Odtlačky výplatných strojov - História a vývoj

Prvé experimentálne výplatné stroje

Koncom 19. storočia sa najmä v dôsledku veľkých hospodárskych zmien prudko zvyšoval počet poštových zásielok, a to hlavne listových. Poštová prevádzka stála pred otázkou ako sa tomuto stavu prispôsobiť. Bolo treba vytvoriť moderný prostriedok, ktorý by odstránil pracné a zdĺhavé nalepovanie poštových známok a ručné pečiatkovanie veľkého počtu listových zásielok a tým by urýchlil poštovú prevádzku. Z viacerých pokusov sa ujal tzv. výplatný stroj, pomocou ktorého sa bežné poštové úkony výrazne zjednodušili.

Prvý experiment uskutočnil v rokoch 1896 a 1897 taliansky vynálezca Count Detalmo di Brazza Savorgnan, ktorý umiestnil na newyorských poštových úradoch tri mincové automaty. Stroje akceptovali mince a tlačili, tzv. meter stamps alebo meter labels, čiže v doslovnom preklade počítadlové známky, resp. počítadlové nálepky (jedným z významov anglického slova meter je počítadlo, čo v tomto kontexte asi najpresnejšie vystihuje podstatu toho, na čo výplatné stroje slúžili a čo produkovali). Tieto prvé výplatné stroje po niekoľkých mesiacoch odstránili a dnes sa zachovali len dva exempláre odtlačkov.

Ďalšími experimentálnymi výplatnými strojmi v USA boli výplatné stroje Pitney Postal Machine Company používané vo Washingtone v roku 1912 a výplatné stroje American Postage Meter Company používané v Chicagu v rokoch 1913-14.

a.   b.   c.

a. USA - Jeden z dvoch zachovaných odtlačkov prvého Di Brazziho výplatného stroja používaného na newyorskej pošte v roku 1897. b. USA - Odtlačok experimentálneho výplatného stroja Pitney Postal Machine Company používaného vo Washingtone v roku 1912. c. USA - Odtlačok experimentálneho výplatného stroja American Postage Meter Company používaného v Chicagu v rokoch 1913-14.

V poradí druhou krajinou, ktorá experimentovala s výplatnými strojmi bolo Nórsko v roku 1900 (Kahrs) a v rokoch 1903 - 1905 s donedávna prvým uznaným pokusom výplatného stroja nórskeho vynálezcu Karla Uchermanna (Uchermann-Krag). Uchermannov výplatný stroj sa používal v rokoch 1903 až 1905 na Hlavnej pošte v Kristianii (terajšie Oslo), takže ho možno považovať za prvý výplatný stroj v rutinnej prevádzke (a súčasne aj prvý firemný výplatný stroj).

a.   b.

a. Nórsko - Odtlačok prvého výplatného stroja Kahrs používaného v roku 1900. b. Nórsko - Odtlačok prvého výplatného strojov v rutinnej prevádzke Uchermann-Krag používaného na Hlavnej pošte v Kristianii v rokoch 1903 - 1905.

Po experimentoch v USA a Nórsku nasledovali ďalšie na Novom Zélande (od roku 1904 nepretržite), v Austrálii (1903 a 1908) a vo Veľkej Británii (1912 a predtým neúspešné pokusy v rokoch 1899, 1907 a 1909). Až do schválenia používania výplatných strojov Svetovou poštovou úniou (UPU) v roku 1921 žiadna iná krajina neexperimentovala s výplatnými strojmi.

a.   b.

a. Nový Zéland - Odtlačok jedného z prvých výplatných strojov na svete, experimentálneho samoobslužného mincového modelu Moss Model 1, ktorý bol v prevádzke na Novom Zélande len štyri týždne v roku 1904. b. Veľká Británia - Odtlačok experimentálneho výplatného stroja F. Wilkinsona používaného na poštovom úrade v Londýne v roku 1912.

Definitívne zavedenie výplatných strojov

Tento nový spôsob vyplácania poštových zásielok dostal zelenú v celosvetovom meradle až začiatkom 20. rokov 20. storočia. Prispel k tomu najmä Svetový poštový kongres v Štokholme v roku 1924, ktorý v článku 42 svetovej dohody zakotvil vyplácanie listových zásielok pomocou výplatných strojov.

Takmer ihneď po schválení vyplácania poštovného výplatnými strojmi Svetovou poštovou úniou európsky trh výrobcov výplatných strojov zaplavila asi stovka výrobcov s kolísavými úspechmi. Medzi najvýznamnejšie a najúspešnejšie patrili: Universal Postal Frankers a Neopost (Anglicko), Francotyp a Postalia (pôvodne Komusina, Nemecko), Hasler (Švajčiarsko), Havas a Satas (Francúzsko) a Sima (Taliansko). Pre úplný prehľad firiem zaoberajúcich sa výrobou výplatných strojov odporúčame stránku: Meter Manufacturers Worldwide.

Odtlačok výplatného stroja francúzskeho výrobcu Satas s vlastnou propagáciou z roku 1960.

Výrobcovia experimentovali s tvarom a zložením výplatných strojov, aby efektívne slúžili všetkým primárnym účelom: poštové znehodnotenie zásielky, vyznačenie výplatnej hodnoty (poštovného) a označenie miesta (pošty) a dátumu podania. A často tiež sekundárnemu účelu, ktorým je reklama (platená alebo vlastných služieb pošty), resp. propagácia oprávneného používateľa výplatného stroja.

V súčasnosti sa, najmä v Európe, stretávame najčastejšie s výplatnými strojmi, ktoré používajú pošty, firmy alebo iné organizácie a ktoré sa skladajú z výplatného štočku (známeho tiež ako pseudo známka) s názvom krajiny, výškou poštovného, prípadne označením meny a z dennej pečiatky s názvom podávacej, resp. dohliadacej pošty s alebo bez PSČ (ZIP kódu) a dátumom podania. Ďalšou časťou môže byť označenie oprávneného používateľa, často s propagačným alebo reklamným textom, prípadne obrazovou informáciou.

Vývoj výplatných strojov v jednotlivých krajinách bol častokrát odlišný, i keď postupom času sa znižoval počet výrobcov výplatných strojov a tým pádom sa zvyšovala unifikácia - najrozumnejšie je sledovať vývoj výplatných strojov podľa krajín. Pretože podrobný popis vývoja a rôznych typov výplatných strojov a systémov vyplácania poštovného v jednotlivých krajinách nie je predmetom tejto odbornej sekcie, prípadných záujemcov odkazujeme na asi najvyčerpávajúcejší prehľad používania výplatných strojov vo svete od Ricka Stambaugha - International Postage Meter Stamp Catalog.

Táto sekcia sa sústreďuje na, z nášho regionálneho pohľadu na najdôležitejší, vývoj a používanie výplatných strojov v Československu so špeciálnym záujmom o používanie výplatných strojov a zbieranie OVS na slovenskom území.

Výplatné stroje na našom území

Na našom území sa začali výplatné stroje používať v druhej polovici 20. rokov 20. storočia, kedy československé Ministerstvo pôšt a telegrafov vo svojom vestníku z 9. 9. 1926 povolilo skúšobné používanie výplatných strojov na vyplácanie obyčajných poštových listových zásielok ako do tuzemska tak aj do cudziny. Trvalé používanie povolil vestník Ministerstva z 18. 11. 1926.

Z pohľadu časových období súvisiacich s územno-správnym usporiadaním nášho územia rozlišujeme nasledujúce obdobia československých a slovenských výplatných strojov:

1. Československo 1926 - 1939
2. Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát 1939 - 1945
3. Československo 1945 - cca 1948 (tzv. motýlikové obdobie)
4. Československo cca 1948 - 1992/1993 (tzv. pseudoznámkové obdobie)
5. Česká republika a Slovenská republika od roku 1993 po súčasnosť

Časová hranica medzi prvým a druhým a druhým a tretím obdobím je presne daná zmenou štátoprávneho usporiadania, ktoré sa prejavuje v zmene názvu krajiny vo výplatnom štočku. Presná časová hranica medzi tretím a štvrtým obdobím nie je daná presným dátumom, lebo zmena typu výplatných strojov prebiehalo dlhšiu dobu (v niektorých prípadoch dokonca až do roku 1951). Časová hranica medzi štvrtým a piatym obdobím závisí od toho, či si stanovíme ako medzný dátum zánik Československa a vznik nových nástupníckych štátov (1. január 1993) alebo dátum definitívneho ukončenia používania výplatných strojov s názvom štátu ČESKOSLOVENSKO - na území Slovenska 30. september 1993.

Z vyššie uvedených dôvodov analogicky delíme používanie výplatných strojov na slovenskom území do 5 časových období:

1. Slovenské odtlačky výplatných strojov 1926 - 1939 (ČESKOSLOVENSKO)
2. Slovenské odtlačky výplatných strojov 1939 - 1945 (SLOVENSKO)
3. Slovenské odtlačky výplatných strojov 1945 - cca 1948 (tzv. motýlikové obdobie) (ČESKOSLOVENSKO)
4. Slovenské odtlačky výplatných strojov cca 1948 - 1992/1993 (tzv. pseudoznámkové obdobie) (ČESKOSLOVENSKO)
5. Slovenské odtlačky výplatných strojov od roku 1993 po súčasnosť (SLOVENSKO)