Poštová známka:
Umenie: Ferdinand Katona (1864 – 1932) - Skorá jar v Belianskych Tatrách

Poštová známka z edičného radu UMENIE s vyobrazením obrazu Skorá jar v Belianskych Tatrách od Ferdinanda Katonu (1864 – 1932)

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Katona, Ferdinand (Nándor), vlastným menom Nathan Kleinberger, 12. 9. 1864 Spišská Stará Ves, okres Kežmarok – 1. 8. 1932 Budapešť — uhorský maliar. Pochádzal z chudobnej židovskej rodiny. Jeho talent v mladom veku objavil L. Medňanský, ktorý ho podporoval a u ktorého 1880 – 84 študoval. R. 1884 – 90 študoval na Uhorskej kráľovskej škole modelového kreslenia a vzdelávania v Budapešti. Od 1890 pravidelne vystavoval v Paláci umenia (Műcsarnok) a Štátnom salóne (Nemzeti Szalon) v Budapešti. Po získaní štipendia študoval 1890 – 94 v Paríži na Académie Julian, 1891 maľoval v Barbizone. R. 1894 – 96 žil v Strážkach, neskôr striedavo v Strážkach a Budapešti, kde sa 1899 usadil natrvalo. Stal sa najznámejším žiakom L. Medňanského. Zlom v jeho živote a tvorbe nastal po 1900, keď získal štipendium na cesty do Spojeného kráľovstva, Belgicka a Holandska. Po návrate maľoval najmä pri Balatone a v Szolnoku. R. 1904 – 05 podnikol študijnú cestu do Ruska.

Venoval sa predovšetkým krajinomaľbe, maľoval najmä tatranskú krajinu. Vytvoril niekoľko tis. malieb väčšinou malého formátu (1894 – 99 okolo 6-tis. malieb z Vysokých Tatier). Jeho tvorbu poznačil celoživotný zápas o prekonanie L. Medňanského, nikdy však neskĺzol do klišé. Úspešne aplikoval výdobytky barbizonskej školy v prepojení so stredoeurópskym luminizmom a zvýraznil hru svetla a tieňa v prírode. K najčastejším motívom jeho obrazov patria pôsobenie slnečného alebo mesačného svitu a rôzne prírodné úkazy, pričom riešil predovšetkým maliarske otázky uplatnenia svetla a jeho odrazov i premien v rôznych variantoch (Štrbské Pleso, okolo 1900). Jeho diela charakterizuje pomerne pochmúrna nálada, dominujú v nich melancholicky ladená nálada krajiny a štúdium zobrazovania elementárnych atmosférických javov. Triezvy, pomerne strohý spôsob maľby dodával jeho dielam detailnejší, tvrdší rukopis. R. 2013 otvorila Tatranská galéria v Poprade Galériu F. Katonu v Spišskej Starej Vsi so stálou expozíciou jeho diel.

Žánrový výjav pod názvom Skorá jar v Belanských Tatrách z obdobia rokov 1890 – 1910 zobrazuje skromný panoramatický výsek z konkrétnej jarnej krajiny so skupinou hospodárskych dreveníc. Časti hrebeňa Belianskych Tatier zo severu utopených v slnečnom tieni a zachytených prostredníctvom modrých akcentov dáva Katona do kontrastu so zemito pôsobiacou nížinou. Ťahy štetca dodávajú maľbe tvrdší rukopis, výjav zostáva surovejší, primeranejší skutočnosti aj autorovmu videniu reality. Každý detail obrazu je síce len naznačený, no napriek tomu vytvára ucelenú scénu podtatranského dňa, pričom maľba krajiny pôsobí baladicky, konzistentne vo svojich nespočetných premenách a náladách prírody, ako to vedel Katona bravúrne stvárniť.

Autor (zdroj) popisu: ENCYCLOPAEDIA BELIANA - Slovenská všeobecná encyklopédia a Anna Ondrušeková