Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Slovensko - revolučné známky 1944-5

Článok venovaný tzv. revolučným známkam na postupne oslobodzovanom československom (presnejšie slovenskom) území v rokoch 1944 a 1945.

Ako bolo postupne Československo oslobodzované, začali sa na oslobodených územiach v zmysle Ústavného dekrétu o národných výboroch a dočasnom Národnom zhromaždení z 4. 12. 1944 (Úradný vestník 18/1944) používať tzv. revolučné známky.

Revolučnými známkami z územia Čiech a Moravy sa knižne zaoberá publicista a zberateľ pán K. Holoubek, podáva informácie aj o vydaniach v Chuste, Rimavskej Sobote, Rožňave a Skalici. Podrobnejšia literatúra o ostatných vydaniach na Slovensku však chýba. Jedinou celistvejšou literatúrou, kde sa s pretlačami z územia Slovenského štátu (a 1. ČSR vôbec) môžme oboznámiť, je mnohými medailami na svetových výstavách ovenčené dielo španielskeho zberateľa Juana Santaeugeniu.

Zberateľ známlových území (ZZ), nakoľko zbiera celý svet, by mal do svojej zbierky zaradiť aj tieto známky, ťažko je však od nás žiadať monografické vedomosti o známkach z celého sveta. Účelom tohoto článku je preto povzbudiť zberateľov známok Slovenska, aby biele miesta na mape vedomostí vyplnili. Ako úvodnú informáciu teda len stručné poznatky, ako ich poznám ako zberateľ ZZ.

Prvé revolučné pretlače na území bývalej 1 ČSR vznikli na území Podkarpatskej Rusi na maďarských známkach v mestách Berehovo, Chust, Mukačevo a Terešva. Chustská pretlač sa používala od 4. 12. 1944, v marci 1945 dokonca v Košiciach.

Aj pretlače z Mukačeva možno nájsť s košickou pečiatkou.

S postupom Červenej armády od juhovýchodu boli oslobodené oblasti, okupované Maďarskom. Najznámejšie pretlače vznikli v januári 1945 v Rimavskej Sobote a Rožňave, predávné boli do 14. 3. 1945, nasledujúci deň boli zvyšky odvezené do Košíc. Koniec im spravil až Obežník č. 12 Slovenského povereníctva pôšt z 29. 4. 1945, ich platnosť bola ukončená k 30. 4. 1945. Ďalšie pretlače na Maďarsku podľa J. Santaeugeniu pochádzajú z miest a obcí Bidovce, Čergov, Číž, Kalinovo, Kelča, Krásnohorské Podhradie, Kunova Teplica, Lučenec a Streda nad Bodrogom, zrejme na pokyn župy v Rimavskej Sobote. A ešte Doľná Úľa, neviete, kde to je? Zrejme pri Hornej Úli. Ale kde je tá? Existuje aj Hodejov.

Na ďalšom obrázku je list, podaný v Rimavskej Seči.

Spojenecké vojská oslobodzovali Československo od západu. Najprv územia, ktoré Československo odstúpilo po Mníchove Nemecku, kde sa používali nemecké známky,

postupne aj územie protektorátu Čechy a Moravy, kde sa pretláčali známky ČaM. Nariadením Ministerstva pôšt a telegrafov z 12. 5. 1945 ich platnosť skončila 16. mája 1945.

Otázkou, na ktorú čakáme odpoveď od čitateľov a zberateľov, sú revolučné známky z územia Slovenského štátu. Provizórium je známe zo Spišskej Belej,

definitívne známky z 4. mája 1945 zo Skalice, oficiálne platili do 10. 7. 1945,

zberateľov ZZ však zaujímajú pretlačové známky. J. Santaeugenia uvádza nasledovné miesta ich pôvodu a dokumentuje známky fotografiami: Banská Bystrica, Bratislava, Javorina, Kežmarok, Kremnica, Muráň, Nitra, Spišská Nová Ves a Žilina. Spomína aj Turčiansky Svätý Martin, žiaľ bez obrázku.

