Poštová známka:
Historické výročia: Pocta pamiatke padlých v 1. svetovej vojne
Poštová známka z emisného radu Historické výročia pripomínajúca 100. výročie vypuknutia I. svetovej vojny formou pripomenutia pamiatky padlých v I. svetovej vojne.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve 28. 6. 1914 uvoľnil nahromadené rozpory medzi jednotlivými európskymi mocnosťami zoskupenými do dvoch nepriateľských táborov Trojdohody a Trojspolku. Už o mesiac, 28. 7. 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, ktoré obvinilo zo zosnovania atentátu. Na obranu Srbska vystúpilo Rusko, ktorému vzápätí vypovedalo vojnu Nemecko. V prvej dekáde augusta 1914 boli už vo vojne prakticky všetky významnejšie európske štáty s výnimkou Talianska, ktoré ako člen Trojspolku vstúpilo do vojny na strane Trojdohody až roku 1915. Vojna sa odohrávala na troch kontinentoch, v Stredomorí i na oceánoch. Prvá svetová vojna bola prvou veľkou vojnou priemyselného veku, čomu nezodpovedala taktická vyspelosť vojsk. Veľmi rýchlo sa preto zmenila na tiahlu zákopovú vojnu, v ktorej bez akéhokoľvek viditeľného zmyslu alebo vojenského úspechu hynuli vojaci po tisíckach. Dôsledky vojny nepocítili iba vojaci na frontoch, ale silno zasiahla aj civilné obyvateľstvo v zázemí. Bojové operácie skončili podpísaním prímeria s Nemeckom 11. 11. 1918. Na konci vojny bol úplne rozvrátený politický systém Európy. Zanikli štyri cisárstva (Rusko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša), vytvorili sa nové národné štáty a imperialistický mier z Versailles vytvoril predpoklady pre novú vojnu.
V prvej svetovej vojne zahynulo asi 10 mil. vojakov a 7 mil. civilov. Z územia Slovenska bolo do vojenských uniforiem odetých asi 400 000 vojakov, z ktorých takmer 70 000 padlo. Už počas vojny najala rakúsko-uhorská administratíva viacerých architektov, ktorí budovali pamätníky padlým vojakom na bojiskách prvej svetovej vojny. Medzi nimi i významného secesného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Jurkovič postavil v západných Karpatoch, zväčša na území dnešného Poľska, viacero pamätníkov, ktoré sú námetom nielen známky (Regietów), ale aj obálky prvého dňa (Przełęcz Małastowska). Na príležitostnú pečiatku bol zvolený kríž z Riegietówa. Slovenská pošta, a.s. si vydaním známky pripomína nezmyselné obete vojny ako spomienku i varovanie do budúcnosti.
Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.