Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 450. výročia narodenia slovenského lekára, politika a filozofa Jána Jessenia (1566 – 1621) ako spoločné vydanie s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom
Deň vydania: 22. 06. 2016
Nominálna hodnota: 0,90 €
Rozmery známky: 27,2 x 44,4 mm + k 27,2 x 44,4 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 25
Počet známok v sérii: 1
Výtvarný návrh známky: akad. mal. Vladislav Rostoka
Rytina známky: František Horniak
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Náklad: 1000000
Textový motív: Ján Jessenius (1566 – 1621)
Obrazový motív: Portrét Jána Jessenia, titulná strana jeho diela "Anatomiae Pragae anno MDC solenniter administratae historia", sova, kvet.
Známka s kupónom:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Známky ďalších krajín spoločného vydania:
Tematický popis a súvislosti
Otec Jána Jessenia pochádzal zo šľachtického rodu z Turčianskeho Jasena. Od roku 1541 žil v poľskej Vratislavi, kde sa mu v roku 1566 narodil syn Ján. Gymnázium absolvoval v rodnom meste, potom študoval filozofiu a medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a v Padove. Doktorát z medicíny získal v roku 1591 za prácu O chorobách žlče pri trojdennej zimnici. Zároveň získal aj doktorát z filozofie za traktát O nároku ľudu na odpor voči tyranom. Svoju lekársku kariéru zahájil vo Vratislavi, čoskoro sa však stal osobným lekárom saského kurfirsta v Drážďanoch, a zároveň aj profesorom chirurgie a anatómie vo Wittenbergu. Ako výrazná vedecká osobnosť bol zvolený za dekana lekárskej fakulty a neskôr za rektora univerzity.
Najznámejším počinom Jána Jessenia bola prvá verejná pitva, ktorú predviedol v Prahe v júni 1600. Od roku 1601 žil v Prahe, kde vyučoval a bol osobným lekárom cisára Rudolfa II. Jeho hodiny anatómie boli na svoju dobu veľmi pokrokové. Zaujímal sa aj o politické dianie, ako evanjelik sa výrazne zasadzoval v otázkach obrany evanjelickej viery. Bol zvolený za rektora univerzity v Prahe a stal sa jednou z vedúcich osobností protihabsburského stavovského hnutia. V roku 1618 odcestoval ako diplomat do Uhorska, kde sa pokúsil ovplyvniť uhorské stavy, aby nevolili za kráľa Ferdinanda Habsburského. Bol zatknutý a uväznený. V roku 1621 bolo bitkou na Bielej hore potlačené povstanie českých stavov a došlo ku krutým represáliám. Jessenius bol obvinený z rebélie a urážky majestátu a odsúdený na trest smrti. Jeho poprava bola mimoriadne krutá: najprv mu kat vyrezal jazyk, potom ho sťal a telo rozštvrtil. Hlava spolu s hlavami ďalších jedenástich českých pánov bola vyše desať rokov vystavená na výstrahu na Staromestskej veži v Prahe.
Na poštovej známke sa nachádza rytecké spracovanie dobového portrétu J. Jessenia podľa medirytiny norimberského rytca Lucasa Kyliana z roku 1618 a kupón tvorí titulná strana knihy „Anatómia“ obsahujúcej popis pražskej pitvy, ktorá vyšla v roku 1601 vo Wittenbergu. Motívy FDC obálky vychádzajú z drevorytov začiatku 17. storočia, na prítlači je rez ľudskej ruky s astrologickou symbolikou anatómie ľudského tela a pečiatku tvorí dobová väzba knihy. Pamätný list vydaný k emisii je dekorovaný rastlinnou ornamentikou zo 16. Storočia. Motívom príležitostnej poštovej pečiatky je drevorezový portrét J. Jessenia z kroniky popisujúcej popravu dvadsiatich siedmich českých pánov na Staromestskom námestí v Prahe v roku 1621.
PhDr. Tünde Lengyelová, CSc.
