Známkové územia - Severná Amerika

Známkové územia - Severná Amerika

Prehľad severoamerických známkových území (tiež známkových zemí - ZZ) s ich príslušnými poštovými známkami a mapami, o ktorých ste možno ešte nikdy nepočuli.

Britská Kolumbia a Vancouver Hlavné mesto: VICTORIA Obyvateľstvo: 4 400 057 (2011) Rozloha: 948 600 km2

Britská Kolumbia (predtým Nová Kaledónia), osídlovaná od roku 1846, sa stala roku 1858 korunnou kolóniou a roku 1866 bola spojená s Vancouverom, ktorý bol kolóniou od roku 1849. V roku 1871 dostalo celé spojené územie štatút kanadskej provincie a bolo pripojené k domíniu Kanada, ktoré vzniklo roku 1867. Domínium je členský štát Britského spoločenstva národov (spravidla bývalá kolónia) resp. samosprávna zámorská kolónia. K uľahčeniu prevádzky s USA mali pošty v Britskej Kolumbii taktiež k dispozícii známky USA. Vlastná emisná činnosť roku 1860 – jedna definitívna známka s textom BRITISH COLUMBIA & VANCOUVERS ISLAND (aj napriek tomuto názvu však platila len v Britskej Kolumbii), roku 1865 jedna známka s textom BRITISH COLUMBIA (Vancouver mal vlastnú emisnú činnosť), roku 1868 potom tieto známky Britskej Kolumbie, ktoré mali menovú pretlač v dolároch, platili aj na území Vancouveru, s ktorým bola Britská Kolumbia spojená (6 známok). Od roku 1871 nastúpili známky Kanady.

Grónsko Hlavné mesto: NUUK (GOTHÅB) Obyvateľstvo: 56 749 (2012) Rozloha: 2 175 600 km2

Najväčší ostrov sveta a zároveň autonómna súčasť Dánska od 1. 5. 1979, dánsky je od roku 1814. Behom druhej svetovej vojny bolo Grónsko pod vojenskou kontrolou USA. Dánsko má priame členstvo v UPU od 1. 7. 1875, takže to platí aj pre Grónsko. Od roku 1938 vyšla definitívna emisia s textom GRØNLAND od roku 1969 je na známkach vedľa dánskeho označenia GRØNLAND aj názov ostrova v eskimáčtine KALÁTDLIT NUNÁT, od roku 1978 pravopisne pozmenený na KALAALLIT NUNAAT. Produkcia známok, ktoré sú väčšinou dánskeho pôvodu, má štátne propagačné námety, prevažne portrétneho a obrázkového charakteru, v niektorých prípadoch spoločné vzory s dánskou známkovou oblasťou. Zatiaľ čo do počtu je produkcia veľmi malá, súčasné ročné prírastky činia okolo 5 známok. Najčastejším navrhovateľom grónskych známok je Rosing, autorom rytín švédsky rytec Slania. Poštovné pre listové zásielky bolo zavedené 1. 12. 1938. Do tej doby bolo bezplatné, pre balíky sa používali od roku 1905 balíkové známky (s označením PAKKE-PORTO – teda bez názvu štátu), ktoré platili nielen pre zaslanie balíku z Grónska do Dánska, ale aj opačne.

Kanada Hlavné mesto: OTTAWA Obyvateľstvo: 34 939 000 (2012) Rozloha: 9 984 670 km2

Vysoko rozvinutý priemyselne hospodársky štát. V roku 1791 vytvorili Angličania kolónie Horná Kanada a Dolná Kanada, roku 1836 došlo k protibritskej vzbure, roku 1840 bola Kanada zjednotená (kolónia Kanada), v 50-tych rokoch získala právo na vlastnú vládu a v roku 1867 sa stala samosprávnym spolkovým domíniom. Kolónia Kanada bola premenená na provinciu Quebec (Dolná Kanada) a Ontario (Horná Kanada) a pripojené provincie Nové Škótsko a Nový Brunšvik. V ďalších rokoch sa Kanada zväčšila o nové územia ako napríklad o vtedajšie známkové územia Britskú Kolumbiu (1871) a Ostrov Princa Edwarda (1873), Newfoundland bol pripojený až v roku 1949. Členstvo v UPU má priame od 1. 7. 1878. Od roku 1851 (ešte ako provincia Kanada) vyšli definitívne výplatné známky s textom CANADA. Produkcia známok, ktoré sú najprv severoamerického, potom kanadského pôvodu. Známkový obraz bol silno ovplyvnený severoamerickou, čiastočne aj britskou známkovou produkciou, pričom konzervatívne poňatie sa udržiavalo až do doby po druhej svetovej vojne, kedy sa od 50-tych rokov začína prejavovať vlastná koncepcia. Medzi osvedčenými tvorcami sú napr. H. Fitzgeraldová, P. Weiss a ďalší. Zdôraznenie poštovej a štátne propagačnej funkcie je dané vysokými nákladmi, okolo 30 miliónov kusov z každej emisie. Ročné prírastky sú okolo 30 známok. Prvá emisia Kanady filatelisticky patrí k vzácnym klasickým známkam. Od roku 1927 majú kanadské známky anglicko-francúzske texty. Od pripojenia Newfoundlandu ku Kanade v roku 1949 bola zavedená platnosť newfoundlandských známok aj na celom území Kanady. Toto rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené, aj keď posledná newfoundlandská známka bola vydaná v roku 1947.

Konfederované štáty Ameriky Hlavné mesto: MONTGOMERY (Alabama) RICHMOND (Virgínia) Obyvateľstvo: 9 103 332 (1860) Rozloha: 1 995 392 km2 (1860)

11 južných štátov USA – Alabama, Arkansas, Severná a Južná Karolína, Florida, Georgia, Louisiana, Mississippi, Texas, Tennessee a Virgínia – sa odtrhlo v roku 1861 od Spojených štátov a založilo 4. 2. 1861 Konfederované štáty Ameriky s hlavným mestom Richmond. Konfederácia však bola v občianskej vojne (začala 14. 4. 1861) so severnými štátmi porazená a v roku 1865 bolo jej územie znovu začlenené do USA. Keď vypukla občianska vojna, Sever znehodnotil dovtedajšie poštové známky a vydal nové, aby tým znemožnil manipuláciu s dovtedajšími zásobami známok v južnej Konfederácii. Preto jednotliví poštoví majstri čestných väčších miest Konfederácie vyrobili provizórne známky. Mnohé z nich sú dnes filatelisticky vzácne, niektoré z nich známe len v jednom exemplári, poštová funkcia však nie je vždy celkom jasná. Vydania poštových úradníkov jednotlivých miest (ich názvy nie sú vždy na týchto emisiách vyznačené) z roku 1861: Abingdon (Va.), Athens (Ga.), Baton Rouge (La.), Beaumont (Tex.), Bridgeville (Ala.), Chapel Hill (N.C.), Charleston (S.C.), Danville (Va.), Emory (Va.), Fredericksburg (Va.), Galatin (Tenn.), Galveston (Tex.), Goliad (Tex.), Gonzales (Tex.), Greenville (Ala.), Greenwood (Va.), Grove Hill (Ala.), Hallestville (Tex.), Helena (Tex.), Hilsboro (N.C.), Independence (Tex.), Jetersville (Va.), Kingston (Ga.), Knoxville (Tenn.), Lenoir (N.C.), Liberty (Va.), Livingston (Ala.), Lynchburg (Va.), Macon (Ga.), Madison (Wisc.), Marion (Va.), Memphis (Tenn.), Mobile (Ala.), Mt. Lebanon (La.), Nashville (Tenn.), Newnan (Ga.), New Orleans (La.), New Smyrna (Fla.), Petersburg (Va.), Pittsylvania (Va.), Pleasant Shade (Va.), Port Lavaca (Tex.), Rheatown (Tenn.), Rutherfordton (N.C.), Salem (Va.), Spartanburg (S.C.), Talladega (Ala.), Tellico Plains (Tenn.), Uniontown (Ala.), Unionsville (S.C.), Victoria (Tex.). Každý z týchto vydavateľov vydal jeden až niekoľko exemplárov, väčšinou to boli primitívne tlače alebo len pečiatky. Ešte v tom istom roku nastúpili všeobecné vydania Konfederácie. V roku 1861 vyšli definitívne známky s portrétmi prezidentov a s názvom CONFEDERATE STATES. Emisná činnosť trvala do roku 1864.

Newfoundland Hlavné mesto: ST. JOHN 'S Obyvateľstvo: 514 536 (2011) Rozloha: 405 212 km2

