Pohľadnice:
Malá škola filokartie (8): Náčrt zbierania pohľadníc v súčasnosti a členenie zbierky pohľadníc

8. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Náčrt zbierania pohľadníc v súčasnosti a členenie zbierky pohľadníc.

5. Náčrt zbierania pohľadníc v súčasnosti

Pripomeniem druhú časť schémy z predchádzajúcej kapitoly, keď už človek „nesedí doma“, keď sa našinci rozcestovali po svete (to ale platí všeobecne, netýka sa to len krajín bývalého východného bloku, je to skôr generačný problém). V šesťdesiatych rokoch sme začali „objavovať“ Blatenské jazero, pobrežie Čierneho mora a majetnejší aj Dalmáciu či ostrov Rujana v pobrežných vodách NDR. To ešte bola pýcha písať a vlastniť pohľadnice plné modrej farby mora a oblohy, žltej farby piesku a paliem. V tomto období sa v rámci Československa opäť rozvíjali zberateľské aktivity „pohľadničiarov“, v ktorých sa realizovali aj zberatelia zo Slovenska.

V roku 1965 vznikol v Prahe Klub zberateľov kuriozít (KSK), ktorý mal najpočetnejšiu sekciu práve zberateľov pohľadníc. KSK pôsobí aj v súčasnosti a sekcia pohľadníc, ktorá sa osamostatnila počítala v roku 2002 skoro 900 členov (mnohých aj zo Slovenska). KSK vydal v rokoch 1991 – 1992 dvojdielnu publikáciu Sbírame pohlednice. Prepracované vydanie bolo vydané v roku 2004. KSK vydáva klubový časopis Sběratel, v ktorom majú zberatelia pohľadníc veľký priestor.

O dva roky neskôr po založení KSK bol roku 1967 v Brne založený špecializovaný klub zberateľov pohľadníc Orbis Pictus pod patronátom Technického múzea Brno. Ten vydáva aj časopis rovnakého mena, neskôr premenovaný na Filokartie. Spolupracuje pri organizovaní zberateľských podujatí s KSK. Aj klub Orbis Pictus má členov zo Slovenska.

Šesťdesiate roky poskytovali veľmi široké možnosti na zakladanie zbierok pohľadníc. Jednak preto, že založením klubov sa pohľadnice dovtedy odpočívajúce v škatuliach, v skriniach a na povalách, dostali na verejnosť. Začali s nimi obchodovať všetky antikvariáty a ponúkali sa na burzách. V tom čase boli v Československu usporiadané najväčšie zberateľské akcie vrátane Svetovej výstavy pohľadníc BRNO 1970. Druhou okolnosťou vhodnou na zakladanie zbierok boli ceny pohľadníc. Bežné fotopohľadnice boli za 1 až 3 koruny, dlhé adresy za 5 až 10 korún a litografie za „dvacku“. Znie to až neuveriteľne, že? Prišiel koniec 80. rokov a nastali časy svetobežníctva. Našinca odvtedy možno stretnúť všade vo svete. Na póloch, na končiaroch veľhôr i na Sahare. V Karibiku i na Čukotke. Aj ako barmana či krupiéra na slávnej Queen Elizabeth, cestovateľa do kráľovstva Mustang alebo výletníka na vodách Nílu. Všetci títo si na svojich cestách najviac uvedomujú čaro a hodnotu domova. Keď poznali cudzie kraje, ľudí, ich zvyky, jedlá a reč, začínajú porovnávať a rozmýšľať. Hľadať „pevnú pôdu pod nohami“, svoje korene. Kde ho niekto a niečo čaká, kde prežil detstvo, mladosť, svoj život. Kam patrí. Odrazu mu je vzácna pohľadnica z domova, z obce, mesta, alebo aspoň zo Slovenska. Po návrate domov otvára staré albumy fotografií, monografie a encyklopédie a zaujíma sa o minulosť. História magistra vitae! Svetobežníctvo zdvihlo „cunami“ záujmu o naše historické pohľadnice do nevídanej výšky, ktorá možno práve teraz kulminuje. Pohľadnice majú už viac ako desať rokov „sezónu“.

Druhá časť schémy z úvodu nás presviedča, že najvyhľadávanejšie pohľadnice sú tie, ku ktorým nás niečo viaže. Teda už nie Amerika, ale naše domáce, slovenské. A vo Švédsku švédske, v Bystrici bystrické a v Šariši šarišské pohľadnice. A popri miestopisných pohľadniciach sa derú postupne do popredia aj žánrové pohľadnice.

Súčasní zberatelia sa regrutujú z rôznych spoločenských vrstiev a vzdelanostných kategórií, bez rozdielu profesijného zamerania. Prirodzenou snahou súčasného zberateľstva je snaha o vytvorenie ucelených kompletov miestopisných či námetových zbierok. Vysoko sa hodnotí kvalita pohľadníc, zaobchádzanie s nimi je oveľa šetrnejšie. K adjustácii a ukladaniu zbierok sa vrátim neskôr.

Tropické južné pobrežie na Floride. Vydal Koppel Color Cards, Hawthorne, N.J. odoslaná v r. 1970 do Piešťan.

Pohľadnica vydaná KSK Praha ku 100. Výročiu prvej výstavy pohľadníc v českých zemiach a 30. výročiu najväčšej výstavy pohľadníc v ČSSR.

Túto časť MŠF doplním niekoľkými filokartistickými pojmami:

Zbierka pohľadníc je sumár pohľadníc, ktoré zobrazujú objekty záujmu zberateľa a ktoré si zvolil na začiatku alebo v priebehu získavania pohľadníc. Účelom zbierky je dokumentácia určitého historického stavu, historickej premeny, odkazu alebo konkrétnej udalosti.

Vymedzenie zbierky je definované zámerom zberateľa predpokladaného obsahu a rozsahu zbierky. Obyčajne existuje iba v predstavách zberateľa a postupne sa vyvíja v súlade s rastom zbierky a rozvojom vedomostí súvisiacich s objektom záujmu zberateľa. Ambíciou zberateľa je vyzbierať čo najviac pohľadníc s objektom jeho záujmu.

Účelová zbierka je budovaná podľa vopred stanovenej schémy, ktorú zberateľ postupne zapĺňa. Spravidla nemá ambíciu vyzbierať čo najviac pohľadníc, ale len dokumentovať vopred stanovený ciel (libreto). Jej účelom je výstava alebo iný spôsob prezentácie či publikovania. Možno ju kombinovať aj s inými druhmi zberateľského materiálu.

Adjustácia zbierky je spôsob ukladania, ochrany a dokumentácie zbierky. Najrozšírenejší spôsob je vkladanie pohľadníc do papierových obálok alebo plastových vreciek a potom ukladanie do kartónových škatúľ alebo drevených skriniek. Možné je aj ukladanie do upravených zásuviek v nábytku alebo na tento účel vyrobených zásuvkových skriniek. Ďalší spôsob, ktorý je v súčasnosti veľmi rozšírený, je ukladanie do fotoalbumov – zásobníkov s plastovými vreckami. Vhodnejšie sú priesvitné vrecká, aby bola pohľadnica viditeľná z oboch strán. Niektoré zásobníky, v ktorých je viditeľná len obrazová strana pohľadnice, majú priestor na popisky k pohľadniciam. Tento spôsob je vhodný na menej rozsiahle zbierky, alebo ako prenosný zásobník na prebytky a prírastky.

Dokumentácia zbierky môže byť robená formou kartotéky, v ktorej sú pohľadnice číslované a majú uvedené identifikačné údaje. Kartotéka môže byť vedená napr. aj v zošitoch. Súčasná informatizovaná spoločnosť umožňuje viesť kartotéku zbierky na počítači, kde k naskenovanému obrazu sú uvedené všetky relevantné údaje. Ak má zberateľ k dispozícii vhodný notbook, môže „celú zbierku“ nosiť so sebou na zberateľské akcie.

Exponát pohľadníc obyčajne tvorí výber zo zbierky podľa spracovaného libreta. Sú do neho zaraďované kvalitné pohľadnice s veľkou výpovednou historickou a dokumentačnou hodnotou. Nekvalitné, poškodené pohľadnice sa používajú len výnimočne, keď nie je možnosť dokumentovať požadovanú skutočnosť inou. Súlad medzi textom libreta a pohľadnicami dokumentuje zvládnutie témy vystavovateľom. Exponát je tvorivým dielom zberateľa.

Adjustácia exponátu na účely výstavy sa odporúča na tvrdších hárkoch papiera, napr. na výkresoch formátu A4 (používajú sa už aj A3) v ochraných plastových obaloch (euroobaloch). Samotné pohľadnice na listy papiera upevňujeme do fotorožkov, do ktorých ich zasúvame opatrne, aby sa nepoškodili alebo do filatelistických fólií, napr. Hawid. Texty libreta môžu byť spracované na samostatných listoch v úvode exponátu s poukázaním na jednotlivé listy. Texty môžu byť aj priamo na listoch s pohľadnicami, alebo je možná kombinácia.

