Príležitostná poštová pečiatka používaná v Zlatých Moravciach pri príležitosti neoficiálnej inaugurácie poštovej známky Umenie: Klaňanie troch kráľov zo Zlatých Moraviec (okolo r. 1450).
Deň používania: 01. 12. 2021
Pošta: ZLATÉ MORAVCE 1
Farba: čierna
Textový motív: KLAŇANIE TROCH KRÁĽOV
Obrazový motív: Madona s neposedným dieťaťom.
Tematický popis a súvislosti
Obraz z pražskej zbierky predstavuje populárny námet Epifánie – Klaňania Troch kráľov (Mt 2, 1-12). Z hľadiska jeho funkcie ide o pôstnu stranu krídla (zatvoreného) oltára. Na pozadí tmavej krajiny so stajňou s oslom a volom, vidno skupinu postáv s Pannou Máriou s Ježišom na kolenách a troma vekom odlíšiteľnými kráľmi. Najstarší z nich, bez koruny na hlave, kľačí a bozkáva Ježišovu ruku. Dvaja mladší navzájom komunikujú, na hlavách majú koruny zvýraznené žltými svätožiarami. Motív klaňania je rozšírený o Zvestovanie pastierom – dvaja z nich sa objavujú na pahorku v pozadí s ovcami, anjel sa im formou textu na nápisovej páske prihovára hymnom gloria in excelsis deo et in terra p[ax hominibus bonae voluntatis] (Sláva Bohu na výsostiach a na zemi p[okoj ľuďom dobrej vôle]).
Spišská dielňa, v ktorej bol obraz namaľovaný, reprezentovala tzv. „skromný štýl“ stredoeurópskeho maliarstva zhruba z polovice 15. storočia. Jej najznámejším dielom je Oltár sv. Štefana a Imricha v Matejovciach, dnes časť Popradu (po roku 1450). Tento vo svojom formálnom repertoári vedome zredukovaný štýl bol do istej miery reakciou na tvarové bohatstvo predošlého tzv. „krásneho slohu“. Pod vplyvom kritiky obrazov zo strany husitov a neskôr tiež františkánskych (observantských) kazateľov sa rozšíril v Strednej Európe, najmä v Malopoľsku (s centrom v Krakove) a na Spiši, no siahal až do Košíc či južných Čiech. Ako spišský obraz prišiel k zaužívanej proveniencii „zo Zlatých Moraviec“ nie je celkom jasné, pražská Štátna zbierka starého umenia ho v roku 1938 získala na umeleckom trhu vo Viedni. Po vojne sa obraz desaťročia nachádzal v Slovenskej národnej galérii, až kým nebol v rámci reštitučného konania v roku 1995 vrátený Národnej galérii v Prahe.
Mgr. Dušan Buran, Dr. phil.