Ostrov s rovnakým názvom s časťou východného Labradoru. Od roku 1713 bol britský (okupovaný bol už v roku 1583), samostatnou kolóniou sa stal v roku 1855. Pripojil sa ku Kanade a v roku 1917 bol prehlásený jej domíniom. Po hospodárskom zrútení v roku 1933 bol dominiálny status zrušený, ale o pár rokov neskôr v roku 1949 sa stal Newfoundland desiatou provinciou Kanady. V roku 1857 vyšli definitívne známky s textom ST. JOHN'S NEWFOUNDLAND, neskôr NEWFOUNDLAND. Emisná činnosť fungovala do roku 1947, celkom vyšlo 244 + 7 známok. Filatelisticky hľadané a drahé sú niektoré letecké známky vydané k pionierskym letom cez Atlantik. Inak sa na známkových obrazoch odrážajú vplyvy americkej, britskej a kanadskej známkovej tvorby, čo súvisí aj s výrobou v tlačiarňach týchto krajín. Väčšinou to boli portrétne a obrázkové známky konzervatívneho poňatia, z ktorých prvé vychádzali od roku 1865. Od roku 1949 nastúpili známky Kanady, popritom bola od toho roku zavedená platnosť newfoundlandských známok na celom území Kanady. Newfoundland znamená v preklade z angličtiny „novoobjavená zem“, preto je nesprávne uvádzať názov v slovenčine ako Nový Foundland, lebo sa tým prekladá len jedna časť názvu, pričom k nemu ako opozitum neexistuje „Starý“ Foundland.

Nové Škótsko Hlavné mesto: HALIFAX Obyvateľstvo: 921 727 (2011) Rozloha: 55 283 km2

Britská kolónia v Kanade od roku 1713, v roku 1867 sa stala ako jedna z provincií súčasťou spolkového domínia Kanady. V roku 1851 vyšla definitívna emisia s názvom NOVA SCOTIA. Do roku 1860 bolo vydaných celkom 10 známok, z ktorých prvá emisia patrí k vzácnym exemplárom. V roku 1868 nastúpili kanadské známky väčšinou britského pôvodu.

Nový Brunšvik Hlavné mesto: FREDERICTON Obyvateľstvo: 751 171 (2011) Rozloha: 72 908 km2

Britská kolónia v Kanade od roku 1713, v roku 1867 sa stala ako jedna z provincií súčasťou spolkového domínia Kanady. V roku 1851 vyšla definitívna emisia s textom NEW BRUNSWICK. Do roku 1863 bolo vydaných celkom 9 známok britského pôvodu (boli ovplyvnené taktiež severoamerickou známkovou tvorbou), ktoré väčšinou patria k vzácnym klasickým známkam. V roku 1868 nastúpili známky Kanady.

Ostrov Princa Edwarda Hlavné mesto: CHARLOTTETOWN Obyvateľstvo: 140 204 (2011) Rozloha: 5 660 km2

Britská kolónia na východnom pobreží Kanady v zálive sv. Vavrinca od roku 1796. V roku 1873 sa stala provinciou spolkového domínia Kanady. V roku 1861 vyšli definitívne známky s textom PRINCE EDWARD ISLAND. Bolo to celkom 16 definitívnych známok britského pôvodu portrétneho prevedenia. Od roku 1873 nastúpili známky Kanady.

St. Pierre a Miquelon Hlavné mesto: SAINT-PIERRE Obyvateľstvo: 5 888 (2011) Rozloha: 242 km2

Súostrovie na východnom kanadskom pobreží, jediný zostatok kedysi rozsiahleho francúzskeho panstva v Severnej Amerike, od roku 1946 francúzske zámorské územie, ktoré sa stalo 16. 7. 1976 zámorským departementom Francúzska. Od roku 1985 má štatút územného spoločenstva. V roku 1885 vyšli definitívne koloniálne známky s pretlačou SPM (St. Pierre et Miquelon), neskôr definitívne známky s plným textom SAINT PIERRE ET MIQUELON. Celkom 509 + 86 známok francúzskeho pôvodu, s veľkým množstvom pretlačových provizórií, spoločnými vzormi francúzskej známkovej oblasti a obrázkovými emisiami, ktoré zaznamenávajú výrazný rozmach zvlášť po druhej svetovej vojne. Námety sa vzťahujú k týmto ostrovom, vedľa spoločných medzinárodných emisií. Charakteristické francúzske oceľotlače sú vystriedané taktiež inými technikami. Od roku 1978 sa používajú francúzske známky, platnosť miestnych známok skončila 16. 9. 1979.

Vancouver Hlavné mesto: VICTORIA Obyvateľstvo: 603 502 (2011) Rozloha: 32 100 km2

Ostrov na západnom pobreží Kanady, ktorý bol od roku 1849 britskou kolóniou a v roku 1866 spojený s Britskou Kolumbiou, s ktorou sa stal v roku 1871 časťou Kanady. Vlastnú emisnú činnosť začal mať od roku 1865, celkom 4 definitívne známky s textom VANCOUVER ISLAND, s portrétom britskej známkovej oblasti. Filatelisticky patrí prvá emisia k cenným klasickým známkam. Po začlenení do Britskej Kolumbie nastúpili v roku 1868 známky pod spoločným názvom Britská Kolumbia a Vancouver. V roku 1860 vyšli známky s textom BRITISH COLUMBIA & VANCOUVER ISLAND, ktoré však kvôli označenému údaju platili vtedy platili len v Britskej Kolumbii.

