Poštová známka:
Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná slovenským minerálov s vyobrazením žezlového kremeňa zo Šobova.

Nominálna hodnota: 0,60 €
Rozmery známky: 30,5 x 44,4 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 3
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Karol Felix
Rytec známky: František Horniak
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s.
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad známok: 180 000 ks.

Hárčeková úprava:

Pôvodný výtvarný návrh:

• Poštová známka
  Ochrana prírody: Slovenské minerály – Drahý opál z Dubníka
• Príležitostná poštová pečiatka
  Uvedenie poštových známok Ochrana prírody - slovenské minerály

• Slávnostné uvedenie poštových známok Ochrana prírody - slovenské minerály

Tematický popis a súvislosti:

Kremeň (SiO2) patrí medzi najbežnejšie minerály v prírode. Vytvára šesťuholníkové stĺpčekovité kryštály zakončené plochami trapezoédra alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál však máva aj celistvú, zrnitú alebo mikrokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje aj ako amorfný. Jeho farba je rôznorodá, zahŕňa prakticky celé farebné spektrum, vryp má biely. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom – napr. číry krištáľ, ružový ruženín, fialový ametyst, žltý citrín, hnedá záhneda, čierny morión, farebne premenlivý amorfný chalcedón, achát a opál.

Mineralogickou zaujímavosťou v okolí Banskej Štiavnice je tzv. žezlový alebo holubníkový kremeň. Kryštály sú zrastené pozdĺž najdlhšej osi tak, že konečný útvar pripomína žezlo alebo holubník (väčší kryštál býva narastený na menšom, príp. opačne). Podrobne ich študoval už Giovanni Antonio Scopoli, taliansko-rakúsky prírodovedec, profesor na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v rokoch 1769 – 1777. Najkrajšie kryštály sa aj dnes nachádzajú v dutinách kremencov na vrchu Šobov severne od mesta, ale nachádzali sa aj v kryštálových výplniach dutín (tzv. drúzy) spolu s inými minerálmi vo vrchných častiach rudných žíl v Banskej Štiavnici a okolí. V rudných hniezdach sa nachádzali aj žezlové ametysty – hrubší fialový kremeň narastený na tenšom stĺpčeku priehľadného kremeňa.

Na medzihárčí je varieta kremeňa – achát z lokality Kuzmice v južnej časti Slanských vrchov na východnom Slovensku. Na FDC je zobrazená drúza kryštálov rudných minerálov (sfalerit, chalkopyrit, galenit) s kremeňom a kalcitom z Banskej Štiavnice. Motívom FDC pečiatky je kryštálový tvar euchroitu – sekundárneho arzenátu medi z Ľubietovej, ktorý je jedným zo 19 slovenských minerálov, prvýkrát na svete nájdených a opísaných zo Slovenska.

Autor (zdroj) popisu: RNDr. Ján Madarás, PhD. a RNDr. Milan Gargulák, CSc.