6. Členenie zbierky pohľadníc

Nemožno nikomu vnucovať čo a ako má zbierať a aký široký záber bude mať jeho zbierka. Na začiatku to nevie ani sám zberateľ. Preto nasledujúce návrhy na členenie zbierky treba brať len ako pomôcku pri rozhodovaní ako začať a neskôr ako pokračovať. V neposlednom rade môže pomôcť vyvarovať sa zbytočným nákupom a investíciám. Každý autor filokartistickej publikácie predkladá iný spôsob delenia, čomu sa však netreba čudovať. Napríklad Příručka pro sběratele pohlednic (2004) predkladá 8 hlavných skupín (A až H), v ktorých každý má 6 až 13 podskupín ešte ďalej delených. Príklad: B. Dejiny, 6. militárie – vojny, armády, vojvodcovia, vojaci, vojenská technika, vojenské stavby. A samotnú vojenskú techniku možno samozrejme deliť na ďalšie skupiny. Podľa mňa tadiaľto cesta nevedie, a treba voliť jednoduchšie delenie, pričom sa každý zberateľ rozhodne pre vlastnú špecifickú cestu.

V úvodných kapitolách som pohľadnice rozdelil na miestopisné a žánrové, ktorého sa budem držať, aby sa nestratila orientácia v nespočetnom množstve obrazov a námetov, ktoré nám pohľadnice ponúkajú. Miestopisné pohľadnice vydávajú rôzne štátne, samosprávne a súkromné inštitúcie a osoby na účely propagácie zobrazených objektov. Cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na danú lokalitu, objekt, zdôrazniť jej prednosti prípadne prírodné danosti a urbanizáciu, na propagáciu dovoleniek, turistiky, liečenia či na realizáciu ekonomických záujmov.

Pohľadnica anglického ostrova Thanet, kaštieľ Kráľovská brána. Vydal The Photographic Greeting Card Ltd. London, použitá v r. 1976.

Základným zberateľským objektom je obec alebo mesto. Zbierka obyčajne začína najdostupnejšími pohľadnicami, ktoré prezentujú dominanty: námestie, kostol, radnica či obecný úrad. K dominantám patria aj „pánske sídla“, hrad, zámok, kaštieľ, pokial sa v lokalite nachádzajú. V mestách a väčších obciach sa nachádzajú aj školy, divadlá, banky, hostince, reštaurácie a hotely, nemocnice, požiarne zbrojnice, či športoviská a rôzne spolkové a podnikateľské objekty. Tie sa už zbierajú ťažšie, lebo mnohé na pohľadniciach neboli alebo sa neopakovali. Za dominantami by mali nasledovať celkové pohľady, prípadne aj letecké (ak boli vydané). Ozdobou obcí a miest sú vodné toky, nevyhnutné, ale často veľmi zaujímavé mosty a riešenie dopravy. V neposlednom rade sa zberateľ zaujíma o zábery na jednotlivé ulice, objekty v nich a má snahu dokumentovať postupné zmeny.

New York, Empire state Building, pohľad z Observatória. Odoslaná v r. 1962 na Slovensko.

Pohľadnice zdanlivo menej významných objektov z hľadiska propagácie sú pre zberateľa zaujímavé. Takéto zábery sú zriedkavejšie, ale hľadanejšie, a preto aj vyššie oceňované. Pokročilejší zberateľ sa zamýšľa ako pokračovať ďalej? V zásade má možnosti dve, orientovať sa na šírku alebo hĺbku zbieranej lokality. Pri orientácii na hĺbku chce vyzbierať všetky vydané pohľadnice, a to bez ohľadu na ich obrazový obsah. Ten istý záber v zime, v lete či zjari, teda mesto zasnežené, ale aj v plnom kvete. Sleduje každú, aj tú najmenšiu odchýlku, napríklad aj ako rastú stromy a aká je parková výzdoba alebo vlajky na radnici. Zbiera aj podľa nakladateľov a výrobcov, fotografov. Ozdobou takýchto zbierok sú pohľadnice interiérov, rôznych slávností a kultúrnych či športových podujatí (jarmok, birmovka, cvičenie hasičov, futbalový turnaj a p.). Nedocenenou súčasťou miestopisu je okolitá príroda, lesy, lúky, stráne, na ktorých sa pasú ovce, kravy alebo vidno senníky, prácu na poli, alebo len starú hrušku. Súčasťou takto špecializovanej zbierky je prirodzene aj národopis a dejiny lokality. K obci alebo mestu, ale aj k pánskemu sídlu možno priradiť erby, ktoré už má skoro každá obec a mapku lokality alebo najbližšieho okolia, čo sa už tiež častejšie vyskytuje.

