Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomínajúca 150. výročie narodenia slovenskej prozaičky a dramatičky Boženy Slančíkovej-Timrava (1867 – 1951).
Deň vydania: 02. 10. 2017
Nominálna hodnota: 0,85 €
Rozmery známky: 40 x 30 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Výtvarný návrh známky: Prof. akad. mal. Dušan Kállay
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 1000000
Textový motív: Božena Slančíková-Timrava / (1867 – 1951)
Obrazový motív: Portrét Boženy Slančíkovej-Timrava.
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Timrava, vl. m. Božena Slančíková (2. 10. 1867 Polichno – 27. 11. 1951 Lučenec) − prozaička, dramatička, významná predstaviteľka neskorého realizmu. Už svojou prvou poviedkou Za koho ísť? (1893) polemizuje so sentimentálnym zobrazením lásky vo vtedajšej spisbe. S ironickým odstupom sa tu venuje téme získavania „dobrej partie“ do manželstva. Aj v neskorších prózach vzťah k mužom vyústi u Timraviných hrdiniek do straty ilúzií a rozčarovania. Akoby sa aj takto autorka ubezpečovala, že sa správne rozhodla pre osamelý život.
V novelách z obdobia 1896 – 1900 (Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál, Boj) priniesla psychologicky prepracovaný typ hrdinky s dovtedy neobvyklými pocitmi neurčitého smútku a náladovosti. Toto pozoruhodné tvorivé obdobie načas prerušila aféra okolo novely Skúsenosť, kde nelichotivo zobrazuje národovecké prostredie. Pri publikovaní v Slovenských pohľadoch (1902) boli preto niektoré pasáže vynechané, resp. zmenené. Nasledujúce roky boli pre Timravu etapou tvorivého hľadania. K najvýznamnejším v rámci celého jej diela patria novely Bez hrdosti (1905) a Veľké šťastie (1906), pozoruhodné vysokou mierou subjektívnej zaangažovanosti hrdinky vo veciach lásky. Monumentálnou rozpravou o živote a smrti je novela z ľudového prostredia Márnosť všetko (1908). Zavŕšením zrelej tvorivej etapy autorky sú Ťapákovci (1914), kde v modelovej skratke zobrazuje zánik jednej spoločenskej epochy.
Protivojnovú novelu Hrdinovia (1918) písala ako súťažnú prácu, v ktorej sa usilovala vyjsť v ústrety očakávaniam, čo oslabuje jej umeleckú presvedčivosť. Hlbokým textom je novela o ľudskej slabosti a utrpení Skon Paľa Ročku (1921). Polemikou zrelej autorky s martinskou koncepciou literatúry a národa je románová novela Všetko za národ (1926). V novelách Dve doby (1936) a Záplava (1938) ironicky zobrazuje spoločenskú problematiku súvisiacu so zmenenými pomermi v novej republike. Príležitostne písala i divadelné hry, tie však nedosiahli úroveň jej próz: Chudobná rodina (1921), Páva (1923), Odpoveď (1934).
PhDr. Marcela Mikulová, DSc.
