Slovenské filatelistické materiály na námet jazdecký a dostihový šport

Slovenské filatelistické materiály na námet jazdecký a dostihový šport

Inšpiratívny štúdijný článok venovaný detailnému tematickému výskumu slovenských filatelistických materiálov a súvisiacich odborných a historických podkladov, ktoré vedú k prekvapivým záverom.

Dostihy v Mojmírovciach (Urmíne)

Poštová známka Dostihy v Mojmírovciach

Poštová známka bola vydaná pri príležitosti 180. výročia najstarších konských dostihov v strednej Európe v Urmíne (terajšie Mojmírovce). K známke bola vydaná obálka FDC. Na známke je zobrazený jazdec na neosedlanom koni, nad ktorým je štylizovaná stuha s nápisom „Dostihy v Mojmírovciach 19. 5. 1814" a v dolnom ľavom rohu je portrét žrebca Tajára s uvedenými rokmi 1811 - 1830.

Táto známka bola zaradená do emisného plánu dodatočne a tento fakt sa podpísal pod viacero nepresností:

• Na známke je zobrazený jazdec na neosedlanom koni, ktorý stojí v strmeňoch (naznačených čiarou cez čižmu). Obraz jazdca na neosedlanom koni je umelecká fikcia autora poštovej známky akademického maliara Dušana Grečnera. Známku vyryl akademický maliar Rudolf Cigánik.
• Historické pramene uvádzajú, že prvé dostihy v Urmíne sa konali v nedeľu 22. 5. 1814. Tento dátum je uvedený aj v knihe Karl Gustav Graf Wrangel: Ungarns Pferdezucht in Wort und Bild, Schickhardt & Ebner, Stuttgart, 1893-95, konkrétne v treťom dieli tohto štvorzväzkového diela Die ungarische Landepferdezucht, die Privatgestute, Stuttgart 1894, ktorý vyšiel v roku 1894, t. j. 80 rokov po konaní prvých dostihov v Urmíne. Na stranách 181 až 191 je pod kapitolou Nitrianska stolica (župa) ako najvýznamnejší súkromný chov koní uvedený Urmín a žrebčín grófa Imricha Hunadyho (Huňadiho). Sú tu uvedené podrobné údaje o žrebčíne, chovaných koňoch a o dostihoch. Z tejto knihy boli čerpané základné informácie o chove koní a aj dostihov v Urmíne, ktoré sa konali každoročne od roku 1814 do roku 1822 na asi 2400 m dlhej rovnej dráhe pri obci. Dostihy výlučne arabských koní boli veľmi populárne a sledovali ich tisíce divákov vrátane vysokej šľachty. Prvý míting v roku 1814 navštívil aj anglický cestovateľ Dr. John Bright, na návrh ktorého sa o dostihoch viedli písomné záznamy. Na mítingu v roku 1816 boli prítomní aj členovia cisárskeho dvora vo Viedni a údajne 40 000 divákov Po roku 1922 boli dostihy koní z Urmína presunuté do Bratislavy. Mojmírovce (Urmín) sú právom považované za kolísku turfu a dostihov na území bývalého Uhorska a tým aj Slovenska. Po roku 1836 sa v Urmíne konali aj dostihy anglických plnokrvníkov.
  Dátum 22. 5. 1914 je uvádzaný aj brožúre Mojmírovce, ktorú vydala obec Mojmírovce v roku 1984. Tento dátum uvádza aj dostihový historik Juraj Gressner v knihe „Dostihy na Slovensku 1814 - 1994". Na základe týchto údajov som dospel k názoru, že dátum uvedený na poštovej známke 19. 5. 1814 je nesprávny.
• V ľavom dolnom rohu známky je realistické zobrazenie koňa s nápisom "TAJÁR ( 1811-1830 )". Prvý letopočet 1811 nie je letopočtom narodenia, ale dovezenia Tajára do Urmína. Rytina s obrazom Tajára z hore uvedeného diela aj s letopočtami 1811 - 1830 bola predlohou jeho obrazu na poštovej známke. Kópia rytiny Tajára s popisným textom je v brožúre Mojmírovce (viď. obrázok). Jeho meno v arabčine znamená rýchly alebo lietajúci.
  

