Deň poštovej známky: Univerzálna poštová služba

Poštová známka z emisného radu Deň poštovej známky zobrazujúca historický poštový voz.

05. 12. 2024

Poštová známka:
Veľká noc 2021: Ľudová fajansa

Veľká noc 2021: Ľudová fajansa
Deň vydania: 05. 03. 2021
Nominálna hodnota: T2 50g 
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o., Česká republika
Technika tlače: Ofset
Náklad: 1500000

Poštová známka vydaná k Veľkej noci v roku 2021 s námetom ľudovej fajnasy (keramický džbán).


Textový motív: nie je

Obrazový motív: Maľovaný fajansový keramický džbán

Výtvarný návrh známky: Adrian Ferda

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Veľká noc 2021: Ľudová fajansa (Pôvodný výtvarný návrh(y))


Tematický popis a súvislosti:

Fajansa je majolika - jemná keramika zhotovená technológiou založenou na transparentnosti ciničito-olovnatej bielej glazúry, ktorá je vhodná na maľbu a farbenie. Známa je od 4. tisícročia pred Kr. (Egypt, Mezopotámia, Perzia, egejská kultúra).

Ľudová fajansa sa na Slovensku udomácnila v priebehu 18. storočia vďaka sekte novokrstencov – habánov. Tajomstvo výroby žiarivej maľovanej keramiky spoznali habáni počas sťahovania sa po krajinách Európy. Habánske keramické dielne, známe svojou striktnou farebnosťou a ornamentikou, sa rozpadom tradičného spôsobu života svojich majiteľov začlenili medzi domácich výrobcov keramiky. Popri hrnčiarskej výrobe sa na Slovensku vyvinul nový druh keramiky, fajansa, ľudovo prezývaná džbankárstvo. Takýmto spôsobom vzniklo na západnom Slovensku viacero známych keramických stredísk, ako napríklad Boleráz, Dobrá Voda, Košolná, Sobotište alebo Stupava.

Slovenská ľudová fajansa bola ovplyvnená domácim prostredím, ktoré určovalo jej tvary i ornamentiku. Na keramických nádobách sa objavili pestré rastlinné, zoomorfné a figurálne motívy v rôznych variáciách. Medzi známe strediská keramickej výroby patrila aj Modra. V roku 1883 bolo v Modre založené Keramicko-priemyselné učilište, neskôr najväčšia výrobňa keramiky na Slovensku. Dielňa vychovala veľa vynikajúcich keramikov, medzi ktorých patril aj maliar keramiky Heřman Landsfeld. Keramik sa stal uznávaným zberateľom, popularizátorom a znalcom slovenskej ľudovej fajansy. Landsfeld zdokumentoval habánske a džbankárske strediská prostredníctvom archeologického a archívneho výskumu. Na základe bádateľskej práce spoznal rôzne technologické postupy pri výrobe keramiky, ozdobné techniky ako aj charakteristické dekóry starých keramických dielní. Začiatkom 20. storočia zostavil pre modranskú výrobňu vzorkovnicu, ktorá absorbovala ornamentiku všetkých západoslovenských stredísk. Vzorkovnica sa stala „šlabikárom“ pre výrobcov modranskej keramiky. Tradičné vzory Landsfeld prekreslil aj priamo na keramické výrobky. Medzi vzory patril aj malý džbán, tzv. čepák s motívom vtáčikov, ktorý je uložený v SNM – Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre. Viaceré dekóry Heřmana Landsfelda sa kontinuálne používajú na modranskej keramike dodnes.


Autor (zdroj) popisu: PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová


Filatelistickí partneri

POFIS - Poštová filatelistická služba
EXPONET - Virtuálna medzinárodná filatelistická výstava
Slovenská spoločnosť olympijských a športových zberateľov
Filaso.cz ...alebo filatelisti pre seba
OLYMPSPORT - Česká asociácia pre olympijskú a športovú filateliu
ZSF - Zväz slovenských filatelistov