Príležitostná pečiatka:
100. výročie narodenia MUDr. Andreja Getlíka

Príležitostná poštová pečiatka používaná vo Vinnom pri príležitosti 100. výročia narodenia významného slovenského pediatra MUDr. Andreja Getlíka (* 27. 02. 1916, †19. 10. 1990).

Tematický popis a súvislosti:

Profesor MUDr. Andrej GETLÍK, CSc. sa narodil 27. 02. 1916 na východnom Slovensku, vo Vinnom, okres Michalovce. Vyrastal v roľníckej rodine, mal desať súrodencov a ako štvorročnému mu zomrela matka, preto starostlivosť o rodinu prevzala najstaršia sestra. Po skončení základnej školy navštevoval gymnázium v Michalovciach, kam denne peši dochádzal 14 kilometrov. Po maturite v r. 1938 sa zapísal na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Vysokoškolské štúdium úspešne ukončil s výborným prospechom 26. mája 1944. Začal pracovať ako asistent na Detskej klinike v Bratislave.

V lete 1944, počas 2. Svetovej vojny narukoval a aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. V období od 15. 01. 1945 do 30. 09. 1952 pracoval ako sekundárny lekár v OÚNZ v Trenčíne pod vedením prof. Churu, potom ako asistent nového Doškolovacieho strediska pre pediatrov MZ v Havlíčkovom Brode. Od 02. 05. 1953 sa stal vedúcim Doškolovacieho strediska pre pediatrov v Trenčíne. 01. 01. 1957 bol menovaný ako vedúci Katedry pediatrie Slovenského ústavu pre doškolovanie lekárov (neskoršie ILF) v Trenčíne, V Bratislave na ILF od r. 1967 do 30. 06. 1986.

Profesor Getlík vyučoval postgraduálne pediatriu celých 33 rokov. V r. 1967 úspešne absolvoval docentské habilitačné pokračovanie na LF UK v Bratislave. Absolvoval viacero odborných pobytov na detských klinikách v Čechách aj v zahraničí – Francúzsko (opakovane, o. i. aj 3-mesačný kurz Centre International de l´enfent v Paríži), Nemecko, Španielsko, ZSSR, Poľsko, Maďarsko, kde prednášal výsledky svojich vedeckých prác a nadviazal množstvo cenných medzinárodných priateľstiev.

Celý život vzdelával iných aj seba. Aktívne ovládal nemecký, anglický, francúzsky a ruský jazyk, pasívne hovoril po španielsky, taliansky a poľsky. Vrúcny vzťah mal k našej a svetovej literatúre. Intenzívne pracoval v Československej pediatrickej spoločnosti, od r. 1969 bol dve volebné obdobia jej federálnym predsedom, organizoval mnoho významných pediatrických podujatí s medzinárodnou účasťou. Po príchode do Bratislavy bol poverený funkciou mestského pediatra a podarilo sa mu úspešne znížiť dojčenskú úmrtnosť v hlavnom meste Slovenska. Aktívne sa zúčastňoval európskeho pediatrického života – často prednášal i predsedal na kongresoch v zahraničí. Bol čestným členom poľskej a maďarskej pediatrickej spoločnosti. V jeho osobnom živote mu bola veľkou oporou jeho manželka MUDr. Kamila Getlíková a deti.

Profesor Getlík bol hlboko veriaci, preto vďaka svojmu svetonázoru počas svojho profesionálneho života zažil mnohé príkoria a problémy zo strany minulého politického režimu, preto titul profesora pediatrie získal až „in memoriam“. Zomrel 19. 10. 1990 vo veku 74 rokov. Je pochovaný v jeho milovanej rodnej obci Vinné.

Profesor Getlík bol vynikajúci slovenský pediater, ktorý sa zaslúžil hlavne o rozvoj pediatrickej alergológie a imunológie – bol jej zakladateľom. Stal sa nestorom slovenskej pediatrie a jej vedúcou osobnosťou.

Ako vedúci Katedry pediatrie Inštitútu pre doškolovanie lekárov a farmaceutov (ILF) a neskôr, až do svojej smrti ako konzultant, sa významne podieľal na výchove slovenských pediatrov, alergológov a klinických imunológov – vyškolil takmer pre každý okres na Slovensku klinického imunológa.

Profesor Getlík vždy presadzoval moderné a progresívne metódy v diagnostike a terapii chorôb. V práci, ale i v osobnom živote, bol vzorom pre všetkých – skromnosť, čestnosť, pracovitosť, húževnatosť, vytrvalosť, viera, to boli jeho najväčšie morálne hodnoty. Jeho prístup k deťom a ich rodičom bol vysoko etický a profesionálny. Bol poslancom Národného výboru mesta Bratislavy, kde presadzoval humanitu, lásku k prírode, záujmy zdravotníctva a najmä starostlivosť o mladú generáciu.

Celý svoj život zasvätil medicíne – v práci pre zdravie a šťastie detí. Bol známy aj tým, že dokázal stráviť mnoho nocí pri lôžku ťažko chorého dieťaťa, preštudovať neuveriteľné množstvo literatúry o jeho chorobe a nakoniec objaviť úplne novú, u nás neznámu terapiu, ktorá spolu s nekonečnou láskavosťou a starostlivosťou dokázala dieťa zachrániť.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave