Postal Card with imprint:
Blessed Titus Zeman
Use translation by Google Translate (no guarantee).
Postal (correspondence) card with embossed stamp Good Idea Slovakia with the imprint for the Blessed Titus Zeman.
Thematic description and context:
Blahoslavený Titus Zeman (* 4. január 1915, Vajnory, Bratislava – † 8. január 1969, Bratislava) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. stročia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať kňazstvo. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení.
Dňa 26. februára 2010 sa v Bratislave začal proces blahorečenia Titusa Zemana. Dňa 27. februára 2017 pápež František schválil dekrét o jeho mučeníctve a tým blahorečenie umožnil. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017.
Prvé rehoľné sľuby v reholi saleziánov zložil Titus Zeman 6. augusta 1932, večné sľuby 7. marca 1938. Po štúdiách teológie v Ríme a v Chieri pri Turíne bol 23. apríla 1940 v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho. V nasledujúcich desiatich rokoch bol kaplánom, katechétom a školským poradcom, vyučoval aj chémiu.
Keď 13. apríla 1950 komunistická moc pozatvárala všetky mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Titus Zeman bol zhodou okolností mimo svojho rehoľného domu, a tak ostal na slobode. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom a zatknutím. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví.
Dňa 22. februára 1952 ho v Bratislave odsúdili na 25 rokov väzenia (miestami jeho pobytu boli Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valtice). Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený. Roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.
Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca. Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch.