Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Teritoriálna filatelia (Rakúsko) - Nové poznatky k typológii modrých Merkurov 1851
Článok z oblasti teritoriálnej filatelie (Rakúsko) prináša nové poznatky k typológii emisie modrých Merkurov z roku 1851.
(Müller 1927 versus Ferchenbauer 2008)
Narastajúca obľuba zbierania tzv. klasiky Rakúska 1850 - 1918 sa prejavila vo vydávaní stále kvalitnejšej špecializovanej zberateľskej literatúry ([3] - [5]) a to nielen v nemeckom jazyku ([7], [8]). Veľké očakávania v prevažnej miere splnilo aj posledné vydanie Ferchenbauera v roku 2008. Rozšírenie z jedného diela v roku 2000 na 4 diely v roku 2008 je skutočne obdivuhodné.
Z môjho pohľadu je najväčším prínosom konečne prepracovaná časť vydania novinových známok MERKUR 1851. Doposiaľ to bola iba taká popoluška oproti vydaniu prvých výplatných známok emisie 1850. A to napriek tomu, že sa jedná o úplne prvé vydanie novinových známok v celosvetovom meradle. Možno je to dané veľmi zjednodušeným prístupom niektorých katalógov, ktoré rozpoznávajú iba dva základné typy a dva podtypy ([6]), možno prevažne nízkou kvalitou známok, pretože väčšina známok je zastrihnutá až do obrazu známky a to z dôvodu veľmi malej vodorovnej vzdialenosti medzi známkami počnúc 0,7 mm pri prvých vydaniach a končiac 1,25 mm pri neskorších vydaniach. Možnou príčinou je asi aj pre väčšinu zberateľov nedostupnosťou získania aspoň v slušnej kvalite žltého alebo ružového Merkura, nehovoriac už o rumelkovom Merkure. Takto je bežný zberateľ odsúdený na vždy nekompletnú sériu.
Zväčšené reprodukcie jednotlivých typov a podtypov modrého Merkura v poslednom vydaní Ferchenbauera vhodne doplnili a upresnili doposiaľ používaný prevažne slovný popis a to hlavne pri podtypoch III. typu. Rozdiely boli známe už skôr napr. v tvare písmen nadpisu ZEITUNGS pri podtypoch IIIa. a IIIb. boli uvedené v maďarskej monografii ([7]) už v roku 1986.
Myšlienka so zobrazením veľkých reprodukcií podtypov bola výborná, avšak narazila na problém: Kde vziať reprodukciu najvzácnejšieho podtypu IIa? Preto azda vzniklo šalamúnske riešenie uvedené v monografii, že zavedenie podtypu IIa Müllerom ([1]) sa nepotvrdilo. Na obr. 1 je zväčšená reprodukcia časti známky podtypu IIa zoskenovanej priamo z originálneho vydania Müllerovej publikácie ([1]). Škoda iba, že podkladom pre reprodukciu bola známka so zliatou tlačou a väčšina detailov nie je dostatočne ostrá.
Obr. 1 - Reprodukcia fragmentu z podtypu IIa ([1]). |
Doposiaľ používané rozlišovanie jednotlivých podtypov bolo založené hlavne na odlišnom tvare písmen v nadpise ZEITUNGS, v texte STÄMPEL v dolnej časti známky, ďalej na poškodení kresby ľavej hornej rozety, škvrne na nose (bradavici), škvrne na brade. Uvedené texty sú na známke zobrazené v negatíve a vzhľadom na použitú metódu prípravy tlačových štočkov sú vyhotovené v horšej kvalite. Prvé tlačové dosky sa veľmi rýchlo opotrebovávali a pri príprave nových dosiek dochádzalo postupne k úprave tlačových štočkov a čiastočnému vylepšovaniu tlače textov. Takže išlo o vynútené úpravy s cieľom zlepšiť kvalitu tlače.
Obr. 2 - Podtyp IIa znehodnotený škrtmi perom. |
Niekedy k zásadným objavom vedie veľká náhoda a dosť kľukatá cesta. Dostalo sa mi do zbierky celkom podarené falzum tmavomodrého Merkura (nie najlepšia reprodukcia známky na eBay) a pri porovnávaní s originálnymi známkami som zistil, že falzifikátor najmenej pozornosti venoval trom záhybom plášťa modrého Merkura pod okrúhlou sponou. V porovnaní s I. typom bola odchýlka kresby veľká. Neskôr som sa k tomuto falzu vrátil znova, ale v porovnaní s III. typom bola odchýlka podstatne menšia. Heuréka!!! Čiže existuje asi ďalší rozpoznávací znak jednotlivých typov a podtypov. Po preštudovaní celej mojej zbierky musím konštatovať, že skutočne existuje rozlišovací znak podstatne výraznejší ako doposiaľ používané a to i pri čiastočne zliatych tlačiach, keď zaniká priečka v Ä, prípadne sú náhodné škvrny v oblasti nosu alebo brady Merkura.
