Poštová známka:
Ochrana prírody: Slovenské minerály – Drahý opál z Dubníka

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná slovenským minerálov s vyobrazením drahého opálu z Dubníka.

Hárčeková úprava:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Karol Felix
Rytec známky: František Horniak

• Poštová známka
  Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova
• Príležitostná poštová pečiatka
  Uvedenie poštových známok Ochrana prírody - slovenské minerály

• Slávnostné uvedenie poštových známok Ochrana prírody - slovenské minerály

Tematický popis a súvislosti:

Opál je amorfná látka, hydratovaný oxid kremičitý (SiO2.nH2O) s premenlivým podielom vody (3-21%). Existuje viacero druhov opálu, ale medzi najvzácnejšie patrí drahý opál vďaka opalizácii, magickému odlesku trblietajúcich sa pestrých pastelových farieb. Zmenu farieb spôsobuje lom a rozklad svetla (difrakcia) na jemných vrstvičkách s rozdielnym obsahom vody, na drobných prímesiach iných minerálov, alebo v mikrodutinkách. Drahý opál je najznámejším drahokamom zo Slovenska. Na lokalitách medzi Červenicou a Dubníkom v Slanských vrchoch sa vyskytuje vo výplniach puklín v mladotreťohorných sopečných horninách – andezitoch. Opál vznikol vyzrážaním z horúcich silikátových vodných roztokov, ktoré ako dozvuky vulkanickej činnosti prenikali po puklinách do okolitých hornín.

Drahé opály z Dubníka boli známe už v staroveku. V tej dobe, podobne ako v stredoveku, to bolo jediné známe nálezisko na svete. Verilo sa, že opály majiteľovi prinášajú šťastie. Rímsky senátor Nonius vraj radšej zvolil vyhnanstvo, ako by prenechal svoj nádherný opál s jemnou rytinou triumvirovi Markovi Antoniovi, milencovi Kleopatry. Dubnícky opál si obľúbili aj členovia rodiny cisára Napoleona, cisárovná Jozefína nosila klenotnícky opál „Oheň trójsky“. Najväčším slovenským opálom je „Harlekýn“, ktorý našli v roku 1775 v potoku. Má tvar plochého klina s rozmermi 12,5 × 5,7 cm a premenlivú hrúbku 2-7 cm. Jeho hmotnosť je okolo 600 g. Nachádza sa v zbierkach Prírodovedného múzea vo Viedni. Sláva dubníckeho opálu začala upadať po objavení bohatých nálezísk v Mexiku a najmä v roku 1875 v Austrálii, odkiaľ v súčasnosti pochádza vyše 95% klenotníckych opálov. Pre nerentabilnosť boli dubnícke opálové bane uzavreté v roku 1922, v súčasnosti sú štátom chráneným areálom ako významné zimovisko netopierov.

Na medzihárčí je zobrazená varieta kremeňa – achát z lokality Kuzmice v južnej časti Slanských vrchov na východnom Slovensku. Na FDC je zobrazená kryštálová výplň dutiny v bazalte – aragonit z lokality Bulhary pri Fiľakove na južnom Slovensku. Motívom FDC pečiatky je kryštálový tvar libethenitu – sekundárneho fosfátu medi z Ľubietovej, ktorý je jedným zo 19 slovenských minerálov, prvýkrát na svete nájdených a opísaných zo Slovenska.

Autor (zdroj) popisu: RNDr. Ján Madarás, PhD. a RNDr. Milan Gargulák, CSc.