Emil Boleslav Lukáč

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Dr. Emil Boleslav Lukáč (* 1. november 1900, Hodruša-Hámre – † 14. september 1979, Bratislava) - básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz a učiteľ. A tiež zberateľ známok Československa a najmä Slovenska 1939 - 45, redaktor časopisu Slovenský filatelista. Vlastnil jednu z dvoch známych novinových nálepiek Nové slovo na rovnomenných povstaleckých novinách (ročník L číslo 2 z 1.10.1944). Bol pravidelným návštevníkom filatelistických schôdzok a búrz. Patril medzi zanietených filatelistov.

Po skončení teologických štúdií Emil Boleslav Lukáč pôsobil ako evanjelický kaplán v Martine, Modre, Brezne a neskoršie ako pedagóg v Bratislave. Bol poslancom slovenského autonómneho snemu a snemu Slovenskej republiky. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a v Slovenskom múzeu. Po roku 1955, až do odchodu do dôchodku, bol zamestnancom Západoslovenských tlačiarní. Aktívne sa podieľal na organizovaní kultúrneho života v Spolku slovenských spisovateľov a redigoval viaceré kultúrne časopisy. Známe sú jeho viaceré zbierky básní (Dunaj a Seina, O láske neláskavej, Spev vlkov a mnohé ďalšie). Väčšina staršej slovenskej verejnosti ho pozná najmä z tejto stránky - mladší možno o ňom ani nepočuli. Málokto však vie, že okrem poézie mal ešte jednu celoživotnú lásku a tou bola práve filatelia.

Bol aktívnym členom Klubu slovenských filatelistov v Bratislave, členom jeho výboru a po roku 1943 aj zodpovedným redaktorom vtedajšieho časopisu Slovenský filatelista. Pri svojej všestrannej zaneprázdnenosti si však našiel čas aj pre svoje zbierky, a tak medzi vystavovateľmi na Celoštátnej výstave poštových známok v roku 1942 môžeme čítať aj jeho meno. Svoj vzťah k známkam svojho času verejne vyjadril v rozhlasovom prejave, keď hodnotil „filatelistický boom“ vojnových čias takto:
„ ... peniaze sú na ulici. Nuž, mnohí sa pre ne zhýbli a pozdvihli ich. Pravda, ak sa to nedeje z toho úmyslu, že nimi sa umožní zadováženie vzácnych známok, nedeje z filatelistických zbierkových dôvodov, tak tam prestáva doména filatelie a nastupuje čisto finančná operácia s ceninami.“

Toľko básnik - filatelista a tieto jeho slová dnes, po viac ako polstoročí, sú rovnako platné, keď sme denno-denne svedkami toho, ako sa tratí pôvodný zmysel filatelie a nastupuje všeobecná komercionalizácia tejto ušľachtilej, kultúrnevzdelávacej záľuby. A práve tento pôvodný zmysel filatelie vyjadril Emil B. Lukáč básňou, ktorá v krátkosti zahŕňa v sebe všetko to, čo pestovaním tejto záľuby získame. Je to skutočná PRECHÁDZKA ZNÁMKAMI a znie tak podmanivo:

(Štefan Plško, Zberateľ, 2004, č. 9, str. 40)

Zaujímavá citácia z knihy Bratislavské kaviarne a viechy (Peter Salner):
„Početná spoločnosť vyhľadávala Astóriu. Hoci vraj „stoličky okolo stolov neboli veľmi pohodlné, ale vždy obsadené“, takže - ako uvádza operný spevák Štefan Hoza - „ kto prišiel neskôr a nebol priam štamgastom, ktorému čašník isto-iste denne zabezpečil stolík, musel čakať, kým sa uvoľnilo dakde miesto“. Schádzali sa tu študenti, dôstojníci, bohéma, ale „na galérii kaviarne Astória predsedal Emil Boleslav Lukáč týždennej schôdzi bratislavských filatelistov, ktorých boxy - zhodou okolností - susedili bezprostredne s boxami miestnych pouličných Venuší“...

Viac informácií o Emilovi Boleslavovi Lukáčovi:

www.osobnosti.sk

sk.wikipedia.org

Späť na úvodnú stránku História a súčasnosť slovenskej filatelie