Postage Stamp:
550th anniversary of the founding of the Academia Istropolitana

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Commemorative postage stamp issued to mark the 550th anniversary of the of the Academia Istropolitana in Bratislava.

Souvenir sheet format:

Original artwork(s):

Thematic description and context:

Zásluhu na existencii Univerzity Istropolitany v Bratislave mal najmä uhorský panovník Matej Korvín, ktorý spolu s ostrihomským arcibiskupom Jánom Vitézom a pätikostolským biskupom Jánom z Panónie v roku 1465 požiadali pápeža o súhlas s jej založením. Vitéz sa stal jej kancelárom, no v skutočnosti chod školy určoval jej vicekancelár – Juraj Peltell zo Schönbergu, prepošt bratislavského Dómu sv. Martina. Scholastický profil jej výuky do veľkej miery ovplyvňovali viedenskí dominikáni, univerzita vo Viedni bola taktiež bezprostredným vzorom a adresou niekoľkých významných profesorov aktívnych aj v Bratislave. Tu sa vyučovalo postupne na štyroch fakultách – artistickej, právnickej, teologickej a lekárskej. Medzinárodného ohlasu sa škole dostalo najmä zásluhou matematikov a astronómov Jána Regiomontana (Johannes Müller Regiomontanus von Königsberg) a Martina Bylicu z Olkusza. Napriek ambicióznym plánom Istropolitana pretrvala len krátko. Po smrti prepošta Peltella zo Schönbergu nenašla podobne angažovaného vicekancelára a sám panovník Korvín na prelome 80. a 90. rokov 15. storočia čoraz viac podporoval Viedenskú univerzitu. Istropolitana postupne zanikla. Dodnes s určitosťou nepoznáme ani fond jej knižnice, hoci jej jadro azda tvorila zbierka kódexov a kníh, ktorá sa v 16. storočí cez františkánsky kláštor dostala do majetku Bratstva Božieho Tela.

Motívy na známke a hárčeku pochádzajú z iluminovanej výzdoby dvoch súvekých kódexov z prostredia Bratislavskej kapituly. Známka uplatňuje iniciálu z neznámeho františkánskeho rukopisu z roku 1494 (antifonára?) s výjavom skriptorskej dielne: Sv. Františka sprevádza pisár (notátor) a neznáma donátorka (vyrezaná iniciála je dnes v majetku Mestského múzea v Bratislave). Na pozadí hárčeka bola potom využitá výzdoba jedného fólia Bratislavského misála č. VII, ktorý pre kapitulu v roku 1489 napísal Lukáš Apáti (z Opatoviec), kanonik vezsprémskej a jágerskej kapituly. Kódex sa dodnes zachoval iba vo forme niekoľkých fólií v zbierkach Archívu mesta Bratislavy a Mestského múzea v Bratislave. Je významný najmä kombinovaním gotických a renesančných ornamentov v rámci jedného rukopisu. Tie gotické sa vyznačujú využitím pestrých kvetov s rastlinnými úponkami na hornom a spodnom okraji, ako aj medzi stĺpcami, motívy all’antica, typické pre dvor Mateja Korvína a ostrihomské arcibiskupstvo sa dostávali do scén v iniciálach. V našom prípade ide o časť omšových textov Proprium de tempore, konkrétne ofícia k sv. Trojici (De sancta trinitate) a rubrikou ad romanos.

Author (source) of the description: Mgr. Dušan Buran, PhD.