Známkové územia - Ruská pošta v Levante (III.)

Známkové územia - Ruská pošta v Levante (III.)

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok Cárskeho Ruska v Levante (III. časť - mestá JAFFA, SMYRNE, METELIN, RIZEH, BEJRÚT a DARDANELY).

Na oslavu 50. výročia založenia spoločnosti ROPiT bolo 10. mája 1909 vydaných deväť nominálnych hodnôt s vodorovnou čiernou menovou pretlačou v para alebo piastroch. Po ich niekoľkomesačnom užívaní bolo rozhodnuté dodatočne vydať ďalšie príležitostné emisie pre 12 hlavných poštových úradov: Bejrút, Dardanely, Jaffa, Jeruzalem, Kerasunde, Konštantínopol, Metelin, Mont Athos, Rizeh, Salonique, Smyrne a Trebizonde.

Mapa Osmanskej ríše z roku 1878.

Pôvodné známky boli pretlačené názvom každého úradu latinkou čiernej farby. Veľkosť písma troch najvyšších hodnôt je približne dvojnásobnej veľkosti ako na kopejkových známkach. Existuje niekoľko menších variácií väčšiny pretlačí v podobe nedotlače písmen, ich deformácie alebo zámeny za iné písmeno. Takisto sa vyskytujú pretlače s prevráteným písmenom, či celým nápisom.

Jednotlivé emisie boli postupne vydávané takto:

• august 1909 - Konštantínopol a Jeruzalem
• november 1909 - Mont Athos a Salonique
• 27. decembra 1909 - Trebizonde a Kerasunde
• 20. február 1910 - Jaffa a Smyrne
• 30. august 1910 - Metelin a Rizeh
• 9. decembra 1910 - Bejrút a Dardanely

Na pečiatkovanie známok boli používané dvojkruhové pečiatky, v hornej časti medzikružia bol nápis Р.О.П.и.Т. a v dolnej zase názov príslušného poštového úradu. Na nápisy v pečiatkach bola použitá výlučne azbuka. V kruhu v strede bol dátum, jeho horná časť určovala deň, v strede bol rok rozdelený pomlčkou a naspodu mesiac, označený rímskou číslicou.

V Jeruzaleme sa okrem toho používala podobná, avšak iba jednokruhová pečiatka.

V Konštantínopole bola taktiež používaná jednokruhová pečiatka, ktorá však mala v hornom polkruhu nápis КОНСТАНТИНОПОЛЬ, v dolnom zasa ПОЧТОВАЯ КОНТОРА pod nápisom Р.О.П.и.Т. a v strede dátum.

Neskôr bola na poštách používaná podobná dvojkruhová pečiatka, avšak oproti predchádzajúcim mala dátum v jednom riadku a mesiac bol napísaný azbukou v ruštine alebo arabskou číslicou.

• KONŠTANTÍNOPOL (II. časť)
• JERUZALEM (II. časť)
• MONT ATHOS (II. časť)
• SALONIQUE (II. časť)
• TREBIZONDE (II. časť)
• KERASUNDE (II. časť)
• JAFFA
• SMYRNE
• METELIN
• RIZEH
• BEJRÚT
• DARDANELY

JAFFA

Jaffa (Yafo) je starobylé prístavné mesto v Izraeli, ktoré leží na východnom pobreží Stredozemného mora asi 60 km severozápadne od Jeruzalema.

Patrí medzi najstaršie prístavy na svete a po stáročia slúžil ako hlavný vstupný bod do tejto oblasti. Dnes je súčasťou mesta Tel Aviv, s ktorým sa spojilo v roku 1950.

Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1859.

Mapa Jaffy z roku 1912.

Pohľadnice z mesta Jaffa.

Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Jaffa“. Na tri najvyššie hodnoty bol použitý iný typ písma, začiatočné písmeno J presahuje nižšie, ako pri ostatných pretlačiach.

Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.

Existujú tri varianty nápisov, na začiatočné písmeno „J“ šiestych najmenších hodnôt boli použité rôzne veľkosti:

úzke začiatočné „J“

normálne začiatočné „J“

široké začiatočné „J“

dvojitá pretlač

Doporučený list poslaný 4. marca 1910 do Koetzschenbrod.

List poslaný 15. novembra 1910 do Eindhovenu.

SMYRNE

Smyrna (Izmir) je mesto v západnom Turecku ležiace na pobreží Egejského mora v historickom kraji Iónia. Je tretie najväčšie turecké mesto a má po Istanbule druhý najväčší prístav Turecka.

Mesto bolo založené už v 3. tisícročí pred naším letopočtom Lelegami, koncom 2. tisícročia sa tam začali usadzovať Gréci. Po podmanení Osmanskou ríšou sa začalo rozmáhať a postupne sa z neho stalo dôležité prístavné mesto. V 19. storočí patrila Smyrna medzi najvýznamnejšie mestá Osmanskej ríše a zároveň bola významným strediskom gréckej kultúry. Po skončení prvej svetovej vojny miestne obyvateľstvo reagovalo na oslobodenie Grécka a grécka vláda chcela územie ovládnuť. To sa podarilo v roku 1919, keď armáda triumfálne vstúpila do Smyrny. Avšak v roku 1922 boli Gréci porazení generálom Mustafom Kemalom Attaturkom, ktorý s armádou následne zaútočil na Smyrnu, mesto dobil a zapálil. Grécke obyvateľstvo bolo vysťahované a tradičná kultúra Smyrny sa skončila. Attaturk sa neskôr stal prvým prezidentom Tureckej republiky, Smyrna sa nanovo postavila, dostala oficiálne meno Izmir a mesto bolo osídlené tureckými obyvateľmi.

Mapa Smyrny z roku 1901.

Mapa Smyrny z roku 1914.

Pohľadnice z mesta Smyrna.

Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Smyrne“.

Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.

Na niektorých známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „y“:

Na ďalších známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „r“, nožička písmena je na spodu rozšírená a horný oblúčik má iný tvar:

Odlišné typy obidvoch písmen sa na hárku nachádzajú vedľa seba.

prevrátené prvé písmeno „S“

List poslaný 22. februára 1910 do Budapešti obidve známky majú iný typ písmena „r“

Doporučený list poslaný 28. apríla 1910 do Drážďan.

Lístok so známkami pečiatkovanými 7. marca 1914 stredné známky v prvom aj treťom rade s iným typom písmena „y“ druhé známky v prvom aj treťom rade s iným typom písmena „r“

METELIN

Mytiléne je hlavným mestom ostrova Lesbos a nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti na pobreží Egejského mora. Ostrov má rozlohu 1,632 km², čo je tretí najväčší grécky ostrov. Od Turecka ho delí úzky prieliv.

Podľa niektorých prameňov bolo mesto založené v 11. storočí pred naším letopočtom. V stredoveku patril Lesbos pod byzantskú a neskôr janovskú nadvládu. V roku 1462 si ho podmanila Osmanská ríša. Tá potom ovládala ostrov až do prvej balkánskej vojny v roku 1912, kedy sa stal súčasťou gréckeho kráľovstva.

Mapa ostrova Lesbos.

Pohľadnice ostrova Lesbos.

Dňa 30. augusta 1910 bolo vydaných šesť známok s nápisom „Mételin“ a tri s najvyšším nominálom s nápisom „Metelin“, pričom boli použité dva typy začiatočného písmena „M“. Kopejkové známky mali šikmé, respektíve rubľové známky mali kolmé čiary.

iný typ prvého písmena „M“, druhé písmeno „e“ bez dĺžňa

druhé písmeno „e“ bez dĺžňa	malá nedotlač na prvom písmene „M“

Výstrižok z obálky z dňa 28. septembra 1910.

RIZEH

Rize je turecké mesto, ležiace na juhovýchodnom pobreží Čierneho mora, vzdialené 80 km od mesta Trabzon a 110 km od hranice s Gruzínskom na východe. Je to hlavné mesto rovnomennej provincie a rozprestiera sa okolo malej zátoky na úzkom pruhu rovinatej krajiny medzi pobrežím a blízkym Pontským pohorím.

Počas celého obdobia stredoveku bol región pod byzantskou kontrolou a z veľkej časti ho obývali Gréci. Po páde Byzantskej ríše ho v roku 1470 obsadila Osmanská ríša. Od roku 1923 súčasť Tureckej republiky.

Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1903.

Pohľadnica Rizeh z roku 1910.

Dňa 30. augusta 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Rizeh“.

35 piastrová známka s nedotlačou na písmene „h“

malá nedotlač na písmene „R“

Výstrižok z obálky z dňa 26. decembra 1910.

BEJRÚT

Bejrút je hlavné a najväčšie mesto Libanonu a hlavný prístav v krajine. Leží na polostrove na východnom pobreží Stredozemného mora. Až do roku 635 patrilo toto územie Rímskej ríše, potom Bejrút prešiel pod arabskú nadvládu. V období od 1110 do 1291 bol v rukách križiakov Jeruzalemského kráľovstva, neskôr bol začlenený do Osmanskej ríše.

V druhej polovici devätnásteho storočia Bejrút nadviazal úzke obchodné a politické väzby s európskymi imperiálnymi mocnosťami, najmä s Francúzskom. Po rozpade Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne bol spolu so zvyškom Libanonu zverený pod francúzsky mandát. Libanon získal nezávislosť v roku 1943 a Bejrút sa stal hlavným mestom.

Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1895.

Mapa Bejrútu z roku 1912.

Panoráma Bejrútu z 19. storočia.

Pohľadnice z Bejrútu.

Dňa 9. decembra 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Beyrouth“.

prevrátená pretlač

List poslaný 28. januára 1911.

Výstrižok z obálky zo dňa 28. januára 1911.

Pohľadnica poslaná 20. decembra 1911 do Verviers.

Pohľadnica poslaná 9. februára 1913.

Doporučený list poslaný 8. mája 1913 do Ženevy.

DARDANELY

Dardanely alebo Dardanelská úžina (starý názov Hellespont) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou. Spája Marmarské a Egejské more.

Mapa Dardanelskej úžiny z roku 1913.

Mapa Dardanel z roku 1915.

Pohľadnice z Dardanel.

Dňa 9. decembra 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Dardanelles“.

prevrátená pretlač

List poslaný 26. decembra 1910 do Atén.

Výstrižok z obálky zo dňa 15. apríla 19115.

Dňa 31. marca 1911 bola platnosť celej jubilejnej série ukončená a zásoby známok boli z pôšt postupne vrátené na generálny poštový úrad na likvidáciu, hoci sú známe prípady ich používania až do roku 1914.

Použitá literatúra a iné zdroje

• Wikipedia.org
• Michel: Europa-Katalog Band 7, 2009/2010
• Scott: Standard postage stamp catalogue, 2007
• В. Ю. Соловьев: Почтовые марки России и СССР 2004/2005
• internet

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

	Známkové územia - Ruská pošta v Levante (II.)
	Známkové územia - Ruská pošta v Levante (I.)

Poslať komentár