Postage Stamp:
Personalities: Ludovit Stur (1815 – 1856)
Use translation by Google Translate (no guarantee).
Postage stamp of the Personalities stamp series commemorating the 200th birth anniversary of the Slovak national revivalist, codifier of standard Slovak, politician, philosopher, historian, linguist, teacher, writer, poet, journalist and editor Ludovit Stur.
Original artwork(s):
Thematic description and context:
Ľudovít Štúr (1815 – 1856) bol vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia, politikom, básnikom, novinárom, vydavateľom, historikom, filozofom, pedagógom, jazykovedcom a kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Na tieto úlohy bol dobre pripravený štúdiom v rodisku (Uhrovci), na gymnáziu v Rábe (Győri) a na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rokoch 1938 – 1840 študoval na univerzite v Halle všeobecnú a porovnávaciu jazykovedu a filozofiu, Po návrate na Slovensko prednášal na Katedre reči a literatúry československej jazykovedu, slovanské dejiny a estetiku. V roku 1844 bol však z pedagogických služieb prepustený, lebo vystupoval proti maďarizačným snahám. V rokoch 1845 – 1848 vydával Slovenskje národnje novini s prílohou Orol tatranskí. Ako poslanec za mesto Zvolen bojoval najmä za zlepšenie sociálneho postavenia ľudu a za ponechanie materinského vyučovacieho jazyka. Mal vedúcu úlohu aj pri zostavovaní Žiadostí slovenského národa (1848) adresovaných uhorskej vláde. Na Slovanskom zjazde v Prahe (1848) vystúpil s kritikou rakúsko-uhorskej monarchie, proti ktorej pripravoval s J. M. Hurbanom ozbrojené povstanie. Po neúspechu revolúcie roku 1848/49 žil pod policajným dozorom v Modre, kde zomrel na následky zranenia pri poľovačke.
Svoje práce začal uverejňovať po česky, pričom o zavedení stredoslovenskej slovenčiny ako spisovného jazyka sa dohodlo v kruhu bratislavskej štúrovskej mládeže v roku 1843. Oficiálne bola táto norma vyhlásená za spisovný jazyk v auguste 1844 na zasadnutí Tatrína v Liptovskom Mikuláši. Pre teoretické základy spisovnej slovenčiny mali zásadný význam Štúrove jazykovedné práce Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846).
Štúrova spisovná slovenčina sa dostávala do života najmä prostredníctvom Slovenských národných novín, Orla tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov a Nitry, ako aj prostredníctvom štúrovských básnikov a spisovateľov (J. Kráľa, S. Chalupku, J. Kalinčiaka, A. Sládkoviča). Po revolúcii Štúr vydal ešte Spevy a piesne (1853) a v českom preklade rozpravu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). V rukopise ostalo jeho dielo Slovanstvo svet budúcnosti. Ľudovít Štúr svojím zápasom za sociálne a národnostné práva slovenského ľudu a fundovaným jazykovedným dielom sa významne zaslúžil o formovanie slovenského národa v národnom hnutí v 40. rokoch 19. storočia.
Author (source) of the description: prof. PhDr. Slavomír Ondrejovič, DrSc.