Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky
Deň vydania: 02. 01. 2018
Nominálna hodnota: 1,60 €
Rozmery známky: 44,1 x 27,2 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 10
Počet známok v sérii: 1
Výtvarný návrh známky: Doc. akad. mal. Martin Činovský
Rytina známky: Doc. akad. mal. Martin Činovský
Tlačiareň: REMPO s.r.o. / Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika
Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad: 200000
Textový motív: 25. VÝROČIE VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Obrazový motív: Bratislavský hrad, štátny znak Slovenskej republiky, vlajky Slovenskej republiky a Európskej únie.
Upravený tlačový list:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Tematický popis a súvislosti
Slováci sa ako osobitný národ sformovali v 8. až 10. storočí. V 9. storočí ich predkovia tvorili rozhodujúcu etnickú zložku štátu, ktorý vošiel do dejín pod názvom Veľká Morava. Od začiatku 11. storočia až do roku 1918 žili Slováci v Uhorskom kráľovstve a neskôr v Habsburskej monarchii. So vznikom moderného národného hnutia pod vplyvom Veľkej francúzskej revolúcie (1789) sa aj Slováci začali usilovať o vlastnú národnú samosprávu. Koncepciu slovenskej národnej samosprávy vypracovali slovenskí politickí vodcovia v revolúcii 1848 – 1849 a odvtedy sa ju snažili mnohé generácie Slovákov viac alebo menej úspešne realizovať. Od druhej polovice 19. storočia sa stali objektom tvrdého národnostného útlaku, a preto sa počas prvej svetovej vojny spojili s Čechmi do odboja proti Habsburgovcom a na jej konci roku 1918 vytvorili spolu s nimi nový česko-slovenský štát.
Nová Československá republika nedokázala Slovákom zabezpečiť ich reálnu národnú rovnoprávnosť. Preto sa už roku 1939 pod vonkajším tlakom a v dôsledku vnútorných rozporov rozpadla. Ani obnovené Československo po druhej svetovej vojne sa nevyhlo viacerým krízam, ktoré vyplynuli z neriešenia slovenskej otázky. Opätovne sa možnosti na realizáciu slovenských predstáv o národnej rovnoprávnosti a suverenite otvorili po páde komunistického režimu v Československu roku 1989. Pri rokovaní o novom štátoprávnom modeli, ktoré si vynútila všeobecná demokratizácia pomerov v štáte, sa ukázalo, že štátoprávne predstavy väčšiny Slovákov a väčšiny Čechov nie sú zlučiteľné, a preto sa politickí vodcovia oboch národov v lete 1992 dohodli na pokojnom a riadenom rozdelení štátu. Dňom 1. januára 1993 začala existovať suverénna a samostatná Slovenská republika, ktorá sa neskôr stala plnoprávnou súčasťou Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií a zmlúv.
Námet na známke predstavuje Bratislavský hrad ako symbol slovenskej štátnosti doplnený o štátny znak a vlajkoslávu, ktorá predstavuje Slovenskú republiku ako súčasť Európskej únie. Na obálke prvého dňa je symbolický obraz slovenského parlamentu a štátnej pečate. Pečiatka prvého dňa v podobe notovej osnovy zobrazuje prvé takty štátnej hymny Slovenskej republiky.
PhDr. Anton Hrnko, CSc.
