Príležitostná pečiatka:
140. výročie úmrtia Ján Botta (1829 - 1881) - Smrť Jánošíkova

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti 140. výročia výročia úmrtia Ján Botta (1829 - 1881).

Tematický popis a súvislosti:

Ján Botto, pseudonym Janko Maginhradský (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica), bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. Žil v období romantizmu .

Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skálniku, pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch v rodnom Malohonte, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol romantický básnik, autor balád a povestí.

Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.

Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova, komponovanou metódou kontrastu. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období.

Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Neaktualizoval ich, rešpektoval postupy baladického žánru, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity.

Inšpiroval sa aj slovenskou národnou poéziou, ktorú voľnejšie adaptoval. Jeho poézia dôsledne využívala melodiku ľudovej poézie. Ukázala na nové možnosti básnického zobrazenia skutočnosti oživovaním ľudovej tradície a vystihnutím národného koloritu.

Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich aj hold významným osobnostiam národnej kultúry – Kollárovi a Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (A. Mickiewicz, A. S. Chomiakov) a z maďarčiny (S. Petöffi).

Autor (zdroj) popisu: Wikipedia - slobodná encyklopédia