Príležitostná poštová pečiatka používaná v Uhrovci pri príležitosti vydania poštovej známky Osobnosti: Ľudovít Štúr (1815 – 1856).
Deň používania: 24. 10. 2015
Pošta: UHROVEC
Farba: čierna
Výtvarný návrh pečiatky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Textový motív: 200. VÝROČIE NARODENIA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA / (1815 - 2015)
Obrazový motív: Hlava orla a nápis: "Kvetom uvädnúť tož Kvetom Zbožním Nám".
Tematický popis a súvislosti
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) bol vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia, politikom, básnikom, novinárom, vydavateľom, historikom, filozofom, pedagógom, jazykovedcom a kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Na tieto úlohy bol dobre pripravený štúdiom v rodisku (Uhrovci), na gymnáziu v Rábe (Győri) a na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1938 – 1840 študoval na univerzite v Halle všeobecnú a porovnávaciu jazykovedu a filozofiu, Po návrate na Slovensko prednášal na Katedre reči a literatúry československej jazykovedu, slovanské dejiny a estetiku. V roku 1844 bol však z pedagogických služieb prepustený, lebo vystupoval proti maďarizačným snahám. V rokoch 1845 – 1848 vydával Slovenskje národnje novini s prílohou Orol tatranskí. Ako poslanec za mesto Zvolen bojoval najmä za zlepšenie sociálneho postavenia ľudu a za ponechanie materinského vyučovacieho jazyka. Mal vedúcu úlohu aj pri zostavovaní Žiadostí slovenského národa (1848) adresovaných uhorskej vláde. Na Slovanskom zjazde v Prahe (1848) vystúpil s kritikou rakúsko-uhorskej monarchie, proti ktorej pripravoval s J. M. Hurbanom ozbrojené povstanie. Po neúspechu revolúcie roku 1848/49 žil pod policajným dozorom v Modre, kde zomrel na následky zranenia pri poľovačke.
Svoje práce začal uverejňovať po česky, pričom o zavedení stredoslovenskej slovenčiny ako spisovného jazyka sa dohodlo v kruhu bratislavskej štúrovskej mládeže v roku 1843. Oficiálne bola táto norma vyhlásená za spisovný jazyk v auguste 1844 na zasadnutí Tatrína v Liptovskom Mikuláši. Pre teoretické základy spisovnej slovenčiny mali zásadný význam Štúrove jazykovedné práce Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846).
Štúrova spisovná slovenčina sa dostávala do života najmä prostredníctvom Slovenských národných novín, Orla tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov a Nitry, ako aj prostredníctvom štúrovských básnikov a spisovateľov (J. Kráľa, S. Chalupku, J. Kalinčiaka, A. Sládkoviča). Po revolúcii Štúr vydal ešte Spevy a piesne (1853) a v českom preklade rozpravu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). V rukopise ostalo jeho dielo Slovanstvo svet budúcnosti. Ľudovít Štúr svojím zápasom za sociálne a národnostné práva slovenského ľudu a fundovaným jazykovedným dielom sa významne zaslúžil o formovanie slovenského národa v národnom hnutí v 40. rokoch 19. storočia.
prof. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc.