Bratislava: Stalinové námestie (dnes SNP). Vydal TATRAN Bratislava pred r. 1953, PC 2,50 Kčs.

Pri rozširovaní zbierky na šírku pôjde najčastejšie o rozšírenie o najbližšie okolie vrátane prírodnej scenérie, na okres, kraj – predtým stolicu alebo o väčší región. Prichádza sa k tomu obyčajne pozvoľne, ako ubúda prírastkov do pôvodnej zbierky. Vyskytujú sa aj zbierky, ktorým určuje záber rieka a jej povodie. Príkladom môže byť nedávny seriál v našom časopise zameraný na Považie. Zbieranie mesta, obce, vyššieho územného celku či povodia možno nazvať ako klasický miestopis. Pri miestopise však ešte zostaneme. Patrí do neho aj zbieranie napríklad všetkých miest a obcí krajiny, hlavných miest krajín, ostrovov, riek, pohorí, povodí, pobreží a podobne, ak je zbierka budovaná niektorým z vyššie uvedených spôsobov.

Zberateľa môže z rôznych osobných či profesionálnych dôvodov zaujať určitý druh objektov na miestopisných pohľadniciach. Uvediem pár príkladov – kostoly, radnice, školy, nemocnice, pánske sídla, banky, továrne (z nich napríklad pivovary alebo textilné závody, mlyny, elektrárne a p.), mosty, železničné stanice a iné. V takomto prípade je prioritný objekt a druhotná lokalita. Železničný most cez Váh v Hlohovci patrí do miestopisnej zbierky Hlohovca. Ale železničné mosty v ostatných mestách na Slovensku, aj vrátane toho v Hlohovci, tvoria súčasť námetovej miestopisnej zbierky. Tá môže byť zameraná na mosty ako také alebo na námet železnica. Takto zamerané zbierky sú väčšinou budované zberateľmi, ktorí sa tým ktorým smerom profesionálne orientujú alebo sa zaujímajú z iných dôvodov. Tí potom problematiku zvyčajne z rôznych prameňov študujú ako samoukovia a dobre sa v tomto odbore orientujú. Najčastejšie zbierané objekty podľa ich účelu sú v súčasnosti synagógy, železničné stanice, rozhľadne, pánske sídla, továrne, fontány a sakrálne objekty. Veľmi zaujímavé sú aj jednoduché malé účelové stavby (studne, zvonice, trafostanice a p.).

Pozdrav zo Šaštína. Fotopohľadnica vydaná nákladom saleziánov v Šaštíne. Výrobca neuvedený, predpoklad vydania v medzivojnovom období.

Jednotlivé objekty alebo ich komplexy môžu zberateľa zaujať nie z dôvodov funkčnosti, ale ako diela konkrétneho architekta alebo určitého stavebného slohu. Na Slovensku je čiastočne spracované na pohľadniciach dielo prof. Emila Belluša. Málo sa prezentujú diela architekta Dušana Jurkoviča (1868 – 1947), ktorý má viac stavieb na Morave a v Čechách. Vôbec nie sú spracované stavby Michala Milana Harminca (1869 – 1964), ktorých je na Slovensku veľmi veľa, ale aj mnohých ďalších významných architektov. Zbierky podľa stavebného slohu sa tvoria na štúdijné a publikačné účely na profesionálnych pracoviskách. Medzi zberateľmi je záujem zo slohov hlavne o secesiu, ktorá sa prelína všetkými druhmi umenia, nielen architektúrou. Uvedené členenie miestopisných pohľadníc môže poslúžiť ako kľúč pri hľadaní „vlastnej parkety“ zberateľa bez toho, aby ho nútilo zaradiť sa do niektorej frekventovanej témy. V tej by možno nenašiel to čo očakával od zbierania pohľadníc, téma je často „vyzbieraná“ a jej protagonisti novým záujemcom niekedy ponúkajú nekvalitné prebytky.

Modrý Kameň, celkový pohľad. Fotopohľadnicu vydal TVAR Bratislava, s.č. BB 64, použitá v roku 1954, vydaná pred peňažnou menou v r. 1953.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________