Poštová známka z emisného radu OSOBNOSTI pripomínajúca 100. výročie narodenia slovenského herca, divadelného režiséra, scénického výtvarníka a pedagóga Karola L. Zachara (1918 – 2003)
Deň vydania: 14. 03. 2018
Nominálna hodnota: 0,70 €
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Výtvarný návrh známky: Mgr. art. Marianna Žálec Varcholová
Tlačiareň: Rempo, s.r.o. / Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Technika tlače: Ofset
Náklad: 200000
Textový motív: KAROL L. ZACHAR / (1918 - 2003)
Obrazový motív: Portrét Karola L. Zachara.
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Pôvodný výtvarný návrh(y)(2):
Tematický popis a súvislosti
Karol L. Zachar patrí k najvýznamnejším a najvšestrannejším slovenským divadelným umelcom. Počas svojho života sa venoval nielen herectvu a réžii, ale i scénickému a kostýmovému výtvarníctvu a pedagogickej činnosti. Spočiatku študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe, neskôr prešiel na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, ale nakoniec rozhodla jeho láska k divadlu a v roku 1942 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už počas tohto štúdia pravidelne hrával v Slovenskom národnom divadle, kde stvárňoval najrozličnejšie charaktery najmä komediálneho ladenia. Jeho chrapľavý hlas a vyzretejšie pôsobiaci výzor ho predurčili predovšetkým na generačne staršie postavy z diel slovenskej a svetovej klasiky. Od roku 1942 sa zároveň začal venovať aj divadelnej réžii, najskôr vypomáhal Jánovi Jamnickému pri inscenáciách Sen noci svätojánskej (1942) a Zdravý nemocný (1943). K funkcii režiséra sa dostával pravidelnejšie až po vojne a do roku 1965, keď získal dekrét režiséra, naštudoval 13 inscenácií. V tvorbe následne pokračoval až do začiatku 80. rokov a mnohé jeho inscenácie patria do zlatého fondu slovenského divadelníctva druhej polovice 20. storočia. Zachar bol tvorcom čistých žánrov, ktorý v dobe socialistického realizmu ohlasoval renesanciu rýdzej divadelnosti. Divadlo chápal ako apolitickú oázu harmónie, sviatočnej atmosféry, a ako manifest radosti zo života v uponáhľanom svete. Z jeho inscenácií vždy znel humanizmus, hrejivý úsmev a pochopenie pre ľudské slabosti. Či v žánri komédie alebo tragédie. Medzi jeho najvýznamnejšie réžie, z ktorých mnohé sa vďaka diváckemu úspechu dočkali aj obnovených premiér, patria Škola žien (1948), Statky-zmätky (1950), Veselé panie z Windsoru (1954), Inkognito (1959), Vejár (1961), Bačova žena (1963), Najdúch (1966) či Cyrano z Bergeracu (1967).
Mgr. art. Karol Mišovic, PhD.
