Adam Adamovič

Osobnosti slovenskej filatelie - Adam Adamovič.

Adam Adamovič

Adam Adamovič sa narodil 15. 8. 1924 v Prahe. O ňom ako o málokom možno povedať, že vyrastal medzi poštovými známkami. Učarovali mu ako také, ako mnohým iným v jeho chlapčenskom veku, avšak učarovanosť oproti iným bola umocnená tým, že už ako školáčik pomáhal v obchode svojej matky Milady Adamovičovej - pojmu to prvých filatelistických generácií, ktoré nemohli neprísť do styku s firmou Adamfila. Pre malého, neskôr mladého chlapca a muža nebola to práca, ale zábava, Spomína, ako vyrábal zostavy 100 rôznych za 2 Kčs. Spomína, ako zostavy nosil do predajne ASA (neskôr Kamzík). Len postupne sa orientoval na obchodníka vo filatelii, teda na niečo, čomu nielen rozumel, rád sa učil, ale čo bolo aj jeho záľubou. Napokon, známka vo výučnom liste hovorí za všetky známky.

Nakoľko Adamovi Adamovičovi filatelia bola záľubou, známky nemal len v zásobníkoch, ale tvoril exponáty. Mal takú svojskú zásadu, že nevystavoval pod svojim menom. Vystavoval pod heslom. To heslo sa objavovalo v niekoľkých výstavných katalógoch, na výstavných paneloch, heslo SLOVENSKO.

Po nadobudnutí účinnosti nových zákonov, po účinnosti zákona o znárodnení predstavitelia pošty požiadali Adama Adamoviča, aby si "zobral na starosť" filateliu, jej organizáciu po stránke obchodu podľa vzoru Pofis Praha, ktorý bol zriadený 1. 6. 1950, V krátkom časovom rozpätí vykonal základné úpravy, aby od 1. 10. 1950 začal existovať Pofis Bratislava.

Činnosť Pofisu začínala výjazdmi autopošty na rôzne príležitostné podujatia, výstavy. Pre propagáciu námetového zbierania známok autopošta vozila zbierku sovietskych poštových známok, zbierka bola zostavená v Prahe.

Cieľom autopošty bolo vybudovanie siete predajni Pofis po celom Slovensku. Plán stanovil otvorenie predajní v každom krajskom meste a postupne v okresných mestách. Kde by nebolo možné zriadiť samostatnú predajňu, mala byť v okresných mestách na poštových "jednotkách" samostatná filatelistická priehradka. Pre Adama Adamoviča začala práca vyhľadávania, zabezpečovania podkladov vrátane právnych, zaúčania, dodávania atď. Okrem tejto práce nezanedbával filateliu ani ako hobby. Na filatelistické výstavy spravidla chodil nie ako divák, návštevník, ale ako pracant. Staval výstavné rámy, pripevňoval albové listy, v podstate bol činný ako člen organizačného výboru výstavy. Tak si na neho spomínajú v Martine pri príprave výstavy v r. 1957 a mladšia generácia i na r. 1973, keď spolu s členmi organizačného výboru výstavy nosil výstavné zariadenie, umýval sklá, umiesťoval albové listy ... bol zžitý so svojou prácou í so svojou záľubou.

Riaditeľ Pofisu na Slovensku Adam Adamovič vedel pochopiť aj filatelistov, ktorí boli vzdialení od centier. Založil písomnú predajňu Pofisu. Filatelisti tento počin privítali, ale Pofis Praha mal dlho výhrady - trval na tom, že len člen zväzu si môže kupovať známky, odoberať ich.

Ktoré známky najviac učarovali Adamovi Adamovičovi? Anglické domíniá, samozrejme Slovensko. Kanada (exponát vystavil aj na výstave v Bratislave v roku 1952). New Foundland, Austrália, ale aj Sudán (vystavoval v Košiciach). Bol a je milovníkom všetkých známok, ktoré sú skutočnými filatelistami uctievané.

Ako profesionál zvyknutý viac konať ako hovoriť snažil sa o získanie slovenských umelcov ako návrhárov čs. poštových známok. Pre známkovú tvorbu získal akademického maliara Jozefa Baláža, ktorý sa zapojil do známkovej tvorby a dlhodobo bol členom námetovej komisie pri MDST SR.

Späť na úvodnú stránku História a súčasnosť slovenskej filatelie