Poštová známka:
100. výročie Parížskej mierovej konferencie

Príležitostná poštová známka vydaný pri príležitosti 100. výročia Parížskej mierovej konferencie

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Dňa 11. 11. 1918 sa skončila podpísaním prímeria prvá svetová vojna, ktorá si vyžiadala okolo 20 miliónov vojenských a civilných obetí a zanechala okolo 20 miliónov invalidov.

Už 18. 1. 1919 sa v Paríži v zámku Versailles začala mierová konferencia, trvajúca až do roku 1923. Neboli na ňu pozvaní predstavitelia porazených štátov a rozhodnutia víťazov boli bezo zmien predložené porazeným štátom na podpis. Najdôležitejšou zmluvou bola Versailleská mierová zmluva s Nemeckom z 28. 6. 1919. Zmluva odňala Nemecku Alsasko-Lotrinsko, niektoré časti Pruska získané počas delenia Poľska v 18. storočí a vytvoril sa nezmyselný koridor Poľska k Baltskému moru spolu s odovzdaním prevažne Nemcami obývaného mesta Gdansk (Danzig) pod poľskú správu. Nemecku uložila reparácie v astronomickej výške, zakázala niektoré typy výzbroje a obmedzila početné stavy jeho ozbrojených síl.

Pre Slovensko boli najvýznamnejšie Saintgermainské zmluvy z 10. 9. 1919 a Trianonská mierová zmluva zo 4. 6. 1920. Kým tzv. Malá saintgermainská zmluva rozpustila Rakúsko-Uhorsko a z národa Čiech, Moravy a Sliezska a z národa Slovenska vytvorila česko-slovenský štát (l’état Tchéco-Slovaquie), tzv. Veľká saintgermainská zmluva stanovila hranice Rakúska a určila mu reparácie a vojenské a politické obmedzenia vrátane zákazu pripojenia k Nemecku.

Trianonská mierová zmluva definovala podmienky porazenému Uhorsku. Vytvorila nezávislý maďarský štát (Maďarské kráľovstvo) a určila jeho hranice. Zároveň pričlenila nemaďarské územia k okolitým štátom s tým, že mali rovnaké nástupnícke práva po Uhorsku ako Maďarské kráľovstvo. Slovensko a Podkarpatská Rus boli uznané Maďarskom za súčasť Česko-Slovenska, Sedmohradsko Rumunska, Vojvodina, Chorvátsko a tzv. Medzimurie neskoršej Juhoslávie a Burgenland Rakúska. Taktiež uložila Maďarsku reparácie, obmedzila mu počty ozbrojených síl a stanovila povinnosť vrátiť umelecké a iné artefakty odvezené z územia ostatných nástupníckych štátov po roku 1896.

Parížska mierová konferencia vytvorila tzv. Versailleský mierový systém, ktorý neuznalo Rusko (nebolo pozvané) ani USA. V porazených štátoch vyvolal vlnu nacionalizmu a revizionizmu, ktorá po nástupe nacistov najmä v dôsledku politiky „appeasementu“ vyústila do druhej svetovej vojny.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.