USA Hlavné mesto: WASHINGTON, D.C. Obyvateľstvo: 314 526 000 (2012) Rozloha: 9 826 675 km2

Vyspelý priemyselne – hospodársky štát, samostatný od roku 1776, v rokoch 1861-1865 sa na krátko odtrhli Konfederované štáty Ameriky na juhu USA. Po vydaní prvých poštových známok v roku 1847 vzrástli USA ešte o 1,3 milióna km2 územia Kalifornie (1848) a severného Mexika (1853), neskôr získali Aljašku (1867), v roku 1898 Havaj, Portoriko a Filipíny (do roku 1964), Kubu (do roku 1902) a Guam, 1899 východnú časť Samoy, 1903 Panamské prieplavové pásmo (do roku 1979), 1917 Panenské ostrovy, 1944 Marshallove ostrovy, Karolíny, Mariány, pod americkou vojenskou správou boli od roku 1945 Boninské ostrovy (do roku 1968) a súostrovie Rjúkjú (do roku 1972). Ako známková zem USA zahŕňajú od roku 1867 Aljašku, od 1900 Havaj, Portoriko, Guam, Americkú Samou, od 1914 ostrovy Corn a Swan (do roku 1971), od 1917 bývalé dánske Panenské ostrovy a od 1945 tichomorské Mariány, Karolíny (do roku 1983, resp. 1984) a Marshallove ostrovy (do roku 1984).

Členstvo v UPU majú od 1. 7. 1875. Po zavedení jednotnej poštovej tarify roku 1845 (a pred zavedením štátnych známkových emisií) boli vydané v niektorých jednotlivých mestách známky, väčšinou o hodnote 5 centov pre jednu zónu a jednotku hmotnosti. Niekedy to sú len hodnotové pečiatky, inokedy núdzové vydania s primitívnou tlačou, v prípade New Yorku išlo o adaptáciu Washingtonovho portrétu z bankoviek, avšak nie vždy s názvom mesta, ktoré to vydalo. Filatelisticky ide o exempláre, ktoré patria medzi vzácne a drahé objekty. Ide napríklad o tieto mestá: Alexandria (Va.), Annapolis (Md.), Baltimore (Md.), Boscawen (N.H.), Brattleboro (Vt.), Lockport (N.Y.), Millbury (Mass.), New Haven (Conn.), New York (N.Y.), Providence (R.I.), St. Louis (Mo.). Od roku 1847 vyšlo definitívne celoštátne vydanie známok so skratkou US (ktorá sa využíva až do súčasnej doby okrem skratky USA) alebo v širšej verzii UNITED STATES či UNITED STATES OF AMERICA. Po vypuknutí občianskej vojny roku 1861 stratili všetky staršie emisie platnosť, aby sa zabránilo pašovaniu a finančným škodám zo známok z nepriateľského územia. Americká produkcia vytvorila charakteristický štýl spojený s oceľotlačou zo severoamerických tlačiarní, ktorý ovplyvnil v edičnej činnosti značný počet ďalších, zvlášť amerických štátov. Až do súčasnej doby sa na výrobu amerických poštových známok prakticky používa výhradne len oceľotlač. Emisná činnosť sleduje predovšetkým štátne propagačné poslanie ako výberom námetov, tak aj vysokými nákladmi (v súčasnej dobe cez sto miliónov kusov, u tzv. vianočných známkok aj okolo jednej miliardy exemplárov). Pre produkciu USA je typické, že emisiu tvorí väčšinou len jedna známka, zatiaľ čo série (a to v prípade USA veľmi dlhé) sú zložené z výplatných známok (séria s vlajkami jednotlivých štátov Únie z roku 1976 má 50 hodnôt). Vo výtvarnom poňatí je niekoľko etáp, v posledných rokoch v mnohých prípadoch môžeme vidieť pozoruhodné grafické riešenie na vysokej úrovni, ktoré vychádza zo súčasných názorov (Olden, McCloskey, Todhunter a i.). Ročne vychádza v súčasnej dobe okolo 30 známok. Komerčnú realizáciu zabezpečuje Philatelic Sales Branch, US Postal Service, Washington.

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis Panta Rei - Nezávislý časopis študentov Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________

Kontakt na autora článku: Michal Hertlík

Poslať komentár