Slovenská, česká a československá známka:
Dva varianty hárčeka Ochrana prírody: Národný park Nízke Tatry? Sotva...

Hľadanie pravdy o údajnej existencii druhého variantu hárčeka Ochrana prírody: Národný park Nízke Tatry.

Na utorkovom Zberateľskom rande v reštaurácii Rendez-vous v Bratislave ma kolega upozornil, že dostal ponuku na odkúpenie zaujímavého variantu nedávno vydaného hárčeka Ochrana prírody: Národný park Nízke Tatry (Skalienka ležatá & Lomikameň pozmenený). A ukázal mi tento obrázok:

Na prvý pohľad som na obrázku nič mimoriadne nezbadal, tak som sa musel spýtať. A odpoveď bola prekvapivá: chýba perforácia pravého kupónu. Trochu mi zašramotilo v hlave, lebo som si nebol istý. Potom som si uvedomil, že kolega má pravdu a na vydanom hárčeku je na rozdiel od predloženého obrázka perforovaných päť známkových polí, ktoré vytvárajú dve poštové známky s nominálnymi hodnotami 0,70 € a nápismi SLOVENSKO a tri kupóny bez akéhokoľvek označenia. Na jeho obrázku sú však perforované len štyri. Obrázok vydaného hárčeka vyzerá takto:

Samozrejme, hneď nás napadli otázky typu, či je to možné a ak áno, tak ako technicky. Pretože, ak si uvedomíme, že ide o rámcové zúbkovanie (všetky perforačné otvory sú vyrobené jedným úderom perforačného rámca dutých perforačných ihiel), ktoré nie je nijako posunuté, lebo vľavo nie sú perforačné otvory, dôjdeme k záveru, že ponúkaný variant mohol vzniknúť len tak, že bola použitá iná zostava perforačného rámca ako na hárčeku, ktorý bol oficiálne vydaný. A to je vysoko nepravdepodobné, čo prinieslo prvé pochybnosti, či ponúkaný obrázok môže reprezentovať reálne existujúci variant hárčeka. Ak by sme pripustili, že áno, jediným rozumným vysvetlením, by bolo, že v tlačiarni skúšali vyrobiť hárček len so štyrmi známkovými poliami a potom tento zámer zmenili na päť známkových polí. A nejakým záhadným (a nedovoleným) spôsobom sa skúšobne perforovaný hárček dostal von z tlačiarne do rúk zberateľov. To samozrejme vyvolalo ďalšie otázky, či takýchto hárčekov nie je viac.

Bola tu ešte druhá možnosť, že druhý variant vznikol cielene a Slovenská pošta, a. s. vydala dva varianty hárčeka, pričom oficiálne bol uvedený len jeden. To bolo málo pravdepodobné, a z podstaty serióznosti Slovenskej pošty ako vydavateľa a Poštovní tiskárny cenín v Prahe ako realizátora, takmer nepravdepodobné, ale museli sme brať do úvahy aj takúto možnosť. Najmä, ak sme následne zistili, že na webovej stránke POFISu je nepečiatkovaný hárček vyobrazený v správnej forme s piatimi známkovými poliami, ale pečiatkovaný v nesprávnej forme so štyrmi (žiaľ, tento obrázok nemám)! A okrem toho aj ilustračné zobrazenie na titulke webu POFISu obsahovalo detail nesprávneho hárčeka (v pravej časti do žlta sfarbeného pozadia):

A to už bol skutočne dôvod na hlbšie pátranie, kde je pravda. Na druhý deň, zavčas ráno, som zašiel do predajne POFISu, s pocitmi zberateľa - lovca, ktorý by mohol uloviť v predajných zásobách POFISu nejakú vzácnu korisť. Pri predajnom pulte som si s dovolením vždy usmievavej pani Renáty prezrel všetky dostupné exempláre hárčeka, a to ako v nepoužitom, tak i v pečiatkovanom stave v nádeji, že nájdem ešte nejaký neobjavený "štvorznámkový" variant. Nakoniec, po neúspešnom prehľadávaní viac ako 200 kusov hárčekov, som vyšiel s pravdou von a spýtal sa, či sa pri vytrhávaní známok z hárčeka pri predaji jednotlivých kusov známok, resp. pri výrobe FDC, nestretla náhodou s problémom, že jeden kupón sa nedal odrhnúť. Jej odpoveď, ako aj odpoveď kolegyne, ktorej zavolala, bola negatívna. Tak som usúdil, že nepôjdem prehľadávať ďalšiu predajňu POFISu a ďalšie pošty, kde by hárček ešte mali mať v predaji. Radšej som sa rozhodol spýtať, zodpovedných ľudí na vyšších miestach, konkrétne na 4. poschodí.

Pri rozhovore s Veronikou Kopečnou a Adrianom Ferdom som dostal jednoznačnú odpoveď, že oni ani nikto iný v POFISe a na Slovenskej pošte o inom ako "päťznámkovom" variante hárčeka nevedia a že podľa nich ani nie je možné, aby také niečo existovalo. Týmto definitívne padla pracovná hypotéza, že boli vydané dva varianty hárčeka. Stále však visela vo vzduchu otázka, prečo na webovej stránke POFISu figuruje obrázok "štvorznámkového" hárčeka. Odpoveď bola jednoduchá, i keď trochu prekvapivá. Adrian Ferda, zodpovedný za obsah webovej stránky, potvrdil, že obrázok chybného variantu hárčeka je jeho výtvorom! V čase, keď ešte hotový hárček nebol na svete, bolo potrebné vydanie hárčeka propagovať. Použil preto definitívny obrázok pre tlač hárčeka v tlačiarni, na ktorý umelo vyrobil imitáciu perforácie. Žiaľ, neuvedomil si, že má byť perforovaných päť polí a nie len štyri. A to aj napriek tomu, že na pôvodnom návrhu bolo perforovaných päť známkových polí:

O tom, že ide o "umelú" perforáciu svedčí aj veľkosť a rozostupy perforačných otvorov, resp. čiernych krúžkov, ktoré ich imitujú. Na správnom vydanom hárčeku ich je vo vodorovnom rade 17 na šírku známkového poľa, zatiaľ čo na umelo perforovanom ich je len 15 na šírku známkového poľa. Takéto vysvetlenie je skutočne veľmi jednoduché a poukazuje na chybu na strane POFISu, ktorá však spočívala len v zobrazení propagačného obrázku. Tým by sa mohol celý príbeh skončiť. Žiaľ, ľudia sú rôzni a tak zostalo predsa len niekoľko nezodpovedaných otázok.

Prvou a základnou otvorenou otázkou je, prečo chybu v zobrazení perforácie niekto využíva na "klamanie nepriateľa" a snaží sa získať peniaze od dôverčivých zberateľov, ak takýto exemplár vôbec nemá. Alebo chybný hárček skutočne existuje a on ho vlastní? Silne o tom pochybujem a je to málo pravdepodobné. Najmä ak zvážime doteraz neuvedený fakt, že obrázok ponúkaného chybného hárčeka je úplne zhodný s obrázkom, ktorý omylom vyrobili v POFISe a umiestnili na svoju webovú stránku. Aká je pravdepodobnosť zhody? Prakticky nulová.

Takže záverom mi zostáva len skonštatovať, že tento zaujímavý príbeh ukazuje ako je dôležité neuveriť všetkému, čo vidíme a vždy si všetky fakty dôkladne overiť ešte skôr ako s nimi vyjdeme na verejnosť. To sa týka aj ďalších zberateľov, ktorí v tomto príbehu vystupovali (zámerne som ich mená radšej neuviedol) a ktorí okamžite začali správu o druhom variante šíriť a dokonca neváhali použiť nie práve najpríjemnejšie formulácie naznačujúce, že išlo zo strany vydavateľa o podraz voči zberateľom. To je samozrejme detinské a vysoko neprofesionálne, preto nečudo, že na strane vydavateľa takéto obvinenia priniesli nevôľu. A to je na celom príbehu to najsmutnejšie, najmä keď si uvedomíme, že úplne zbytočne a neopodstatnene.

Po údajnom druhom variante nám teda zostal len poučný príbeh a zopár obrázkov, ktoré sa objavili v internetových a tlačených médiach. Tie prvé ich dokázali promptne zmeniť a obrázky opraviť. Žiaľ, tie druhé už nie a tak môžeme nájsť napríklad číslo Spravodajcu ZSF 3/2012, ktoré má na titulnej farebnej strane omylom nesprávne umelo perforovaný hárček, ktorý neexistuje.

Poznámka autora: Tento článok je snahou priniesť všetky dohady a dezinformácie na správnu mieru a upokojiť rozvírené vody. Lebo nepriateľstvo medzi zberateľmi a vydavateľom neprináša nič pozitívne. Dôležitá je spolupráca a nie konfrontácia.