Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 150. výročie organizovanej turistiky na území Slovenska.
Deň vydania: 14. 07. 2023
Nominálna hodnota: T2 50g €
Rozmery známky: 40 x 30 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Výtvarný návrh známky: akad. mal. Karol Felix
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ofset v kombinácii so serigrafiou
Náklad: 1000000
Textový motív: 150. VÝROČIE ORGANIZOVANEJ TURISTIKY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA
Obrazový motív: Listnatý les, v popredí strom so žltou turistickou značkou.
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Klub slovenských turistov sa považuje za nástupnícku organizáciu, ktorá nesie odkaz priekopníkov turistiky – Uhorského karpatského spolku (UKS), prvej turistickej organizácie na území dnešného Slovenska, založenej v Kežmarku 8. augusta 1873. Vznik UKS reflektoval vtedajší trend rozvoja turistiky v západnej Európe. Položil základy klubovej činnosti a filozofie skĺbenia športovej aktivity v horách a spoznávania prírody a histórie s dobrovoľníckou činnosťou pri výchove mladých turistov a alpinistov, vydávaním turistických máp a sprievodcov a budovaním turistických chodníkov a chát.
Po I. svetovej vojne, rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky pomyselnú štafetu nástupníckych organizácií nakrátko prevzal Tatranský spolok turistický (TST), ktorý sa čoskoro zlúčil so silnejšou celoštátne pôsobiacou organizáciou Klubu československých turistov (KČST). Turistické hnutie získalo v medzivojnovom období vlastenecký rozmer, od roku 1921 vychádzal časopis Krásy Slovenska. Turistika už nebola výsadou nepočetnej vyššej vrstvy, prenikal do nej vplyv nových foriem pobytu v prírode – woodcraftu (hnutia lesnej múdrosti), skautingu a trampingu, príťažlivých najmä pre mestskú mládež, čo rozširovalo členskú základňu a výrazne sa zlepšovala turistická infraštruktúra. Tú po rozbití ČSR a vzniku Slovenského štátu prevzal do správy Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), no vojnové udalosti počas II. svetovej vojny zdecimovali počet turistických ubytovní. V nových spoločenských podmienkach po obnove ČSR a znárodnení stratila turistická organizácia svoju právnu subjektivitu a stala sa súčasťou jednotnej telovýchovnej organizácie. Nastalo obdobie, keď bol preferovaný najmä branný rozmer a masovosť turistiky. Až po roku 1989 vznikli podmienky pre obnovenie KČST, no keďže sa zároveň schyľovalo k rozdeleniu Československa, v roku 1990 boli založené dve samostatné organizácie – Klub českých turistov a Klub slovenských turistov (KST), ktoré zostali v úzkom spoločenskom aj pracovnom kontakte na všetkých úrovniach organizácie.
Keď to zhrnieme, za uplynulých 150 rokov zažila turistická organizácia viacero výrazných metamorfóz vyvolaných politickými turbulenciami 20. storočia, menil sa jej názov a štruktúry, no zostávala snaha zachovať pôvodné poslanie – reprezentovať turistov vo vzťahu k štátnej správe, administratívnej a legislatívnej, hľadať pre svoje aktivity podporu v podnikateľských kruhoch i na zastupiteľstvách miest a obcí, vychovávať turistických inštruktorov, dobrovoľníckou prácou zveľaďovať systém vyznačených turistických trás a sprístupňovať tak krajinu širokej turistickej verejnosti spôsobom šetrným k prírode. V súčasnosti je Klub slovenských turistov rešpektovaným subjektom, zastrešujúcou národnou športovou organizáciou, ktorá má viac než 400 miestnych klubov a v nich 22 000 registrovaných členov. Je najväčším občianskym združením v segmente športu pre všetkých v SR. Zaslúženým spoločenským uznaním dlhoročnej verejnoprospešnej činnosti organizovaných turistov sa stal v minulom roku zápis Značkovania turistických trás do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Slovenská pošta / POFIS - Mgr. František Šiller