Poštová známka venovaná bronzovej falére z Podunajských Biskupíc vydaná v rámci spoločného vydania s Čínskou ľudovou republikou
Deň vydania: 07. 10. 2019
Nominálna hodnota: 1,30 €
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 25
Počet známok v sérii: 2
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 250000
Textový motív: BRONZOVÁ FALÉRA / PODUNAJSKÉ BISKUPICE / SPOLOČNÉ VYDANIE S ČÍNOU
Obrazový motív: Bronzová, pozlátená falérá z Podunajských Biskupíc, ktorá bola súčasťou konského postroja.
Upravený tlačový list:
Pôvodný výtvarný návrh(y)(1):
Známky, tlačové listy a obálka prvého dňa (FDC) čínskeho vydania:
Tematický popis a súvislosti
Spoločné vydanie poštovej známky sa realizuje pri príležitosti 70. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Slovenskom. Zachytáva najdôležitejšie archeologické nálezy z obdobia vlády dynastie Tchang (618 – 907) a znázorňuje podobné kultúrne aspekty dvoch na prvý pohľad diametrálne odlišných kultúr, ktoré však prišli do styku vďaka obchodu na Hodvábnej ceste. Od 6. do začiatku 8. storočia bolo územie súčasného Slovenska pod nadvládou Avarov, kočovného kmeňa turkického pôvodu z vnútrozemia Ázie. Podľa niektorých byzantských autorov, napr. Menandra Protektora, išlo o kmeň Varchonitov (War a Chun), ktorí ako otroci údajne unikli z Turkického chanátu nachádzajúceho sa v strednej Ázii v rokoch 559 – 659. Avari po príchode do strednej Európy naďalej prosperovali vďaka výmennému obchodu s orientálnym tovarom smerujúcim po Hodvábnej ceste na západ. Dôležitú úlohu sprostredkovateľov v rámci kultúrnej a duchovnej výmeny medzi východom a západom pritom zohrávali sogdijskí obchodníci, ktorí sa tiež zaslúžili o rozšírenie zoroastrizmu i v ďalších oblastiach. V roku 568 získali, podobne ako niektoré turkické kmene, povolenie od Byzantskej ríše obchodovať na Hodvábnej ceste.
K najvýznamnejším archeologickým nálezom z obdobia Avarského kaganátu patrí pohrebisko v Bratislave-Podunajských Biskupiciach, ktoré bolo odkryté v roku 2017 počas prípravných prác pre výstavbu obchvatu rýchlostnej cesty D4/R7. Počas výskumu bolo preskúmaných 485 hrobov, pričom väčšina z nich zostala neporušená. Medzi nálezmi boli najviac zastúpené keramické nádoby s typickými slovanskými motívmi vo forme vlnovkových línií. Medzi ďalšie pútavé nálezy nepochybne patrili šperky a ozdoby z hrobov žien i mužov. Najmä v hroboch mužov pochovaných s koňmi sa našlo množstvo ozdobných železných a bronzových kovaní opaskov s rastlinnými a geometrickými motívmi.
Poštová známka znázorňuje bronzovú, pozlátenú faléru, ktorá bola súčasťou konského postroja a patrila jazdcovi pochovanému v hrobe č. 441. Prelamované kruhové kovanie je dekorované piatimi hlavičkami gryfov lemovaných kruhovým vlysom s rastlinnou úponkou. Gryfi boli medzi Avarmi veľmi obľúbené mýtické tvory, ktoré sa zvykli zobrazovať práve na bronzových kovaniach opaskov ako znak spoločenského postavenia majiteľa. Obálka prvého dňa (FDC) zobrazuje unikátne kovanie, ktoré sa našlo v hrobe jazdca č. 85. Bronzový, pozlátený držiak remeňa je dekorovaný motívom ženy sediacej na levovi, identickej so zoroastrickou bohyňou menom Anáhitá. FDC pečiatka vychádza z denára Karola Veľkého, ktorý sa našiel v ženskom hrobe č. 168. Minca sa na naše územie dostala pravdepodobne v období rokov 791– 796, keď Franská ríša viedla boje s Avarmi. Neskôr bola minca používaná ako medailón.
Mgr. Martin Vančo, PhD.