Obr. 3 - Číslovanie záhybov pod sponou. |
Na obr. 3 je znázornený zjednodušený detail plášťa spolu s očíslovaním záhybov pod sponou. Na rozdiel od predchádzajúcich rozlišovacích znakov tento nebol vynútený výrobnými problémami, ktoré boli spojené hlavne s nízkou kvalitou nápisom na známke. Preto sa môžeme domnievať, že sa jedná o úmyselne vytvorené rytecké značky.
V ďalšej časti štúdie sú v tabuľkách k jednotlivým typom uvedené používané rozlišovacie znaky doplnené o tvar záhybov pod sponou. Uvedené poznatky sú demonštrované na blokovom materiáli. Doposiaľ som nenašiel žiadnu podstatnejšiu výnimku z navrhovaného ďalšieho rozlišovacieho znaku. Zdanlivé odchýlky sú vysvetliteľné pomerne nízkou kvalitou tlače známok. Záujemcom o podrobnejšie informácie k príprave tlačových dosiek odkazujem na monografiu P. Hirša ([8]).
Typ INajspoľahlivejším znakom pre odlíšenie I. typu a II. typu známok podľa klasických prístupov je aj pri zliatych tlačiach (nedá sa určiť hrúbka Z v ZEITUNGS) široká vzdialenosť medzi bodkami nad Ä (0,4 mm) a ich symetrické umiestnenie. Vodorovná vzdialenosť známok by mala byť typicky medzi 0,7 - 0,8 mm, pri vybočení tlačových štočkov až 1,1 mm.
popis záhybov pod sponou |
Z a G z nadpisu ZEITUNGS |
Ä z nadpisu STAMPEL |
nos | spona |
podtyp Ia. 1. záhyb oblúkový 2. záhyb rovný, prilepený |
||||
podtyp Ib. 1. záhyb lomený 2. záhyb zvlnený, prilepený |
Podtyp Ia.
Farba svetlomodrá, papier vrúbkovaný, jednookruhová pečiatka expedície novín MILANO 13/2, štvorblok, vodorov. vzdialenosť 0,75 mm, zvislá vzdialenosť 3,3 mm.
Obr. 4 - Štvorblok podtypu Ia. s detailom tvaru záhybov pod sponou. |
Podtyp Ib.
Farba modrá, papier obyčajný, riadková pečiatka BLANSKO 12.JAN, trojnásobná frankatúra na ústrižku z novín, zvislá dvojpáska, vodorovná vzdialenosť 0,8 mm, zvislá vzdialenosť 3,3 mm.
Obr. 5 - Trojnásobná frankatúra podtypu Ib. s detailom tvaru záhybov pod sponou. |
Typ II.
Najväčší prínos pri určovaní podtypov na základe tvaru záhybov pod sponou je pri II. type novinových známok. Typ IIa. je zobrazený na obr.cnbsp;2. Zhoda s obr. 1 je zrejmá pri texte STÄM, podobnosť 2. záhybu pod sponou nie je potvrdená ani vylúčená. Šírka ľavého okraja je 0,8 - 1,1 mm. Šírka pravého okraja je 0,7 - 0,8 mm. Pravá horná rozeta je viac poškodená ako ľavá horná rozeta pri podtype IIIb. To je asi dôvod, prečo tlač z dosky s podtypom IIa. veľmi skoro nahradená tlačou z dosky s podtypom IIb. Hrúbka písmena Z ako aj upravený tvar písmena Ä ednoznačne priraďujú známku zobrazenú na obr. 2 k II. typu.
Vzdialenosť medzi bodkami nad Ä sa zúžila na 0,2 mm a dvojbodka sa posunula doľava. Pri podtype IIa. sa Müller domnieval ([1]), že veľká pravá bodka v dvojbodke vznikla pokusom o korekciu posunu doľava dvojbodky nad Ä.
popis záhybov pod sponou |
Z a G z nadpisu ZEITUNGS |
Ä z nadpisu STAMPEL |
nos | spona |
podtyp IIa. 2. záhyb zvlnený, háčik |
||||
podtyp IIb. 2. záhyb lomený, neprilepený |
||||
podtyp IIc. 2. záhyb zvlnený, oblúkom prilepený |
Podtyp IIb.
Farba modrá, papier obyčajný, dvojokruhová pečiatka ZEITUNGSEXPED: WIEN 27/11, krajová trojpáska, ľavý okraj 2,2 mm, vodorovná vzdialenosť 1,3 mm.
Obr. 6 - Trojpáska podtypu IIb. s detailom tvaru záhybov pod sponou. |
Obr. 7 - Novinová páska s trojpáskou podtypu IIc. s detailom tvaru záhybov pod sponou. |
Typ III.
