Poštová známka:
Ochrana prírody: Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach – magnólia veľkokvetá

Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná magnólii veľkokvetej a Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach

Hárčeková úprava:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

V období po 2. svetovej vojne vznikali na Slovensku nové vysoké školy, medzi nimi aj Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, pri ktorej bola v roku 1950 zriadená aj najväčšia botanická záhrada na Slovensku, rozprestierajúca sa na ploche vyše 30 ha. Po presťahovaní vysokej školy mimo Košíc zostala botanická záhrada na svojom mieste a neskôr, od roku 1964, sa natrvalo stala súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V súčasnosti je sedemdesiatročná Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach vedecko-pedagogickým pracoviskom univerzity a plní si svoje poslanie pri výchove a vzdelávaní študentov Prírodovedeckej fakulty, ale aj žiakov základných a stredných škôl, ako aj poslanie vedeckého pracoviska v oblasti botaniky a ochrany prírody a kultúrno-spoločenskej ustanovizne východného Slovenska.

Dominantou vstupu do budovy botanickej záhrady je už dlhé roky mohutný exemplár magnólie veľkokvetej (Magnolia grandiflora). Pôvodom je to vždyzelená rastlina z juhovýchodných oblastí USA. Ide o druh, ktorý je zaradený aj do červeného zoznamu ohrozených rastlín Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). V čase kvitnutia sa jej impozantné smotanovobiele kvety trblietajú na pozadí veľkých tmavozelených listov. Najväčšie exempláre tejto rastliny v jej domovine dosahujú výšku nad 35 metrov a tak nečudo, že sa tieto majestátne stromy stali aj štátnou rastlinou dvoch štátov USA, Louisiany a Mississippi. Pre svoju atraktivitu sa magnólia veľkokvetá pestuje v parkoch aj v botanických záhradách celého sveta. Druh je známy vo viac ako 70 vyšľachtených odrodách, z ktorých viaceré sú odolné aj voči mrazu, preto je možné jeho pestovanie aj v chladnejších oblastiach. Magnólia je nádherný strom, ktorý si určite zaslúži našu pozornosť a obdiv.

Autor (zdroj) popisu: prof. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD