosť 3,3 mm.

Obr. 5 - Trojnásobná frankatúra podtypu Ib. s detailom tvaru záhybov pod sponou.

Najväčší prínos pri určovaní podtypov na základe tvaru záhybov pod sponou je pri II. type novinových známok. Typ IIa. je zobrazený na obr.cnbsp;2. Zhoda s obr. 1 je zrejmá pri texte STÄM, podobnosť 2. záhybu pod sponou nie je potvrdená ani vylúčená. Šírka ľavého okraja je 0,8 - 1,1 mm. Šírka pravého okraja je 0,7 - 0,8 mm. Pravá horná rozeta je viac poškodená ako ľavá horná rozeta pri podtype IIIb. To je asi dôvod, prečo tlač z dosky s podtypom IIa. veľmi skoro nahradená tlačou z dosky s podtypom IIb. Hrúbka písmena Z ako aj upravený tvar písmena Ä ednoznačne priraďujú známku zobrazenú na obr. 2 k II. typu.
Vzdialenosť medzi bodkami nad Ä sa zúžila na 0,2 mm a dvojbodka sa posunula doľava. Pri podtype IIa. sa Müller domnieval ([1]), že veľká pravá bodka v dvojbodke vznikla pokusom o korekciu posunu doľava dvojbodky nad Ä.

popis záhybov pod sponou	Z a G z nadpisu ZEITUNGS	Ä z nadpisu STAMPEL	nos	spona
podtyp IIa.   2. záhyb zvlnený, háčik
podtyp IIb.   2. záhyb lomený, neprilepený
podtyp IIc.   2. záhyb zvlnený, oblúkom prilepený

Farba modrá, papier obyčajný, dvojokruhová pečiatka ZEITUNGSEXPED: WIEN 27/11, krajová trojpáska, ľavý okraj 2,2 mm, vodorovná vzdialenosť 1,3 mm.

Obr. 6 - Trojpáska podtypu IIb. s detailom tvaru záhybov pod sponou.

Obr. 7 - Novinová páska s trojpáskou podtypu IIc. s detailom tvaru záhybov pod sponou.

Rozlíšenie III. typu je jednoduché podľa nadpisu ZEITUNGS. Rozlíšenie podtypov IIIa. a IIIb. bolo do vydania novej monografie Ferchenbauera zdanlivo jednoduché, čo vytvorilo priestor pre falšovanie podtypu IIIa. úpravou podtypu IIIb. Do roku 2008 uvádzané dva farebné body v písmene G sú v skutočnosti dva alebo jeden tak ako uvádza aj AUSTRIA NETTO KATALOG ([6]). Pri prvých tlačiach podtypu IIIb. nebolo poškodenie ľavej hornej rozety ešte rozvinuté a tlač farebných bodov v písmene G nebolo vždy výrazné. Takto sa dalo vyškrabaním nevýrazného bodu v G upraviť bežný podtyp IIIb. na podstatne vzácnejší podtyp IIIa. Stretol som sa už s dvoma takýmito prípadmi falzifikácie.

popis záhybov pod sponou	nadpis ZEITUNGS	ľavá horná rozeta	pravá dolná rozeta	spona
podtyp IIIa.   3. záhyb oblúkový
podtyp IIIb.   3. záhyb najskôr rovný, potom oblúk

Iný tvar pravej dolnej rozety pri podtype IIIb. uvádza už aj Ferchenbauer ([5]) ako ľahké poškodenie pravej dolnej rozety. Podľa mojich poznatkov je potrebné uvedený text nahradiť textom: veľký farebný bod v ľavom hornom kvetnom lupeni, ktorý už nie je tak jednoduché odstrániť. Rozhodujúcim znakom naďalej však zostáva iný tvar písmen v nadpise ZEITUNGS.

Pri typológii podtypu IIIb sa ukazuje ako vhodné zaviesť hlbšie členenie na podtypy (obr. 8) :

Výskyt podtypov IIIb1. a IIIb2. je zhruba rovnaký. Uvedené delenie platí pre optimálne množstvo farby nanesené pri tlači. Pri nízkej intenzite tlače sa stretávame aj pri podtype IIIb2. aj s dvoma nevýraznými bodmi v písmene G.

Obr. 8 - Päťpáska so striedajúcimi sa podtypmi IIIb1. a IIIb2.

Záver

Podľa uvedeného ďalšieho rozlišovacieho znaku by bolo potrebné prehodnotiť aj existenciu spojených podtypov IIb. a IIc. V tabuľke tab. 1 je uvedený vývoj cien modrého Merkura ako násobky najlacnejšieho podtypu IIIb. Údaje by mali zhruba vyjadrovať výskyt jednotlivých podtypov na filatelistickom trhu. Výskyt poštovne použitého podtypu IIIa. je minimálne porovnateľný s výskytom podtypu IIb. a mal by byť aj tak ohodnotený. Cena podtypu IIa. sa zatiaľ nedá určiť. Na definitívne dokázanie existencie podtypu IIa. by bolo potrebné doložiť minimálne dvojpásku uvedeného podtypu.

Uvedená štúdia dokazuje, že aj po 160 rokoch sa dajú objaviť nové fakty, aj keď je potrebná dosť veľká dávka šťastia. Záverom chcem poďakovať za užitočné konzultácie a kópie cennej filatelistickej literatúry Ing. Dr. Pavlovi Hiršovi, Ph.D. a pánu Jánovi Pelikánovi za podporu mojej zberateľskej činnosti.

Literatúra:

[1] Müller E.: DIE POSTMARKEN VON ÖSTERREICH, Die Postmarke, Viena, 1927.
[2] Müller E.: DIE POSTMARKEN VON ÖSTERREICH, Preiskatalog, 1. Auflage, Die Postmarke, Wien, 1927.
[3] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Spezialkatalog und Handbuch, selbstverlag, Wien 1990.
[4] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, selbstverlag, Wien 2000.
[5] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I, Östeerreich 1850-1864, selbstverlag, Wien 2008.
[6] AUSTRIA NETTO KATALOG, Briefmarken, Österreich Spezialkatalog 2003/2004, ASCAT, 59. Auflage.
[7] Surányi L., Visnyovszki G.: A magyar bélyegek kézikönyve, Gondolat, Budapest 1986.
[8] Hirš P.: RAKOUSKO 1850 - 1918, Monografie a specializovaný katalog, vlastní náklad, Praha 2006.
[9] Hirš P. – elektronická komunikácia a konzultácie, december 2009.

• Pavel Hirš: RAKOUSKO 1850-1918, II. upravené vydanie (recenzia)
• Klement Ptačovský: Známky Rakouska 1850 - 1918

Kontakt na autora článku: Radomil Květon