Poštová známka:
Osobnosti: Ladislav Grosman (1921 – 1981) - 100. výročie narodenia

Poštová známka z emisného radu Osobnosti pripomínajúca 100. výročie narodenia slovenského prozaika a scenáristu Ladislava Grosmana (1921 – 1981)

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Ladislav Grosman (* 4. február 1921, Humenné, Slovensko – † 25. január 1981, Tel Aviv, Izrael) bol slovenský scenárista. Patril k mnohým ľuďom, ktorí boli vo svojom živote prenasledovaní pre svoj židovský pôvod. Pochádzal z rodiny garbiara, ktorý mal päť detí. Rodičia a traja súrodenci zomreli v roku 1944 v Ružomberku počas fašistického bombardovania transportného vlaku. Obecnú školu absolvoval v Humennom, gymnázium v blízkych Michalovciach. V roku 1949 absolvoval v Prahe Vysokú školu politickú a sociálnu. Do roku 1952 pracoval vo vydavateľstve Pravda. V rokoch 1953 až 1959 bol redaktorom knižných noviniek v Slovenskej knihe. V rokoch 1953 až 1958 študoval pedagogickú psychológiu na Vysokej škole pedagogickej. Jeho diplomová práca bola na tému psychológia reklamy a doktorát PhDr. dosiahol prácou Psychologické a pedagogické aspekty knižnej reklamy v roku 1967. V rokoch 1960 až 1963 bol redaktorom v Združení československého nakladateľstva. V roku 1964 bol vedúcim redaktorom časopisu Učebné pomôcky v škole a osvete. V rokoch 1965 až 1968 bol scenáristom vo Filmový štúdiách Barrandov.

Písal beletriu, námety čerpal z rodného kraja a života drobných ľudí židovskej komunity. Hlboko preciťoval ich tragický osud a zachytil črty ich spôsobu života. Novelu Obchod na Korze napísal v roku 1965 na základe svojej o tri roky staršej poviedky Pasca. Táto novela vznikala paralelne so scenárom pre film režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na Korze (1965), ktorý získal v roku 1966 cenu Oscar americkej Akadémie filmového umenia za najlepší cudzojazyčný film. Grosman vykreslil strhujúci príbeh židovskej majiteľky obchodu, vdovy Rozálie Lautmannovej, ktorú hrala Ida Kamińská, a jej arizátora, Tóna Brtku v kreácii Jozefa Kronera. Vyjadril celú tragickosť osudov obyvateľov slovenského mestečka, ktorých strhnú mútne dejinné vlny nacizmu a ani jeden nedokáže nad nimi zvíťaziť. Film vznikal v štúdiu na Barrandove, nakrúcali ho v Sabinove. Keďže jeden z režisérov emigroval, dostal sa tento film na dlhé roky do trezorov. A tak až po roku 1989 sa film dostal na verejnosť a divácka verejnosť si môže opäť vychutnať herecké umenie Idy Kamińskej a Jozefa Krónera.

Po obsadení Československa sovietskou armádou v septembri 1968 odcestoval so svojou rodinou do Izraela a usídlil sa v Tel Avive. Od januára 1969 až do svojej smrti pôsobil na univerzite Bar-Ilan pri Tel Avive. Najprv pôsobil ako docent, od 1975 už ako riadny univerzitný profesor. Prednášal slovanskú literatúru a vyučoval tvorivé písanie "creative writing". Od 1979 na telavivskej univerzite prednášal scenáristiku ako externý pracovník. Osobne, ľudsky a pracovne si Ladislav Grosman najviac rozumel so svojimi priateľmi Arnoštom Lustigom a Gabrielom Laubom. Na svoju rodnú krajinu však nezanevrel, vydal ešte niekoľko menších prozaických diel, v ktorých sa vracal do detstva, k téme holokaustu, pričom si dokázal udržať typický tragikomický odstup (poviedkové knihy Nevesta, 1969, Hlavou proti múru, 1976 a Z pekla šťastie, 1994). Grosmanov príbeh je príbehom obyčajného človeka, ktorý krátko zažiaril vo svetlách reflektorov a toto svetlo ho trvalo zapísalo do dejín kinematografie 20. storočia.

Edita Grosmanová, manželka Ladislava Grosmana, o svojom manželovi povedala: "Môj manžel vždy bol a navždy zostal Humenčanom, nikdy sa tým netajil, miloval toto mesto a zomrel s láskou k nemu. Rád sa sem vracal, či už žil v Prahe alebo Izraeli."

Autor (zdroj) popisu: Prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. a Wikipedia - slobodná encyklopédia