Poštová známka:
Krásy našej vlasti: Archeologická lokalita Poprad-Matejovce

Príležitostná poštová známka z emisného radu KRÁSY NAŠEJ VLASTI venovaná archeologickej lokalite Poprad-Matejovce

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Kniežacia hrobka v Poprade-Matejovciach, unikátny objav európskej archeológie, bola náhodne objavená v roku 2005 a následne preskúmaná odborníkmi pod vedením PhDr. Karola Pietu, DrSc. Zahĺbená bola 5 m pod povrchom koncom 4. storočia n. l. Vďaka priaznivej mikroklíme sa tu zachovalo drevo, koža, textil a ďalšie organické materiály. V podzemnom zrubovom dome s pôdorysom 4 × 2,7 m vybudovanom z mohutných trámov z červeného smreka sa nachádzal drevený sarkofág (pôdorys 2,90 × 1,70 m) s telom germánskeho kniežaťa. Hrobka bola podľa dobových zvyklostí vybavená nábytkom, milodarmi a osobnými potrebami zomrelého. Našli sa tu železné nožnice, strieborné šidlo s drevenou rukoväťou, bronzové a keramické nádoby, zlatý prívesok zhotovený z mince rímskeho cisára Valensa z roku 375, a dokonca i drevené máry, na ktorých niesli zomrelého na miesto posledného odpočinku. Skvostnými dokladmi vtedajšieho umeleckého remesla a antického vplyvu je architektúra stavby i jej zariadenie – sústružený stôl, stolček, hracia doska s kamennými žetónmi, a najmä honosné lôžko s pružiacim roštom z tisového dreva, obložené strieborným plechom. Hrobka bola násilne otvorená krátko po pohrebe a vykrádači si odniesli väčšinu cenností. Archeológovia pri výskume mohli ako detektívny príbeh sledovať postup vykrádania a našli aj zanechané náradie – lopaty, motyku, sekeru, lúče na svietenie i časti ulúpeného inventára hrobu.

Vzácny nález v objeme desiatich ton dreva bol profesionálne zakonzervovaný v špecializovaných laboratóriách v severonemeckom Schleswigu. Jeho vyhodnotenie i sprístupnenie verejnosti pripravuje Archeologický ústav SAV, Zemské múzeum v Schleswigu a Podtatranské múzeum v Poprade v spolupráci s interdisciplinárnym tímom výskumníkov zo šiestich krajín. Pri svojej práci využívajú najmodernejšie vedecké postupy, ako je 3D dokumentácia, rádiouhlíkové a dendrochronologické datovanie, analýzy izotopov stroncia, uhlíka a dusíka, DNA, patológia, zoológia, botanika a pod. Výskumy umožnili zrekonštruovať príbeh tridsaťročného dobre živeného člena elity vtedajšej spoločnosti, ktorý pravdepodobne pochádzal z podtatranskej oblasti a pôsobil v antickom Stredomorí. Konštrukcia hrobky, spôsob pochovania i inventár dokazujú úzke kontakty pochovaného a jeho okolia s mediteránnym prostredím na začiatku sťahovania národov.

Autor (zdroj) popisu: doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc.