Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Z Vladivostoku do New Yorku

Príspevok o známkach a zaujímavej celistvosti z tzv. Ďalekovýchodnej alebo tiež Čitskej republiky na území dnešného Ruska.

Z Vladivostoku do New Yorku

Ruská občianka vojna bol konflikt, ktorý bez pochýb zmenil tok dejín. Môžme už len špekulovať ako by svet vyzeral dnes, keby vyhrali bieli a nie červení. Každý dopis so sebou nesie určitý príbeh. Minulý rok sa mi podarilo získať zaujímavú celistvosť z Ďalekovýchodnej republiky. Aký príbeh zo sebou nesie tento dopis z roku 1924?

História

Ďalekovýchodná republika, niekedy nazývaná ako Čitská republika bol formálne nezávislý, ale de facto bábkový nárazníkový štát vznikajúceho Sovietskeho Ruska, existujúci v rokoch 1920 - 1922. V súčasnosti je táto oblasť súčasťou Ruska - Ďalekovýchodného federálneho okruhu. Vytvorená bola na popud Lenina 6. Apríla 1920 tiež ako reakcia na Japonsku okupáciu ruskej časti Ďalekého východu. Ústavodarné zhromaždenie bolo zvolané 12. novembra 1921, všetok vplyv, ale v tomto štáte malo Sovietske Rusko prostredníctvom RSFSR. Hranice štátu viedli pozdĺž západného brehu Bajkalského jazera, pozdĺž severnej hranice Mongolska a Číny a ďalej ako dnešné hranice podľa rieky Ussuri. Do republiky patrila tiež južná časť polostrova Kamčatka. Oblasť Vladivostoku bola po väčšinu existencie Ďalekovýchodnej republiky obsadená japonskými a americkými vojakmi. Južná časť úseku hranice pozdĺž rieky Ussuri, oblasť okolo mesta Čity (hlavne rok 1920) a oblasť okolo Nikolajevsku na Amure bola okupovaná mocnosťami dohody, Japonskom a USA. Hlavne Vladivostok bol okupovaný najdlhšie. A to až do roku 1922. Vladivostok bol počas okupácie mocnosťami dohody útočiskom pre bielogvardejcov a ich prívržencov z vojnou zmietaného západu Ruska. Po ustanovení Sovietskej moci nakoniec títo ľudia utiekli do USA, medzi nimi aj vojaci československých légii. Ako nárazníkový štát komunistického Ruska, prestala byť republika po definitívnom odchode amerických a hlavne japonských oddielov z oblasti ruského Ďalekovýchodu užitočná pre pôvodný účel, kvôli ktorému bola vytvorená. 15. novembra 1922 bola teda pripojená k RSFSR ako Ďalekovýchodná oblasť. Japonské oddiely ruské územie opustili v roku 1922, severný Sachalín však zostal pod japonskou okupáciou až do roku 1925.

Počas existencie 1920 -1922 Ďalekovýchodnej Republiky vydala poštová správa celkovo 35 známok, ďalších 25 známok bolo vydaniach pod hlavičkou Ďalekovýchodnej oblasti, tieto známky boli všetko pretlače na pôvodne Cárskych, s výnimkou jednej emisie, ktorá bola pretlačená na známkach RSFRS (3. štandardná emisia). Známky Ďalekovýchodnej republiky a sovietskej Ďalekovýchodnej oblasti sa používali až do februára 1924. Lokálne vydanie bolo vydané v Nikolajevsku na Amure - 51 známok. Známky sú vedené pod názvom republika Ďalekehovýchodu v katalógu Michel Russland Special v kapitole pošta územia občianskej vojny 1918-1923. V ruskom katalógu Ljapin Special 2009 sú známky vedené pod kapitolou občianska vojna a pod názvom Sibír a Ďalekovýchod.

Vladivostok – New York

Teraz je na čase, aby som predstavil celistvosť, o ktorej som písal v úvode. Celistvosť bola posielaná už po zániku Ďalekovýchodnej republiky, teda v čase Ďalekovýchodnej oblasti. Ofrankovaná bola na zadnej strane 4-blokom pôvodne známky RSFRS (3. štandardná emisia hodnota 50 Rub č. k. 209 Michel), ktorá bola opatrená pretlačou 10 Kop. na 50 Rub. Celistvosť bola poslaná z Vladivostoku a opečiatkovaná bola tromi dennými razítkami Vladivostok 10. 12. 1923 (dvomi nečitateľnými na zadnej a jedným čitateľným na prednej strane). Celistvosť bola posielaná doporučene, takže na nej nechýba R-nálepka Vladivostok. Do New Yorku dorazila celistvosť 5. 1. 1924. Hovorí to jednak čierne oválne razítko – New York 1. 5. 1924 Regy. Div – (Úsek doporučených zásielok), ďalej sú na dopise tri fialové príchodzie okrúhle razítka s textom New York (Fox Street) N.Y Registered. Znamená to, že dopis prišiel dňa 5.1.1924 do USA a v ten istý deň bol aj doručený na poštový úrad na Fox Street. Adresát tejto zaujímavej celistvosti bol pán P. Bregmann, ktorý býval na Hoe Avenue 105b.

Viac informácií o zbieraní známkových území Ruska nájdete na stránke Sekcia známkových zemí Ruska pri SČF.

Kontakt na autora článku: Simon Horecký