Rozlíšenie III. typu je jednoduché podľa nadpisu ZEITUNGS. Rozlíšenie podtypov IIIa. a IIIb. bolo do vydania novej monografie Ferchenbauera zdanlivo jednoduché, čo vytvorilo priestor pre falšovanie podtypu IIIa. úpravou podtypu IIIb. Do roku 2008 uvádzané dva farebné body v písmene G sú v skutočnosti dva alebo jeden tak ako uvádza aj AUSTRIA NETTO KATALOG ([6]). Pri prvých tlačiach podtypu IIIb. nebolo poškodenie ľavej hornej rozety ešte rozvinuté a tlač farebných bodov v písmene G nebolo vždy výrazné. Takto sa dalo vyškrabaním nevýrazného bodu v G upraviť bežný podtyp IIIb. na podstatne vzácnejší podtyp IIIa. Stretol som sa už s dvoma takýmito prípadmi falzifikácie.
popis záhybov pod sponou |
nadpis ZEITUNGS | ľavá horná rozeta | pravá dolná rozeta | spona |
podtyp IIIa. 3. záhyb oblúkový |
||||
podtyp IIIb. 3. záhyb najskôr rovný, potom oblúk |
Iný tvar pravej dolnej rozety pri podtype IIIb. uvádza už aj Ferchenbauer ([5]) ako ľahké poškodenie pravej dolnej rozety. Podľa mojich poznatkov je potrebné uvedený text nahradiť textom: veľký farebný bod v ľavom hornom kvetnom lupeni, ktorý už nie je tak jednoduché odstrániť. Rozhodujúcim znakom naďalej však zostáva iný tvar písmen v nadpise ZEITUNGS.
Pri typológii podtypu IIIb sa ukazuje ako vhodné zaviesť hlbšie členenie na podtypy (obr. 8) :
IIIb1. | - | jeden farebný bod v G výrazný, druhý bod v G nevýrazný až chýbajúci, výrazným farebný bod v U – uvádzané ako prerušené U. |
IIIb2. | - | dva farebné body v G spolu s nevýrazným bodom v U. |
Výskyt podtypov IIIb1. a IIIb2. je zhruba rovnaký. Uvedené delenie platí pre optimálne množstvo farby nanesené pri tlači. Pri nízkej intenzite tlače sa stretávame aj pri podtype IIIb2. aj s dvoma nevýraznými bodmi v písmene G.
Obr. 8 - Päťpáska so striedajúcimi sa podtypmi IIIb1. a IIIb2. |
Záver
Podľa uvedeného ďalšieho rozlišovacieho znaku by bolo potrebné prehodnotiť aj existenciu spojených podtypov IIb. a IIc. V tabuľke tab. 1 je uvedený vývoj cien modrého Merkura ako násobky najlacnejšieho podtypu IIIb. Údaje by mali zhruba vyjadrovať výskyt jednotlivých podtypov na filatelistickom trhu. Výskyt poštovne použitého podtypu IIIa. je minimálne porovnateľný s výskytom podtypu IIb. a mal by byť aj tak ohodnotený. Cena podtypu IIa. sa zatiaľ nedá určiť. Na definitívne dokázanie existencie podtypu IIa. by bolo potrebné doložiť minimálne dvojpásku uvedeného podtypu.
Typ |
Mueller 1927 | Ferchenbauer 1990 | Ferchenbauer 2000 | Ferchenbauer 2008 |
Ia. | 3,6 | 2,0 | 1,9 | 2,2 |
Ib. | 1,3 | 1,6 | 1,5 | 1,5 |
IIa. | 2,1 | 3,1 | 10,3 | ? |
IIb. | 1,4 | 2,3 | 3,4 | 5,6 |
IIc. | 1,4 | 1,1 | 1,1 | 1,2 |
IIIa. | 5,7 | 2,3 | 2,3 | 2,6 |
IIIb. | 1 | 1 | 1 | 1 |
Tab. 1 - Tabuľka vývoja cien poštovne použitých modrých Merkurov 1851. |
Uvedená štúdia dokazuje, že aj po 160 rokoch sa dajú objaviť nové fakty, aj keď je potrebná dosť veľká dávka šťastia. Záverom chcem poďakovať za užitočné konzultácie a kópie cennej filatelistickej literatúry Ing. Dr. Pavlovi Hiršovi, Ph.D. a pánu Jánovi Pelikánovi za podporu mojej zberateľskej činnosti.
Literatúra:
[1] Müller E.: DIE POSTMARKEN VON ÖSTERREICH, Die Postmarke, Viena, 1927.
[2] Müller E.: DIE POSTMARKEN VON ÖSTERREICH, Preiskatalog, 1. Auflage, Die Postmarke, Wien, 1927.
[3] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Spezialkatalog und Handbuch, selbstverlag, Wien 1990.
[4] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, selbstverlag, Wien 2000.
[5] Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I, Östeerreich 1850-1864, selbstverlag, Wien 2008.
[6] AUSTRIA NETTO KATALOG, Briefmarken, Österreich Spezialkatalog 2003/2004, ASCAT, 59. Auflage.
[7] Surányi L., Visnyovszki G.: A magyar bélyegek kézikönyve, Gondolat, Budapest 1986.
[8] Hirš P.: RAKOUSKO 1850 - 1918, Monografie a specializovaný katalog, vlastní náklad, Praha 2006.
[9] Hirš P. – elektronická komunikácia a konzultácie, december 2009.
Súvisiace články:
- Pavel Hirš: RAKOUSKO 1850-1918, II. upravené vydanie (recenzia)
- Klement Ptačovský: Známky Rakouska 1850 - 1918
Kontakt na autora článku: Radomil Květon