Filatelistická knižná literatúra:
L. Mušinský, A. Urminský: Piešťany v zrkadle poštovej histórie 1. a 2. časť (recenzia)
Recenzia knižných publikácií Piešťany v zrkadle poštovej histórie 1. a 2. časť, vydaných v edícii Filatelistické štúdie Slovenskou filatelistickou akadémiou v rokoch 2013 1. časť a 2014 2. časť.
Autori Ing. Ladislav Mušinský, Alexander Urminský vo svojej dvojdielnej spisbe „Piešťany v zrkadle poštovej histórie“ sa usilujú sumarizujúcim spôsobom poukázať na nezastupiteľný zástoj a kultúrny vplyv pošty a poštovníctva v dejinách ľudskej spoločnosti takmer vo všetkých oblastiach spoločenského, kultúrneho, vedeckého i spirituálneho života s prihliadnutím na regionálnu historiografiu Piešťan a jeho širšieho okolia. Súčasťou okrem už uvádzaných tabuliek je poznámkový aparát, v ktorom sa autori odvolávajú vo svojich tvrdeniach na odbornú prevažne filatelistickú literatúru, ako aj materiály uložené vo svojich súkromných archívoch. V prvej časti pomerne prehľadným spôsobom v desiatich tematických okruhoch podávajú vysvetlenia, v čom má pošta a poštová história Piešťan svoje nenahraditeľné miesto v živote regiónu. V pokračovaní (druhej časti) v deviatich myšlienkových celkoch uvažujú nad vývojom a miestom poštovej grafiky viažucej sa k danému územnému celku, a to čo v najširšom zmysle slova. Autori týmto širokej verejnosti priblížili nie len súvislosti dokumentujúce dejiny pošty a poštovníctva, ale aj poštovú grafiku viažucu sa k Piešťanom. Je potešiteľné, že okrem poštových známok a ich tvorcov sa venovali pohľadniciam, poštovým lístkom, od Rakúsko – Uhorska po súčasnosť. Je to prirodzený odborný pohľad, veď pisateľmi sú poštár a filatelista. Pomerne bohatý publikovaný dokumentačný materiál potvrdzuje symbiózu mesta a kúpeľov, ktorých liečivá sila teplých prameňov bola už od stredoveku cielene využívaná. Premena Piešťan na kúpeľné mesto sa viaže k podnikateľským aktivitám Ľudovíta Wintera. V rámci tejto činnosti bolo prirodzené riešiť i nadstavbu, dôstojnú pre túto aktivitu, a to založením muzeálnej spoločnosti, v ktorej nachádzajú miesto i zberatelia poštových známok.
Nadväznosti na uvedené podľa mňa je na škodu veci, že v historickej – úvodnej časti autori nevenovali širšiu pozornosť otázkam vysvetľujúcim postavenie dnešného územia Slovenska tak v časoch rímskeho impéria, kde predpokladám, že rímska jazdecká kuriérna pošta zabezpečovala prepravu správ na ľavom brehu Dunaja medzi strážnymi objektmi tvoriacimi hranicu, ďalej s otázkou Veľkej Moravy, ktorá bola spravovaná z Nitry a Devína až do jej zániku po smrti veľkého panovníka Svätopluka. Ako je známe, obsadenie nitrianskeho údelného stolca jeho synom Svätoplukom II., viedlo k rozporom so starším bratom Mojmírom II., čo využil nepriateľ Veľkej Moravy, bavorský vládca, cisár Arnulf Korutánsky, ktorý obsadil Panóniu i za podpory odtrhnutých českých kmeňov. Týmto sa poštová história v Čechách a na Slovensku vyvíjala oddelene, v jednej krajine bola usmerňovaná geopolitickými záujmami Českého kráľovstva, neskôr Rakúskeho mocnárstva v druhej Uhorského kráľovstva, potom Rakúsko - Uhorskom. Takže o spoločnej poštovej histórii Čiech a Slovenska môžeme hovoriť až po roku 1918.
Založením Slovenskej filatelistickej akadémie JUDr. Ottom Gáťom a Michalom Kiššimonom, za výraznej pomoci skúseného redaktora Ivana Tvrdého, ktorý od roku 2009 úspešne vydáva edičný rad Filatelistické štúdie sa návrhy filatelistov z roku 1984 začínajú konkrétne realizovať. Vznikajú diela, ktoré bez obáv môžeme nazvať monografiami, dokumentujúce poštovú históriu a známkovú tvorbu. I napriek mojim heslovitým pripomienkam autori úspešne zvládli danú problematiku, a sprístupnili historický vývoj dejín pošty a poštovníctva v Piešťanoch a blízkom okolí pre ďalšie generácie. Za ich náročnú výskumnú a odbornú prácu im právom patrí srdečné poďakovanie.