Pohľadnice:
Malá škola filokartie (23): Umelecké diela na pohľadniciach (2)

23. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Umelecké diela na pohľadniciach (obohatené o zopár poštových známok rovnakých slovenských umelcov).

V predošlej časti sme sa venovali vydavateľovi umeleckých pohľadníc, nemeckej firme Stengel. Tá bola zameraná predovšetkým na európske maliarstvo a tiež vydávala pohľadnice s obrazmi vtedy vychytených nemeckých maliarov. Nedá mi preto, aby som čitateľom MŠF nepredložil pár pohľadníc slovenských maliarov z prvej polovice 20. storočia, ktorí reprezentovali špičku v dobe po roku 1900 približne do 60. rokov. K ich výberu som použil zoznam maliarov, sochárov i keramikárov, ktorých zdobí titul národný umelec.

Začnem prvým z nich podľa abecedy, Jankom Alexym (1894-1970). Z 12 kusovej kolekcie som vybral výrez z vitráže okna 80x60 cm na budove PKO v Bratislave. Nie je cieľom MŠF jednotlivých umelcov predstavovať, to si zberatelia môžu naštudovať v encyklopédiách či monografiách. Nedá mi však nespomenúť, že Janko Alexy bol tiež spisovateľom a organizátorom umeleckého života na Slovensku. V Piešťanoch začal budovať umeleckú kolóniu, do ktorej sa mu podarilo pritiahnuť aj iných umelcov, ale vojnové roky jeho snaha neprežila. Toto jeho obdobie je spojené s doteraz stojacou Alexyho vilou na úpätí vŕšku Červená veža na ľavom brehu Váhu v Piešťanoch. A nebyť jeho iniciatívy v 50. a 60. rokoch, Bratislavský hrad by zostal v ruinách tak, ako ho poznáme z pohľadníc do roku 1965. Teda, ak by niekto chcel zbierať pohľadnice nielen s jeho obrazmi, ale aj spojené z jeho životom, práve si prečítal pár námetov.

Ku sochárovi Tiborovi Bártfayovi ukážku nemám, ale tiež je 12 kusová séria jeho diel na pohľadniciach a o nich viacerí zberatelia určite vedia.

Miloš Alexander Bazovský (1899-1968) je známy aj filatelistom, tak ako aj Alexy a ďalší, ktorých diela sa stali predlohou k poštovým známkam. Zobrazená pohľadnica obrazu Beseda (olej 95x77cm) ktorý namaľoval v roku 1933 je v zbierke Moravskej galérie v Brne. Galéria v Trenčíne, ktorá nesie jeho meno obsahuje zbierku viac ako 1000 malieb – olejov, gvašov, kresieb a štúdií k monumentálnym dielam, dokumentuje jeho celoživotnú tvorbu. Myslím si, že tento umelec patril k najvyššej umeleckej i osobnostnej špičke v slovenskom výtvarnom umení a tak je vnímaný aj v súčasnosti.

Séria 12 ks pohľadníc bola vydaná aj z diela Martina Benku, ale v tejto časti chcem dokumentovať iba pohľadnice zo súborov, ktoré vydával Slovenský fond výtvarných umení v spolupráci s Pressfotom Bratislava v 80. rokoch 20. storočia.

Sochár Ignác Bizmayer (1922) známy dlho ako maliar úžitkovej modranskej keramiky sa vyprofiloval ako najplodnejší a najpredávanejší autor čerpajúci z ľudových tradícií slovenského vidieka, či už ide o remeselnícke, vinárske alebo poľné práce, ale tiež o zvyky a tradície ľudu.

Olejomaľba Ladislava Čemického (1909) Starý želiar z roku 1951 má rozmery 100x 80 cm a je vo vlastníctve Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Nechal sa inšpirovať tvorbou Benku, Fullu, Bazovského, Alexyho a Palugaya a prostredím, v ktorom aj oni často čerpali inšpiráciu, Liptovom. Viac sa venoval krajinárskej tvorbe ako figurálnej. Napriek tomu som pre ukážku vybral jeho majstrovské dielo s výraznou charakteristickou črtou tvrdo pracujúceho Liptáka. Tu treba podotknúť, že viacerí vynikajúci maliari sa doby, kedy sa udelovali tituly zaslúžilých alebo národných umelcov buď nedožili, alebo ich nekonformnosť s režimom ich z kandidátstva na titul vylúčila. Preto z ich tvorby nie sú ani dobové pohľadnice a tiež ani prezentované sady. Iní zase svojou výraznou umeleckou tvorbou nemohli byť prehliadnutí ani odsunutí.

K ním patril aj Ľudovíť Fulla (1902-1980). Jeho dielo sa na pohľadniciach vyskytuje často, nielen v komentovanom súbore. Prezentovaná pohľadnica je z knižnej ilustrácie rozprávky O troch bratoch. Akvarel 45 x 32 cm je majetkom SNG v Bratislave.

Ľudový umelec zo Západného Slovenska, potomok stupavskej džbánkarskej rodiny Ferdiš Kostka (1878-1951) sa presadil svojou dekoratívnou figurálnou keramikou. Aj vybraná pohľadnica zobrazuje vlastne jeho prácu za hrnčiarskym kruhom. Je z obdobia rokov 1926-27, vysoká 27 cm. Jeho diela sú rozšírené možno vo všetkých slovenských a mnohých zahraničných galériách či múzeách. Na pohľadniciach sa však vyskytujú pomerne zriedkavo.

Ďalším prezentovaným umelcom je Július Nemčík. Prezentovaná je olejomaľba z roku 1959, rozmerov 16 x 27 cm, možno povedať že v rozmeroch súčasných maxi pohľadníc s názvom Na priedomí. Tento pútavý obraz slovenskej dediny z rozhrania času súkromného a družstevného poľnohospodárstva pripomína pamätníkom ich mladosť na vidieku. Napriek tomu sa Nemčíkové diela na pohľadniciach často nevyskytujú a osobne okrem série iný nepoznám.

Peter Matejka (1913-1972) sa výrazne odlišoval svojou tvorbou od svojich súčasníkov jednak preto, že ho formovali iné umelecké školy a osobnosti či už na Ukrajine alebo v Prahe. Vo farebnosti a výbere tém provokoval svojich generačných druhov a nezapadol do žiadnej z formujúcich sa generačných skupín. Jeho dielo dostalo uznania až na sklonku jeho života. Prezentovaná Kytica na slávnosť, olej 67x 53 cm z roku 1951 je farebne výrazne iný, odlišný od tmavých obrazov z výraznými hrubými linkami. Kresby Petra Matejku občas možno nájsť medzi žánrovými pohľadnicami s päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, často bez uvedenia autora, len so signom PM.

Poslednou prezentovanou pohľadnicou slovenských národných umelcov je Letný prístav, zrejme na Dunaji v Bratislave podľa olejomaľby na lepenke 30x42 cm. Jej autor František Studený (1911-1980) na nej prezentuje dymiace fabriky ako symbol povojnového budovania (rok 1950) a obnovy, kedy o životnom prostredí ešte nik nerozmýšľal a slovo environmentálny bolo neznáme. Na jeho „obranu“ však treba priznať, že tento námet neopakoval, ale námet rozbúrených živlov – vody či vetra sa na jeho obrazoch ale i na pohľadniciach vyskytuje častejšie. Živly na pohľadniciach sú všeobecne zvláštnosťou!

*Na prebaloch sérií pohľadníc prezentovaných umelcov je na vnútornej strane uvedený zoznam 28 mien. Veľký čierny bod pred menom znamená, že príslušnému umelcovi už bola vydaná séria pohľadníc. Tá vždy obsahuje tiež krátku sondu do jeho života, štúdia a tvorby. Okrem slovenčiny aj v ruštine, nemčine, angličtine a francúzštine, čo má určite zmysel pre propagáciu nášho umenia. Okrem tu prezentovaných autorov pohľadníc, boli sady vydané aj Albínovi Brunovskému, Jozefovi Fabinimu, Elene Holéczyovej, Jozefovi Kollárovi, Jozefovi Kostkovi, Jánovi Kulichovi, Márii Medveckej, Jánovi Mudrochovi, Jozefovi Šturdíkovi a Jánovi Želibskému. Pripravené v zozname, plánované pre vydanie boli Orest Dubay, Vincent Hložník, Július Lórincz, Dezider Milly, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Fraňo Štefunko a František Vychodil. Pohľadnice boli v predaji aj v Bratislave na Obchodnej ulici, kde mal SFVU svoju predajňu (neďaleko Pofisu). Po zmenách po roku 1990 sa zmenili priority a aj finančné toky do umenia. K vydaniu všetkých plánovaných autorov už pravdepodobne neprišlo. Na zberateľských burzách sa uvedené sady občas vyskytujú, ale samostatné pohľadnice nájdete v ponuke žánrových pohľadníc.

Pre záujemcov o slovenské výtvarné umenie na pohľadniciach to však neznamená, že nevydaní autori na sériách pohľadníc sa na žiadnych pohľadniciach nevyskytujú. Opak je pravdou. Medzi žánrovými pohľadnicami nájdete veľa pohľadníc od uvedených autorov ale aj od v tejto časti neuvedených. A to už od medzivojnového obdobia až do súčasnosti. Zberateľ pohľadníc si môže vybrať či chce zbierať jedného autora a dokumentovať jeho život a dielo ( rodisko, štúdium, profesorov, miesta kde žil a tvoril, vystavoval), alebo si zvolí autorov viacerých. Ak sa pohrabete vo svojich zbierkach a zaostríte zrak na signá na prednej strane alebo popisky na zadnej strane, určite tam nájdete reprodukované umelecké diela slovenských tvorcov. Alebo čo tak urobiť zbierku pohľadníc, na ktorých sú vyobrazené sochy a súsošia v našich mestách a obciach. V čase keď sa u nás vedú súboje o tom, kde akú sochu postaviť a ktorú odstrániť, to môže inšpirovať! Možno sa ku tomu dostaneme v 24. časti MŠF?

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský