Poštová známka:
1150. výročie uznania slovanského liturgického jazyka (Spoločné vydanie s Vatikánom)

Príležitostná poštová známka vydaná ako spoločné vydanie s Vatikánom k 1150. výročiu uznania slovanského liturgického jazyka

Hárčeková úprava:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Emisia poštovej známky pripomína 1150. výročie uznania straroslovienčiny ako liturgického jazyka. Tomuto aktu predchádzalo štyridsaťmesačné pôsobenie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave, po ktorom sa vybrali so svojimi žiakmi cez Panóniu do Benátok, patriacich vtedy do Byzantskej ríše, a do Carihradu. Tam si chceli dať vysvätiť učeníkov, ktorých sami vysvätiť nemohli, lebo ešte nemali biskupskú hodnosť. V Benátkach ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma, preto zmenili svoj pôvodný zámer. V Ríme ich prijal pápež Hadrián II., lebo pápež Mikuláš I. medzitým zomrel. Ich prijatie bolo veľmi dôstojné, pretože prinášali ostatky mučeníka Klimenta. Slovanské knihy, ktoré priniesli, pápež posvätil, schválil ich a dal im vysvätiť učeníkov.

Tieto historické udalosti sa na hárčeku zobrazujú na základe mozaík zachovaných na triumfálnom oblúku kostola Santa Maria Maggiore v Ríme a významnej pamiatky slovanského písomníctva – Zografského kódexu, pomenovaného podľa Zografského kláštora na hore Athos. Kódex bol zapísaný v 10. storočí, je staroslovienskou podobou štvorevanjelia a klenotom slovanského písomníctva. Úryvok na známke je zápisom štyroch veršov 1. kapitoly Evanjelia podľa Marka: Začenlo evangelie Isusa Christova syna Božie. / Jakože jest psano v prorocěch se az posľon angel moj prěd licem mojim iže ugotovit ponť tvoj prěd tobojon / Glas vypijonštago v pustyni ugotovajte ponť, gospodin pravy tvorite sťzon jego. / Byst Ioan vrsta v pustyni i propovědajen krštenie pokajaniju v ostpuštenie grěchom. – Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. / Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. / Hlas volajúceho na púšti: ,Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ / Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.

Staroslovienčina sa tak popri hebrejčine, gréčtine a latinčine stala štvrtým bohoslužobným jazykom.

Kostol Santa Maria Maggiore, ktorý sa v 9. storočí nazýval Fatné (z gr. sv. Mária Pri jasličkách) bol vybratý ako dekorácia hárčeka z toho dôvodu, že práve v tomto kostole v roku 868 pápež Hadrián II. položil staroslovienske preklady písma sv. Cyrila a Metoda na oltár a posvätil ich.

Mozaika s Narodením Krista na triumfálnom oblúku kostola Santa Maria Maggiore v Ríme: Typickou demonštráciou Panny Márie Theotokos vychádzajúcou zo záverov efezského koncilu konaného v roku 431 sú naratívne scény s Narodením Krista na mozaikách triumfálneho oblúka pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, ktoré boli objednané pápežom Sixtom III. (pontifikát 432 – 440). Vo vrchole triumfálneho oblúka sa nachádzajú figúry sv. Petra a Pavla pri Tróne posledného súdu (Etimasia) v medailóne a so symbolmi štyroch evanjelistov nad ich hlavami. Scény týkajúce sa Narodenia Krista sa potom nachádzajú po oboch stranách triumfálneho oblúka v troch registroch pod sebou tak, že v ľavej časti je situované Zvestovanie Panne Márii spojené do jednej scény so Zvestovaním sv. Jozefovi, pod tým je Klaňanie troch mudrcov pred Bohorodičkou s malým Ježišom sediacim na tróne a v treťom registri Vraždenie detí v Betleheme. V pravej časti triumfálneho oblúka je situované Predstavenie Krista v chráme, ktoré pokračuje do scény Zjavenia anjela sv. Jozefovi s posolstvom, aby odišli do Egypta, kde boli privítaní správcom Afrodisiom, čo je scéna nachádzajúca sa vľavo od Zjavenia. V treťom registri je nakoniec Návšteva troch mudrcov u Herodesa. Pod oboma obrazovými cyklami sú umiestnené miesta umučenia a narodenia Krista, vľavo je Jeruzalem a vpravo Betlehem

Autor (zdroj) popisu: Pavol Žigo