Poštová známka:
Sokoliarstvo (spoločné vydanie s Mongolskom)

Príležitostná poštová známka s námetom sokoliarstva (spoločné vydanie s Mongolskom)

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Mongolsko:

Tematický popis a súvislosti:

Emisia poštovej známky, vydaná pri príležitosti 70. výročia nadviazania slovensko-mongolských diplomatických vzťahov, prezentuje archeologické nálezy z 8. storočia súvisiace so sokoliarstvom. Tento špecifický typ lovu praktikovala v tomto období tak aristokracia turkického pôvodu žijúca v Mongolsku, ako aj na území dnešného Slovenska. V súčasnosti je sokoliarstvo, ktoré bolo v roku 2016 zaradené do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva sveta UNESCO, mongolským národným športom, pričom aj slovenskí sokoliari dosahujú v tomto loveckom umení pozoruhodné úspechy i na medzinárodných súťažiach, ktoré sú prevažne doménou šampiónov z Ázie.

V severnej časti Mongolska v provincii Bulgan objavil ruský vedec N. M. Jadrintsev v roku 1891 kamenný pomník vládcu neznámeho turkického kmeňa kagana Altana Tamgana Darkhana a jeho dvoch synov Torgula a Jeleka z 8. storočia. Pomník dal postaviť kaganov príbuzný Tekesh Kuli-Tudun, ktorého sa podarilo identifikovať na základe nápisu vytesaného na stéle v orkhonskej turkičtine. Ide o archaické písmo, ktoré turkické kmene odvodili od sogdijskej alfabety patriacej do východoiránskej jazykovej skupiny. Pomník je výnimočný tým, že je na ňom v pravej hornej časti zobrazený sokol, ktorý súvisel s praktikovaním sokoliarstva turkickými kmeňmi v 8. storočí. Detail pravej časti pomníka na poštovej známke dopĺňa analogický motív avarského sokoliara z 8. storočia, ktorý sa zachoval na reverze bronzového kovania opaska objaveného v intraviláne obce Moravský sv. Ján. Ide o územie najzápadnejšej časti Avarského kaganátu, ktorý v 6. storočí založil kočovný kmeň turkického pôvodu, pôvodne žijúci v centrálnej časti Ázie.

Podľa niektorých bádateľov najzápadnejšiu časť kaganátu spravoval Tudun so sídlom v oblasti Devínskej brány. Jeho meno síce nepoznáme, ale počas avarských vojen, vedených Karolom Veľkým koncom 8. storočia, ako uvádzajú Letopisy franskej ríše, využil zmenenú politickú situáciu a nechal sa v roku 795 v Aachene pokrstiť, čím sa mu podarilo osamostatniť výlučne Slovanmi osídlený región na sútoku Moravy a Dunaja spod avarskej nadvlády. Tento akt následne viedol ku vzniku samostatného slovanského štátu známeho pod názvom Veľká Morava. Moravská vládnuca elita pritom prevzala viaceré pôvodom avarské zvyklosti vrátane sokoliarstva, čo dokazujú rôzne archeologické artefakty, či už známa strieborná plaketa sokoliara zo Starého Města–Špitálok alebo výzdoba gombíka z hradiska Pohansko u Břeclavi, ktoré sú prezentované na obálke prvého dňa.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.