Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Premonštrátsky kláštor Panny Márie v Bíni

Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná Premonštrátskemu kláštoru Panny Márie v Bíni.

Autor výtvarného návrhu známky: Karol Felix
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
Rytec známky: František Horniak

• Obálka prvého dňa (FDC) k známke
  Kultúrne dedičstvo Slovenska: Premonštrátsky kláštor Panny Márie v Bíni

Tematický popis a súvislosti:

S Bíňou sa spájajú mimoriadne významné doklady ranostredovekého osídlenia. Už v 9. storočí, v období Veľkej Moravy, existovalo na vyvýšenej terase pri rieke Hron sídlisko, na ktorého existenciu poukazujú nálezy hrobov s veľkomoravskými šperkami. Koncom 10. storočia bola táto plocha opevnená zemnými valmi, ktoré sú svojou mohutnosťou a rozsahom úplne ojedinelé. Predpokladá sa, že ich nechal vybudovať Štefan I. počas bojov s povstalcom Kopáňom. Opevnený areál bol využívaný i v nasledujúcich storočiach. Začiatkom 13. storočia tu, na mieste pravdepodobne so staršou sakrálnou tradíciou, vyrástol kláštor premonštrátskeho rádu. Kláštorný, dnešný farský Kostol Panny Márie založil pred rokom 1217 komes Omodej z mocného rodu Hunt-Poznanovcov. Jednoloďový kostol s rozmernou západnou emporou, dvojvežovým západným priečelím a tromi východnými apsidami je jednou z najvýznamnejších románskych architektonických pamiatok na území Slovenska. V jeho interiéri sa zachoval pozoruhodný súbor architektonických článkov s kvalitnou kameňosochárskou výzdobou. Tá svedčí o tom, že na stavbe kostola sa podieľali kamenári, ktorí na prelome 12. a 13. storočia pracovali aj na kráľovskom a arcibiskupskom hrade v neďalekom Ostrihome. Prevažne rastlinná, ale aj figurálna výzdoba sa sústreďuje na hlaviciach pilierov pod emporou a na hlaviciach prístenných prípor, na ktorých kedysi spočívala rebrová klenba lode. Zo západnej predsiene do lode kostola vedie reprezentatívny portál. Má tzv. ústupkovú formu, typickú pre románske obdobie. Hlavice na stĺpikoch v jeho ústupkoch zdobí rastlinný dekor, na vnútornej strane ľavého portálového ostenia sa však zachoval aj figurálny motív – štylizovaná postava atlanta, či skôr oranta s rukami zdvihnutými v adoračnom geste. V blízkosti kostola, pred jeho západnou fasádou stojí ďalšia, menšia sakrálna stavba s kruhovým pôdorysom – Rotunda Dvanástich apoštolov. Postavili ju tiež niekedy okolo roku 1217, snáď ako votívnu stavbu. V jej interiéri sa zachovali fragmenty neskororománskej maliarskej výzdoby. Dodnes sú dobre čitateľné postavy apoštolov v špaletách okien.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.