Životné osudy originálneho čistokrvného Arabského beluša žrebca TAJÁRA (v arabčine rýchly alebo lietajúci) boli veľmi dramatické, najmä do jeho dovezenia do Urmína. Narodil sa pravdepodobne v žrebčíne Pašu Murada Beya pri Gnizene v roku 1798 alebo 1799. Jeho majiteľ Paša Latif Bey bol zavraždený a Tajár pripadol vrahom ako korisť. V máji 1811 sa Tajár dostal na trh v Caire (Káhire), ale bohatí obyvatelia mesta po masakre utiekli alebo sa schovávali. Nikto z domácich ho nechcel kúpiť. Kúpil ho barón Fecting. Tajár pri prevoze do Terstu prežil morskú búrku, ktorá sa podpísala pod jeho zúbožený vzhľad. Napriek tomu si ho všimol vynikajúci odborník a reformátor v blasti poľnohospodárstva Gustav Von Appel, vrchný správca Huňadiho majetkov. Pre Urmín, kde pôsobil do roku 1826, ho kúpil ho v Terste za vysokú cenu 1500 dukátov kde pôsobil do roku 1826. Zanechal po sebe 206 potomkov a právom je pokladaný za praotca orientálneho chovu v Uhorsku. Po skončení pôsobenia v chove za zásluhy “požíval žrádlo z milosti“ a v nezvyčajne vysokom veku (30 alebo 31 rokov) roku 1830 bol uspaný. Jeho kostra bola vypreparovaná a umiestnená vo veterinárnom múzeu vo Viedni.

Na obálke FDC je zobrazený kaštieľ v Mojmírovciach s kočom. Na pečiatke obálky FDC je štylizovaná hlava Tajára s domicilom Mojmírovce a dátum 25. 10. 1994.

Príležitostné pečiatky k dostihom v Mojmírovciach

• 22. 5. 1994 Mojmírovce 1 – 180. VÝROČIE PRVÝCH DOSTIHOV V UHORSKU.
  V obraze je hlava Tajára dľa dobovej rytiny dobovej rytiny. Autor príležitostnej pečiatky je František Horniak.
• 22. 4. 2014 Mojmírovce – PRVÉ DOSTIHY V URMÍNE / 200 ROKOV.
  V obraze je Tajár podľa dobového portrétu. Autor príležitostnej pečiatky je František Horniak.
  Pri tejto príležitosti bola vydaná aj ručne vyrobená pohľadnica na drevenej dyhe.

 

Ochrana prírody – Kone

Hárček Ochrana prírody – Kone

V emisnom rade Ochrana prírody vydala Slovenská pošta hárček s námetom kone. V hárčeku sú dve známky s hodnotami 29 Sk a 31 Sk. Na známkach sú zobrazené dve plemená koní, ktoré sa chovajú v Národnom žrebčíne Topoľčianky. Táto skutočnosť na hárčeku ani známkach nie je uvedená.

K známkam vydala Slovenská pošta dve obálky FDC, do ktorých sú vložené kartičky s popisom histórie, exteriéru a chovu dotyčného plemena v Topoľčiankach.

Príležitostná poštová pečiatka Inaugurácia známok Ochrana prírody - kone

V deň vydania známok (hárčeka) 30. 6. 2005 sa konala inaugurácia známok v Národnom žrebčíne na parkúre vedľa historickej jazdiarne. Prítomný bol autor známky akad. maliar Igor Piačka, zástupcovia Národného žrebčína na čele s riaditeľom Ing. Michalom Horným PhD. a zástupcovia Slovenskej pošty. Slovenská pošta predávala poštové známky a samozrejme hlavne hárček. V deň vydania známky bola používaná príležitostná pečiatka.

• 30. 6. 2005 Topoľčianky – INAUGURÁCIA POŠTOVÝCH ZNÁMOK / OCHRANA PRÍRODY - KONE.
  Obraz koňa (Lipicanský žrebec Favory XI Reseda). Autor príležitostnej pečiatky je akad. mal. Igor Piačka.

História, chov a popis dotyčného plemena je na kartičkách vložených príslušnej obálky FDC (viď. foto). Z tohto dôvodu sa v nasledujúcich riadkoch zameriavam na opis poštových známok, hárčeka, obálok FDC, príležitostnej pečiatky k inaugurácii známok z hľadiska ich využitia v exponáte ale aj v zbierkach na námet jazdecký a dostihový šport.

• Poštová známka v nominálnej hodnote 29 Sk s nápisom Lipicanský kôň.
  Obraz známky tvorí hlava bieleho Lipicana a dvojzáprah bielych koní, ktorý symbolizuje hlavné využitie tohto plemena v záprahovom športe. Svetová jazdecká federácia (FEI) eviduje ako oficiálne tri záprahové disciplíny: jedno-, dvoj- a štvorzáprahy. Záprahový šport v Topoľčiankach je na svetovej úrovni, ktorú potvrdzuje skutočnosť že FEI pridelila usporiadanie Majstrovstiev sveta na rok 2013 Topoľčiankam. Konali sa v dňoch 28. 8. až 1. 9. 2013 a vzrástla prestíž Topoľčianok a tým aj Slovenska ako usporiadateľa športovej súťaže najvyššieho svetového rangu. Všetci vrcholoví slovenskí reprezentanti v záprahovom športe trénujú v Národnom žrebčíne Topoľčianky resp. sú jeho zamestnancami. Chovateľské úspechy Národného žrebčína potvrdzuje aj fakt, že majster sveta v dvojzáprahoch Vilmos Lazár z Maďarska chodí kupovať Lipicanov do Topoľčianok a tak robí reklamu na najvyššej svetovej úrovni. Žiaľ k Majstrovstvám sveta nevydala Slovenská pošta žiadny filatelistický materiál a nebola ani používaná príležitostná pečiatka, takže túto svetovú športovú udalosť môžeme filatelisticky dokumentovať len nepriamo odkazom na dvojzáprah na hore popísanej známke.
• Poštová známka v nominálnej hodnote 31 Sk s nápisom Slovenský teplokrvník.
  Obraz známky tvorí hlava Slovenského teplokrvníka a jazdec na koni predvádzajúci drezúru. Slovenský teplokrvník je všestranne použiteľný v jazdeckom športe prakticky vo všetkých jazdeckých disciplínach. V Národnom žrebčíne Topoľčianky chovajú a šľachtia Slovenského teplokrvníka hlavne na použitie v športe (drezúra, skok cez prekážky). Do chovu zaraďujú kobyly a žrebce na základe športovej výkonnosti. Národný žrebčín usporadúva Majstrovstvá Slovenska v drezúre a v parkúrovom skákaní (skok cez prekážky) a vo voltíži. Na popredných miestach sa často umiestňujú športoví jazdci a kone z Topoľčianok.
• Hárček s dvoma známkami.
  Medzi známkami v strede hárčeka je zobrazený biely Lipican vzpínajúci sa na zadných nohách. Predvádza cvik vysokej španielskej školy „Leváda" (Levada). Pri leváde kôň spojí zadné nohy, prikrčí ich, prenesie na ne váhu tela a svoju prednú časť zodvihne do vzduchu. Predné nohy sú pokrčené pod telo. Kôň pôsobí, ako by sa chcel vzpínať, ale nohy má skrčené. V tejto pozícii musí vydržať niekoľko sekúnd. Teoreticky sa môže jednať aj o počiatočnú fázu cviku „Coubreta“ (Kubreta), ktoré je vlastne post levády, ale v tejto pozícii kôň niekoľkokrát skočí dopredu, tak aby sa prednými nohami dotkol zeme. Oba cviky sa prevádzajú bez jazdca tzv. „z ruky“ alebo s jazdcom. Ich dokonalé zvládnutie vyžaduje mnohoročný výcvik. Topoľčianska vysoká španielska jazdecká škola má dobré meno a vystupuje aj v zahraničí.
  V hornej časti hárčeka nad 29 Sk známkou je zobrazená gymnastika na koni „Voltíž“. Cvičenka na bielom koni (Lipicanovi) prevádza cvik „Váha“. Po správne prevedenom nakľaknutí vystrie cvičenec naraz ľavú ruku a pravú nohu a súčasne ich dvihne do výšky tak, že tvoria spolu s hlavou priamku. Voltižér nesmie byť „vyosený“. Okrem Lipicana sa vo voltíži používa aj Slovenský teplokrvník a aj iné vhodné plemená koní.
  Nad 31 Sk známkou je zobrazené prekážkové skákanie, hnedý kôň (Slovenský teplokrvník) s jazdcom v sedle je zobrazený pri skoku cez prekážku v prvej fáze odskoku nad prekážkou.
  V dolnej časti hárčeka je zobrazený klus v troch rôznych fázach, ktoré predstavujú tri kone (Lipicani).
• Obálka FDC s nalepenou známkou 29 Sk Lipicanský kôň. V pečiatke obdĺžnikového tvaru je dátum 30. 6. 2005, nápis Topoľčianky a dve konské hlavy. V obrazovej časti obálky FDC je obrázok koňa s umelecky naznačeným pohybom koňa.
• Obálka FDC s nalepenou známkou 31 Sk Slovenský teplokrvník. V pečiatke okrúhleho tvaru je dátum 30. 6. 2005, nápis Topoľčianky a obrázok hlavy koňa. V obrazovej časti obálky FDC je zobrazený kôň v skoku.

