Pohľadnice:
Malá škola filokartie (18): Pohľadnice a filatelia

18. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Pohľadnice a filatelia.

V súvislosti s ukončením vydávania časopisu ZBERATEĽ oslovil ma predseda ZSF, či by som napísal niečo o pohľadniciach do SPRAVODAJCU ZSF? Sľúbil som. Skladba čitateľov Zberateľa bola iná, ako odberateľov a čitateľov Spravodajcu, preto som nepoužil pripravené pokračovanie Malej školy filokartie, ale predkladám pár myšlienok o filatelii vo filokartii. Iba málo filokatristov povie, že ich adresná (nesprávne zadná) strana pohľadnice nezaujíma. Ale nás filatelistov zaujíma predovšetkým. Máme na to viaceré dôvody a pokúsim sa ich popísať: Začnem tým, že poštové lístky (korešpondenčné) a pohľadnice majú spoločnú genézu, že sa vo vývoji vzájomne ovplyvňovali (tvar, hrúbka papiera, predtlačené texty a i.) a podporovali (polovičné porto, prechod na krátku adresu a i.). Vďaka ním sa poštové zásielky „otvorili“, teda odbúrala sa u nich zásada poštového tajomstva, kleslo poštovné a nastal nevídaný boom v počte odoslaných poštových zásielok a vo výške tržieb poštových správ. Ja toto obdobie na prelome 19. a 20. storočia nazývam „časom starých SMSiek s pred 100 rokov“ a možno to bol skok na ceste k informatizovanej spoločnosti pri použití dnešnej optiky pohľadu.

Každá poštou prepravená pohľadnica je plnohodnotnou filatelistickou celistvosťou (myslím nepoškodené!). Najčastejšie je frankovaná bežnou výplatnou známkou platnou v danom období, ale tieto známky majú pre vysoký náklad často odchýlky, náhodné či doskové vady, ba aj typy a odlišný papier. Nájdu sa pohľadnice nesprávne vyfrankované, nevyplatené, s vlakovej pošty. Občas aj posielané expres, doporučene, doposlané, cenzurované či poslané poľnou poštou (Obr. 1). Dá sa nich sledovať zmena meny či poštového operátora. Posielali sa asi z každej dediny a poštovne (možno ešte aj posielajú?) a preto na nich môže zberateľ nájsť aj denné pečiatky ktoré ho zaujímajú a inde ich nenašiel. Ba na viacerých nájdeme aj staršie príležitostné pečiatky, ktoré sú tam preto, lebo sa mohla použiť lacnejšia známka (Obr. 2).

Obr. 1: Žánrová minipohľadnica poslaná zo Švédska v roku 1950 do Krajného a doposlaná do Rusoviec.

Obr. 2: Pohľadnica ruín pevnosti Regenstein použitá v roku 1899 na území Slovenska. Dokladújú dve pomerne vzácne uhorské poštové pečiatky. Veľké Leváre ako odosielajúcu poštu (LÉVARD si netreba pliesť s Lewardovými ostrovmi :-) ). Adresnú pečiatku KORLÁTKÓ by sme darmo hľadali v zozname pôšt, lebo obec sa teraz volá Cerová a desaťročia bola vojenským výcvikovým priestorom. Zato ale vieme, podľa čoho má meno zrúcanina hradu Korlátka.

Pohľadnicami môžeme dokumentovať zmeny poštových taríf a ich dlhodobý vývoj. Pomáhajú tým aj k datovaniu veku pohľadníc, ak na ne odosielateľ nenapísal dátum. Výrobcovia a vydavatelia pohľadníc tieto nedatovali (len výnimočne), aby sa z dôvodu roku výroby nestali nepredajnými ležiakmi. Dokumentujeme nimi aj zlom kedy sa z moci „eráru“ povolilo v roku 1904 resp. 1905 rozdeliť adresnú stranu svislou deliacou čiarou na dve polovice, pravú na adresu, poštovú známku a pečiatku, ľavú na krátku správu (SMS-ku?) adresátovi (Obr. 3). Na adresnej strane nájdeme aj tzv. poplatkové známky, príplatky 0,20 Kčs na RCR (rozvoj cestovného ruchu), okienka pre PSČ po ich zavedení, prípadne aj ďalšie (napríklad značky pre elektronické spracovanie).

Obr. 3: Pohľadnica francúzskej kolónie Nová Kaledonia, panoráma Noumés. Pohľadnica odoslaná v roku 1905 s frankatúrou na obrazovej strany. Výplatné 1 c, čo je základná domáca sadzba. Francúzsko aj v súčasnosti má jednotné poštové tarify pre „materskú krajinu“ a všetky svoje zámorské departmenty.

Pohľadnice s natlačenou poštovou známkou, teda poštové celiny netreba filatelistom osobitne popisovať (Obr. 4). Obmedzím sa na konštatovanie, že napríklad čsl. pohľadníc s natlačenou poštovou známkou bolo v rokoch 1949 – 1962 vydaných 53 sérií s celkovým počtom 1312 kusov. To je už slušná filokatristická zbierka. V nej popri mnohých mestách nájdeme aj veľa dedín, fabrík, ale aj príležitostné pohľadnice (Obr. 5). Výhodou zbierania pohľadníc s natlačenou známkou, či už iba z vlastnej krajiny, alebo z cudziny je skutočnosť, že k celinám sú vydávané aj filatelistické katalogy s ocenením celinových pohľadníc.

Obr. 4: Žánrová pohľadnica k Vianociam s natlačenou známkou KG 1,50 Kčs. Obrazová časť je dokladom prechodu osláv Vianoc (a všetkých cirkevných sviatkov) v dobe uplatňovania socialistického realizmu v umení. Text reklamy v rotoražci tiež upriamuje pozornosť verejnosti na čítanie straníckej tlače.

Obr. 5: Pohľadnica s portrétom MRŠ k 20. výročiu ČSR s dvomi príležitostnými pečiatkami: 4.5.1939 Štefánikove oslavy, Brezová pod Bradlom/ 7.5.1939 Brezová pod Bradlom, autopošta. Neodoslaná pohľadnica. Suvenírový dokument.

Z uvedeného prehľadu filatelistických atribútov pohľadníc vidno, že poštou dopravená pohľadnica je naozaj plnohodnotným filatelistickým materiálom (Obr. 6). Keď sa na ňu takto pozrieme a vyhodnotíme, môžeme si vytvoriť vlastnú predstavu o tom, o čo je pohľadnica hodnejšia oproti takej istej, poštou neprepravenej. To je jej filatelistická hodnota. (Na burzách viacerí „filokartisti“ hľadajú „akože“ pohľadnice ale zaujíma ich prednostne adresná strana). Drobné stopy spôsobené poštovou prepravou (zaoblené rožky, hrany) pohľadnice zberatelia väčšinou tolerujú. Netolerujú však veľmi rozmazané pečiatky, prípadne pretlačené až na obrazovú stranu, odtrhnutú alebo odlepenú známku, rozmazané alebo preškrtané texty a pod. Tieto poškodenia naopak znižujú celkovú hodnotu pohľadnice.

Obr. 6: Žánrovka s idylou mlyna odoslaná v roku 1901. Na adresnej strane sú dve poštové uhorské poštové pečiatky. Odosielacia Chyžné, železničná stanica (dnes hranica s Poľskom) a adresná pečiatka Rožňava.

V knižke Romana Karpaša: POHLEDNICE/ historie lístkú které zmenšili svět (písal som o nej v Zberateľovi v roku 2006) je v závere filatelistická pomôcka pre zberateľov pohľadníc. Je to forma diagramu na časovej osi od roku 1870 do roku 1993. Pod osou sú vo farbe vyobrazené poštové známky v nominále pre príslušné obdobie a ich pomenovanie. Nad časovou osou v jednotlivých rovinách uvedené príslušné štátne útvary (R-U, I.ČSR, ČaM, SŠ, II.ČSR, ČSSR, ČSFR), platné poštové tarify pre pohľadnice, používané tlačové techniky pohľadníc, ale aj významné zmeny napr. meny (Grajciare, haliere, Kč, Ks, Kčs, ..), DA/KA*, zavedenie PSČ, menová reforma, menová odluka a i. Mimo tohto diagramu ešte autor upozorňuje, že aj druh pečiatky (roštová, jednokruhová, dvojkruhová, dvojkruhová s mostíkom) môžu pomôcť pri datováni pohľadníc. Ako vidno z textu, všetky informácie s tej časti knižky slúžia na časové zaradenie poštou prejdených pohľadníc a sú to okrem jednej filatelistické informácie.

*DA-dlhá adresa, KA-krátka adresa

Obr. 7: Denná pečiatka na najvyššie položenej pošte na území Česko-Slovenska, na Lomnickom štíte na pohľadnici z roku 1953. V strede kašet reštaurácie. V súčasnosti je najvyššie položenou poštou na území SR pošta Štrbské pleso.

Obr. 8: Na pohľadnici z Montrealu ku Expo67 je síce pavilón Barmy, ale adresná strana pohľadnice nám môže pripomenúť úspech Česko-Slovenska na tej svetovej výstave.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________