Rozhovory a spoločenská kronika:
Smutná správa z Melbourne - zomrel Max Stern

Informácia o odchode významného filatelistického obchodníka, bratislavského rodáka, Maxa Sterna a osobná spomienka jeho dlhoročného priateľa Michala Ziku.

So zármutkom sme prijali správu o úmrtí p. Maxa Sterna, najstaršieho aktívneho filatelistického obchodníka v Austrálii, ale hádam, aj na celom svete, vo veku nedožitých 95 rokov.

Max Stern sa narodil v Bratislave 2. 3. 1921 vo významnej židovskej rodine, prababka z otcovej strany bola vnučkou rabína Chatama Sofera.

Naša rodina sa s „Maxim“ (dovoľte mi ho tak menovať) zoznámila – ako inak – cez filateliu. Maxi si začal známkami privyrábať už v detstve a ako 14-ročný si sám platil školné. V rodine so siedmymi deťmi to bolo veľmi potrebné. Ako 15-ročný išiel študovať do Viedne, kde po obsadení Rakúska Nemcami jeho štúdium skončilo. Na slovenskú priemyslovku ho už nezobrali, a tak sa začal živiť známkami naplno.

Môj dedo Miloš Muller, ako spoluorganizátor filatelistického diania v Bratislave, sa s ním zoznámil v 30-tych rokoch. Podľa maminho rozprávania k nim mladý Maxi často chodil na návštevu.

No vojenské udalosti na seba nedali dlho čakať ani na Slovensku. Po deportovaní rodičov a dvoch mladších bratov do Osvienčimu (kde aj zomreli), a evakuovaní dvoch bratov do Anglicka, sa staral o prežitie zvyšku rodiny. Holokaustu sa vyhýbal až do konca roku 1944, kedy bol cez Sereď deportovaný do Sachsenhausenu. Na sklonku vojny boli mladí väzni nasadzovaní na práce v Berlíne. Prežil to, tak ako aj pochod smrti pri opúšťaní tábora...

Po návrate do Bratislavy pokračoval v úspešnom obchodovaní so známkami, a to až do príchodu komunistov. Vetu „Holokaust som prežil, komunistov by som prežiť nemusel“ som od neho počul viackrát. A tak v júni 1948 nechal v Bratislave všetko: Obchod, auto, známky, a čerstvo oženený s pani Evou emigroval cez Maďarsko a Švajčiarsko do Austrálie. Tam začal nový život, tento raz už definitívne, a opäť úspešne. Za niekoľko rokov sa vypracoval na uznávaného obchodníka svetového formátu. A hoci už niekoľko posledných rokov viedol firmu Max Stern and Company jeho zať Sam Seigel, do posledných dní bol jej dušou a mozgom.

Môjmu dedkovi pravidelne z Austrálie písal, vždy som obdivoval pre nás exotické známky a FDC Austrálie. Po dedkovej smrti v roku 1971sa kontakty našich rodín prerušili, hoci som ako „dorastenec“ ešte nejaké známky od Maxiho dostal. Po revolúcii som ho stretol na Svetovej výstave v Londýne v r.1990, a od tej doby sme boli v častom kontakte.

Každoročne sme sa stretali vo Viedni, Bratislave, a ešte raz aj v Londýne. Na dve z posledných stretnutí však budem spomínať navždy: Pri našej ceste do Austrálie v roku 2011sme Maxiho v Melbourne navštívili. Po celé tri dni sa nám venoval, i keď práve inauguroval svoju tretiu knihu. Prvá kniha: Známka môjho života, vydaná v angličtine, nemčine, čínštine a slovenčine bola hneď vypredaná.

Okrem detailného oboznámenia sa s jeho obchodom na najluxusnejšom mieste v Melbourne a neskutočným skladom, som mal tú česť si ešte pred odletom do Európy zahrať s vyše 90-ročným Maxim futbal na tráve s jeho „pošťáckym“ klubom. Naposledy sme sa videli v Bratislave. Kedy som mu už aj ja mohol ukázať našu novú predajňu.

Naďalej sme boli v písomnom, najmä e-mailovom kontakte. Posledný neobvyklý list s jeho fotografiou som dostal týždeň po jeho smrti: Odosielal ho tri dni pred jeho náhlym odchodom ...

Bol to mimoriadny človek, a to nielen ako filatelista, ale aj ako neoceniteľný kamarát a priateľ. Hodiny či niekedy len minúty s ním strávene boli vždy naplnené pozitívnou energiou a jeho neodmysliteľným špecifickým humorom.

Bude nám veľmi chýbať, česť jeho pamiatke.

Ďalšie články:

• Max Stern, FAP (Hon)