Postage Stamp:
Art: Alojz Strobl (1856 – 1926) - Dying Deer
Use translation by Google Translate (no guarantee).
Postage stamp of the Art issue series depicting the sculpture of Alojz Stróbl "Dying Deer", which is located in the park of Topoľčianky manor-house.
Original artwork(s):
Thematic description and context:
Alojz Stróbl bol „posledným rytierom romantizmu“ a najväčším uhorským sochárom obdobia okolo roku 1900. Narodil sa na Liptove, na samote pri Kráľovej Lehote. Študoval vo Viedni na Umeleckopriemyselnej škole a od roku 1876 na Akadémii výtvarných umení. V lete chodil do kaštieľa v Diviakoch, kde jeho otec robil správcu. Súsošie Materinská láska mu otvorilo dvere do triedy Caspara von Zumbuscha, autora známych pomníkov na Ringstraße. S podporou cisára Františka Jozefa I. sa v roku 1881 usadil v Budapešti. Zaujal sochami hudobných velikánov pre budovu opery. V roku 1885 ho menovali za profesora sochárstva, o dva roky za riaditeľa sochárskej školy. Do jej areálu naznášal staré sochy a repliky slávnych diel. Usporadúval povestné záhradné slávnosti, v zime so študentmi robil sochy zo snehu. V roku 1895 sa oženil s mladou Alojziou Kratochvílovou, dcérou nevlastného brata, a mal s ňou tri deti.
V roku 1893 odkúpil rodný dom a pretvoril ho na sídlo v duchu čias Mateja Korvína. Dal tam aj sochu matky, ocenenú na Svetovej výstave v Paríži 1900, či sochu Raneného diviaka z roku 1902. Organizoval veľké poľovačky. K Stróblovi zavítal bulharský cár, aj cisár, ktorý sa zúčastňoval odhaľovaní jeho sôch na Budínskom hrade Fontány kráľa Mateja (1904) a Pomníka kráľa Štefana (1906). Gróf Ľudovít Károlyi, celoživotne oddaný rozvoju lesníctva, si v roku 1905 objednal u Stróbla bronzovú sochu Zhasínajúci jeleň a umiestnil ju do parku svojho kaštieľa v Stupave, dnes je v parku kaštieľa v Topoľčiankach.
Stróbl získal v roku 1913 od cisára titul šľachtica de Liptó Ujvár. Po I. svetovej vojne žil striedavo v Budapešti a Kráľovej Lehote. Súpis jeho diel zahŕňa 623 námetovo a štýlovo rôznorodých prác, ktoré sú vo viacerých krajinách sveta.
Author (source) of the description: Marta Herucová