Analogické pohľadnice Ochrana prírody – Kone

K emisii vydala Slovenská pošta aj dve analogické pohľadnice (Cartes maximum) s námetom obidvoch plemien.

Na analogickej pohľadnici so známkou 29 Sk je biely Lipican. Na rube je nápis Lipicanský kôň, autor fotografie Ing. Dalibor Gregor. Je škoda, že na rube analogickej pohľadnice nie je uvedené meno koňa (žrebca) zobrazeného na na pohľadnici. V predajni suvenírov pri vchode do žrebčína som kúpil pohľadnicu identickú s analogickou, na ktorej je uvedené aj meno koňa zobrazeného na pohľadnici: „Plemenný lipicanský žrebec Favory XI Reseda“. Fotografia z analogickej pohľadnice bola použitá ako predloha pre príležitostnú poštovú známku. Túto skutočnosť mi potvrdil autor akad. mal. Igor Piačka.

Na analogickej pohľadnici so známkou 31 Sk je hnedý žrebec Slovenského teplokrvníka. Na zadnej strane je logo Slovenskej pošty, katalógové číslo 063 CM 360/05, autor fotografie: Ing. Emil Kovaľčík PhD, autor grafickej úpravy akad. mal. Igor Piačka. Žiaľ, v predajni suvenírov nemali pohľadnicu s týmto žrebcom a jeho identita je mi zatiaľ neznáma.

Námetové využitie vydaných filatelistických materiálov

Ako som uviedol, námetové využitie všetkých oficiálne vydaných filatelistických materiálov je široké. Ich umiestnenie do výstavných exponátov záleží od vyspelosti autora. Najhodnotnejšie sú skutočne poštou prepravené celistvosti so známkami a najmä hárčekom v správnej poštovej tarife. Zásielky správne vyplatené nalepenými poštovými známkami podľa poštových taríf sú samozrejmosťou. Nesprávne vyplatené zásielky (najčastejšie preplatené celistvosti) majú praktický cenu len pečiatkovaných známok. Poštových zásielok podaných na poštovú prepravu v deň inaugurácie 30. 6. 2005 s príležitostnou pečiatkou bolo málo. Doporučených bolo ešte menej a do zahraničia len pár. Je teoreticky možné, že na poštový úrad v Topoľčiankach dostali nejaké žiadosti o opečiatkovanie zásielok, ale nemohli mať nalepené známky či hárček nakoľko jeho predaj začal až v deň inaugurácie. Takže v prípade doporučených skutočne prepravených zásielok s nalepeným celým hárčekom alebo známkami sa jedná doslova o unikáty.

