Poštová známka:
Technické pamiatky: Historické motocykle – Manet M90
Poštová známka z emisného radu Technické pamiatky s vyobrazením motocyklu Manet M90, ktorý sa vyrábal v Považskej Bystrici.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Po zrušení výroby automobilov (1936) hľadala brnianska Zbrojovka náhradný civilný program. Uvažovalo sa s „motokolom“, malým motocyklom vychádzajúcim z tradície výroby bicyklov. Konštrukciou bol poverený Ing. Josef Ullman, ktorý dokončil prvý prototyp „Z 2“ v roku 1939. Išlo však už o skutočný malý motocykel s motorom s objemom 98 cm3. Ďalšie práce prerušila okupácia, Ing. Ullman však na projekte tajne pokračoval, takže v roku 1945 už bola pripravená výroba zdokonalenej verzie. V roku 1946 vzniklo 10 prototypov, ktoré úspešne absolvovali skúšky a tak bol motocykel zaradený do objemového radu čs. motocyklov. V tom istom roku padlo aj rozhodnutie o jeho výrobe v pobočnom závode Zbrojovky v Považskej Bystrici (neskôr Považské strojárne). Rozbeh výroby zabezpečoval Ing. Ullman so spolupracovníkmi, pričom došlo k ďalším vylepšeniam ako aj k redukcii objemu na 93 cm3 (Ø 32 × 58 mm). Sériová výroba motocykla s označením MANET 90 (podľa vrchu Manín) sa rozbehla v roku 1947, išlo teda o vôbec prvý čs. povojnový motocykel a tiež o prvé sériovo vyrábané motorové vozidlo na Slovensku. Konštrukčne jednoduchý, pritom pôvabný motocykel bol vybavený neobvykle riešeným motorom – dvojpiestovým jednovalcom, ktorého princíp spočíval v usporiadaní dvoch zvislých pracovných valcov za sebou so spoločným spaľovacím priestorom (patent Garelli). Motocykle s motorom tejto koncepcie vyrábala od roku 1926 firma Puch, najväčšie úspechy však zožali pod značkou DKW. Motor Maneta 90 dával výkon 2,8 kW (3,5 k) pri 4500 ot./min, prevodovka bola trojstupňová a viaclamelová spojka pracovala v olejovej vani. Jazdný komfort zabezpečovala teleskopická vidlica predného kolesa a odpružené sedadlo vodiča. Motocykel uviezol 80 kg pri priemernej spotrebe 1,5 l/100 km a dosahoval max. rýchlosť 65km/h. Manet 90 sa od začiatku tešil značnej obľube a významne prispel k motorizácii povojnového Slovenska. Do ukončenia jeho výroby v roku 1951 opustilo výrobný závod 37 630 strojov. Do súčasnosti sa však dochovalo pomerne málo exemplárov a preto je dnes ceneným a vyhľadávaným motocyklovým veteránom.
Autor (zdroj) popisu: Ing. Miroslav Bachratý