J. Santeugenia vo svojom poslednom diele (z roku 1998) uvádza ešte 2 skupiny pretlačí. Prvú identifikoval ako povojnové pretlače Karla Veselku a Parvana. K. Veselka vyrobil pretlače na Maďarsku Čeklís, Dioseg, Fedýmeš nad Žitavou, Gúta, Kerezstur, Komárno, Ličartovce, Meder, Nové Zámky, Parkán, Pustý Fedýmeš, Šamorín, Stará Daľa, Tornaľa a Veľký Kýr. Parvan - neviete kto (alebo čo) to bol? - ponúkol pretlače Guta, Komárno, Kolárovo, Vráble a ďalších 11 druhov na Maďarsku, 7 druhov na Slovenskom štáte. Všetky tieto klasické povojnové pretlače sú pomerne vzácne a v súčasnosti sa ich falzá (a ďalšie typy pretlačí na Maďarsku) hojne vyskytujú na internetových aukciách. Predávajúci sú väčšinou z Maďarska, našťastie im hláskovanie slovenských slov robí problémy a tak niektoré falzá sú pre našinca smiešne ľahko rozoznateľné.

Druhú skupinu pretlačí nevedel J. Santaeugenia identifikovať, je v nej 13 pretlačí na Slovenskom štáte a 6 na Maďarsku, predovšetkým tu očakávame informácie od zberateľov Slovenska, prípadne pamätníkov. Zámerne ich nezobrazujem, aby falšovatelia nemali k dispozícii vzory. Ak však pošlete scany, porovnám ich s fotografiami v diele J. Santaegeniu a identifikácie na webe zverejníme. Rovnako ako celistvosti s pretlačami na Slovenskom štáte zo spomínaných 9 miest.

Namiesto záveru niekoľko slov o spomínanej literatúre. Kniha K. Holoubka sa volá Seznam revolučních přetiskú 1944-1945, vyšla v roku 2011 a iste nie je problém sa k nej dostať. Ak sa zaujímate o poštovú históriu Československa, tak je práve tým, čo potrebujete. Jednoznačne vyvracia názor, že všetky revolučné známky boli súkromnou špekuláciou. Žiaľ, práve zoznam v nej chýba.

Zberatelia ZZ a známok Československa naopak na identifikáciu pretlačí potrebujú dielo J. Santaeugeniu. Knižne vyšlo ako Checoslovaquia - sellos y sobrecargas revolucionarias, 1944-1945. Emisiones locales. Jednoznačne odporúčam doplnené a prepracované 6. vydanie z roku 1998, sú v ňom farebné fotografie všetkých typov pretlačí, ktoré autor do roku 1998 poznal. Predchádzajúcich 5 vydaní bolo čiernobielych a identifikácia bola zložitejšia. Staršie edície sú nutné len pre špecialistov a prípadne obchodníkov, pretože niektoré známky sú v novších edíciách identifikované rozdielne a číslovanie je vždy iné.

Pán Santauegenia už žiaľ ďalšie edície nevydá, preto už roky pracujem v rámci Odbornej komisie SSZZÚ na identifikátore ním neevidovaných pretlačí. Ak takéto vlastníte, prosím o informáciu na Peter Valdner.

A svetlo na konci tunela už zablikalo. Vlani bol publikovaný článok Dr. Svätopluka Šablatúru o revolučných pretlačiach z Rimavskej Soboty v časopise Merkur Revue. Jedna lastovička síce ešte leto nerobí, ale autor je špičkovou slovenskou kapacitou v oblasti československých známok a tak snáď pomôže prebudiť aj iných slovenských zberateľov, aby ešte naskočili do už odchádzajúceho vlaku.

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

Kontakt na autora článku: Peter Valdner