Známkové územia - Mosquito Provisional a spacefillers

Známkové územia - Mosquito Provisional a spacefillers

Článok venovaný provizóriám Mosquito a ich spacefillers z#nbsp;územia Strednej Ameriky.

Mosquitia, ležiaca na východnom pobreží Strednej Ameriky, bola kolonizovaná Britmi z Jamaiky. V roku 1860 bola zmluvou z Managuy postúpená zvrchovanosť Nikarague, časť na sever od misu Gracias a Dios pripadla Hondurasu. Mosquitia dostala štatút rezervácie, čo znamenalo najmä rozsiahlu hospodársku autonómiu od Nikaraguy, vrátane vlastnej meny.

Koncom 19. storočia ju hospodársky ovládli plantážnici z USA, ktorí tu pestovali banány a ťažili zlato. Vláda USA plánovala cez jej územie výstavbu kanála, spájajúceho Atlantický a Tichý oceán. Kanál sa napokon vybudoval v Paname, dôvodom bola známka Nikaraguy so sopkou Momotombo, ktorá nastrašila amerických zákonodarcov.

V roku 1891 nastúpil na moskitský trón len 19 ročný Robery Henry Clarence, ktorý sa narodil na Jamajke, sotva ovládal moskitský jazyk a bol predstaviteľom britských záujmov. Nikaragua sa rozhodla Mosquitiu vojensky obsadiť pod zámienkou očakávanej vojenskej agresie Hondurasu, ku ktorej však nedošlo. 11. 2. 1894 nikaragujské vojsko obsadilo hlavné mesto Bluefields, ktoré vtedy malo okolo 4.000 obyvateľov, z ktorých 1.500 boli britskí občania, väčšinou z  Jamajky a Kajmanských ostrovov. V dňoch 5. a 6. 6. 1894 došlo v Bluefields k ozbrojeným zrážkam, nikaragujské vojsko mesto opustilo a Robery Henry Clarence sa vyhlásil za jediného zákonného vládcu Mosquitie.

Vydavateľom novín v Bluefields bol americký lekár Rolando Kuehn. Ten inicioval pretlačenie nikaragujských známok textom Mosquito Provisional, pričom provisional sa vzťahovalo na dočasnú vládu, nie na známky. Tie sa dokázateľne v čase minimálne od 15. do 22. 7. 1894 v Bluefields používali.

Popri komerčnom použití sa traduje, že stovky listov odišli najmä do Ramy, centra amerického biznisu v Mosquitii, založeného v roku 1889, na adresu samotného Rolanda Kuehna, a jeho filatelistickým partnerom Dr. Williamovi H. Mitchelovi a Philippovi la Tourettovi do USA.

Listy boli určené zberateľom celistvostí, nie známok, ktoré sú neraz ledabolo nalepené a často poškodené, tvoriac tak vhodný spacefiller. Na obálke sú naopak znakom autenticity. Škoda, že v USA, kde sa Mosquito Provisional dá najľahšie získať, sa poškodené známky cenia na 90% ceny nepoškodených. U nás sme zvyknutí na podstatne výraznejšie zľavy. Ale videl niekto napríklad nepoškodený pravý červený Scind?

Udalosti v Mosquitii nabrali prudký spád. Nikaragua vyslala na potlačenie rebélie vojsko o ohromnej presile 1.500 mužov a 7. augusta 1894 - bez akéhokoľvek boja - bolo povstanie minulosťou a náčelník Clarence emigroval cez Kostariku na Jamajku, kde v roku 1908 zomrel. Definitívne začlenenie Mosquitie do Nikaraguy sa formálne uskutočnilo v roku 1906 ratifikáciou zmluvy „Harrison – Altamirano”.

Otázka je, prečo je Mosquitia dnes tak ťažko zohnateľnou ZZ, keď zo 780 ZZ FAZZu sú zriedkavejšie len Chorezm a Buchara. Pravdepodobná odpoveď je nasledovná. V Nikarague sa v tej doby používali známky, vyrobené na základe kontraktu s podnikateľom Seebeckom v jeho tlačiarni Hamilton Bank Note Engraving and Printing Company v New Yorku. Sú to jedny z najkvalitnejších známok v histórii (hoci práve o sérii Nikaraguy z roku 1894 sa to povedať nedá) a v USA sa tešia veľkej obľube, existuje i spoločnosť ich zberateľov. A práve známky Mosquitie s prítlačou sú zárukou ich pravosti. Čo už znamená pár tisíc známok Mosquito Provisional pri počte zberateľov v USA? Nás môže len tešiť, že najvyššia koncentrácia známok Mosquitie na počet zberateľov je zrejme práve v ex-Československu. Zaslúžil sa o to FAZZ ich zaradením do zoznamu ZZ, takže naši zberatelia ich už 40 rokov vedú vo svojich chýbenkách a v celom svete po nich pátrajú. Už pred desiatkami rokov, kedy som ich získal prvýkrát, sa predávali po 4 tisíc Kčs za známku. Vtedy poslanie pohľadnice stálo 30 halierov, listu 60 halierov a doporučený list 1.60 Kčs. Koľko by objektívne stáli dnes? V zahraničí sa ich cena pohybuje okolo 400 Eur, na listoch je cena prirodzene ešte vyššia, hoci v katalógu Michel majú nereálne nízky záznam. Vidno, že Michel známky nepredáva. Je to podobný prípad, ako katalógový záznam Yverta a Telliera pre Entre Rios.

Mosquitia má medzi našimi zberateľmi ZZ jedno veľmi zvláštne postavenie. Je asi najlepším indikátorom, kto je skutočne zanietený zberateľ ZZ, a ten ju má, a kto len rekreačný, a ten za ňu 400 € nedá. Naschvál nepoužívam názov zberateľ špičkový, lebo niekedy ani ten skutočne špičkový nemal šťastie na Mosquitiu natrafiť. Tí solventní zase majú vo svojej zbierke kompletné obálky, tí šikovní obálky s niekoľkými známkami chýbajúcimi.

Nejeden zberateľ má vo svojej zbierke žiaľ len kolok z Mosquitie a tvári sa, že ZZ Mosquitia má. Tu by som chcel pripomenúť, že akceptovateľným spacefillerom je kolok len v tých prípadoch, kedy poštová ani telegrafická známka príslušnej ZZ neexistuje. To je prípad mnohých indických štátov alebo Entre Rios, rozhodne však nie Mosquitie. Podobným prípadom sú bezcenné kolky Cordoby.

Keď už som o kolkoch začal, pozrime sa i na ne. Hamilton tlačil aj kolky Mosquitie, ktorá mala fiskálnu autonómiu. Sú to veľmi kvalitné rytiny, na trhu sú bežné všetky 3 nominálne hodnoty 5, 10 a 25 centov. Podľa katalógu kolkov Forbin sú z roku 1899.

Ako vzor pre ne poslúžili kolky Nikaraguy. Z priloženého návrhu vyplýva, že z každého nominálu bolo vytlačených po 5 mil. kusov, čo je rádove 1.000 krát viac, ako pretlačí Mosquito Provisional. Tomu zodpovedá aj ich minimálna cena.

Existujú aj okrúhle kolky, podobajúce sa na egyptské Interpostals, v nominálnej hodnote 5, 10 a 50 centov a 1 dolár. Podľa katalógu Forbin sú z roku 1898. 5 c. kolok na obrázku bol však použitý 26. 9. 1893. Videl som aj doklady z roku 1892. 20 centový kolok katalogizovaný nie je.

Akceptovateľným spacefillerom, okrem známky neveľmi poškodenej, sú len známky s nápisom Mosquito Reservation Central America. V Zpravodaji č. 10 z roku 1993 a Filatelistickom atlase Amerika ich doc. Marek uvádza ako súkromnú iniciatívu generála Carlosa Alberta Lacaya, ktorý bol od novembra 1893 nikaragujským komisárom (najvyšším úradníkom) pre Mosquitiu. Je na nich zobrazená zástava Mosquitie, resp. náčelník R. H. Clarence.

Bežné poštové známky Mosquitie mali nominál 1 cent (hnedé) a 2 centy (oranžové). Preto na vnútroštátnych listoch sú zvyčajne 3 alebo 5, spolu za 5 centov, pri listoch do USA sú doplnené ešte modrou 5 centovou známkou.

Dr. Kuehn si zo známok spravil zárobkový podnik. Katalógová hodnota jeho známok bola už vtedy mnohonásobne vyššia ako jeho náklady. Dr. Mitchell inzeroval ponuku 1 c. použitého Mosquita Provisional za 1 zlatý USD, 2 c. za 5 USD. To boli vtedy veľké peniaze. Populárne boli vtedy najmä celistvosti. Preto Dr. Kuehn od roku 1899, keď sa mu nedarilo, vyrobil ešte tisíce celistvostí so známkami Nikaraguy, odosielaných z územia Mosquitie. Ale to už hovoríme o ZZ Nikaragua, ktorá vzácna nie je.

Katalóg Michel uvádza, že pretlač Mosquito Provisional existuje aj na známke nominálnej hodnoty 4 c. so štátnym znakom z roku 1898, čo však nezapadá do kontextu politického vývoja, lebo známky Mosquito Provisional mali reálne použitie len necelý mesiac v roku 1894. Mám v archíve niekoľko obálok Mosquitie, ďalšie som videl, ale takáto známka na nich nikdy nebola. Máte ju niekto ? Dajte mi prosím vedieť emailom Peter Valdner.

Na českom internete nedávno prebehla diskusia o tom, koľko známok Mosquito Provisional je medzi medzi zberateľmi v ex Československu. Môj odhad je 9 - 10 zachovaných obálok a 5 - 6 rozstrihaných či „okúpaných”, teda spolu približne 15, čo predstavuje cca 55 známok u 30 zberateľov ZZ. Nedajte sa pomýliť obrázkami, niektoré obálky už neexistujú, alebo sú v zahraničí. Menej ich je zrejme skutočne len pri Chorezme, Buchare a cenovo náročných Bazileji a Scinde.

A na záver. V auguste 2009 vyhlásila Mosquitia jednostrannú nezávislosť od Nikaraguy. Žiadny štát na svete ju neuznal, ale môžme očakávať vydanie nových spacefillers.

Ako prílohu zobrazujem ukážky z ďalších 6 vnútroštátnych listov, ktoré sú podľa mojich vedomostí v Českej republike – dva na Morave v okresoch Blansko a Břeclav, ďalšie 4 v Prahe a okolí. Ak sa mýlim, prosím majiteľov o korekciu. Sú nielen potvrdením existencie ZZ Mosquitia, ale aj jej získateľnosti.

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

Kontakt na autora článku: Peter Valdner

Poslať komentár