Vyspelosť námetového zberateľa sa prejavuje aj vo využití podobných príležitostí na „vytvorenie“ hodnotných celistvostí a nie len odtlačkov pečiatok na korešpondenčných lístkoch. Je možné použiť celistvosti s celým hárčekom a s dennými poštovými pečiatkami. Nakoľko celý hárček bolo praktický možno použiť na doporučené zásielky do zahraničia, je výskyt takýchto celistvostí zriedkavý. Jednotlivé známky sa vyskytujú častejšie, nakoľko ich na poštách „povinne“ spotrebovávali do 30. 9. 2009, kedy paralelne platili Slovenské známky s menou Sk a aj menou €. Môžu sa vyskytnúť aj zmiešané frankatúry Sk + €. Samozrejme, pracovníčky na poštách neboli nadšené prácou naviac, keď museli vytrhávať známky z hárčekov, ktoré majú dosť hrubý papier. Osobne som videl ako doslova „trhali“ hárčeky a len veľmi malá časť bola nepoškodená. Veľká väčšina známok má poškodené zúbkovanie či dokonca odtrhnuté zúbkovanie. Podľa skartačného protokolu poštových cenín s nominálnou hodnotou Sk, z poštovej známky číslo 360 Kone – Lipicanský kôň 29 Sk bolo skartovaných 2320 kusov a z poštovej známky číslo 361 Kone – Slovenský teplokrvník 31 Sk bolo skartovaných 2597 kusov. To je vzhľadom na náklad 200 000 kusov hárčeka t. j. aj známok obidvoch hodnôt zanedbateľné množstvo.

Špecializácia vydaných filatelistických materiálov

Hárček je možno využiť aj v špecializovanom exponáte. Existujú dva varianty zúbkovania RZ 11 ¾ (A) a RZ 11 ½ : 11 ¾. (B). Rozdiel v zúbkovaní sa prejavuje aj v šírke známok: A - 44,50 mm a B - 45,30 mm a dá sa rozlíšiť aj podľa vzdialenosti nápisov Lipicanský kôň a Slovenský teplokrvník na A krátky a B dlhý. Ako aj podľa zasahujúceho zúbkovania do predných nôh Lipicana v strede hárčeka. Vyskytujú sa aj malé rozdiely v sýtosti hnedej farby, ktoré sa prejavujú najmä tmavohnedou a bledou niekedy takmer až bielou časťou uzdy Slovenského teplokrvníka (viď obrázok).

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Poznámka redaktora:

Autorom článok je dlhoročný tematický zberateľ a úspešný vystavovateľ, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu, čo najdetailnejšie preskúmať všetky slovenské poštové materiály súvisiace s jeho relatívne úzkou témou jazdeckého a dostihového športu.
Myslím, že sa netreba veľmi čudovať jeho obrovskému nadšeniu, ktoré mu toto podrobné štúdium všetkých materiálov a s nimi súvisiacich odborných a historických podkladov prinieslo. Veď ako často sa niekomu podarí dospieť k tak prekvapivým záverom, akými sú napríklad zistené nepresnosti na slovenskej poštovej známke Dostihy v Mojmírovciach? Za to a za ochotu podeliť sa snami o svoje bádateľské zistenia formou tohto článku, mu patrí naše poďakovanie!

Veríme, spolu s autorom, že sa vám článok páči a bude vás inšpirovať na hlbšie štúdium iných (vašich) tém, či už na slovenských, československých alebo akýkoľvek iných filatelistických materiáloch. Veľa trpezlivosti a šťastia!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

	Poštová známka Dostihy v Mojmírovciach
	Poštová známka Ochrana prírody: Kone - Lipicanský kôň
	Poštová známka Ochrana prírody: Kone - Slovenský teplokrvník
	Príležitostná pečiatka 200 rokov prvých dostihov v Urmíne
	Príležitostná pečiatka 180. výročie prvých dostihov v Uhorsku
	Príležitostná pečiatka Inaugurácia poštových známok Ochrana prírody - Kone

Omyly, chyby a nepresnosti na slovenských poštových známkach a iných poštových materiáloch

Poslať komentár