Príležitostná pečiatka:
150. výročie úmrtia Karola Kuzmányho

Príležitostná ručná pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti 150. výročia úmrtia (a 210. výročia narodenia) významného slovenského evanjelického kňaza, spisovateľa, novinára a spoluzakladateľa Matice slovenskej Karola Kuzmányho (1806 - 1866).

Tematický popis a súvislosti:

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej.

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónaya v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal Heglove filozofické názory a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V rokoch 1830 – 1832 pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Okrem iného mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, od roku 1860 ako patentálny superintendant - sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Tiež napísal odborné práce o cirkevnom práve v nemeckom jazyku. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Karol Kuzmány patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na doplnenie text od vzácneho človeka Miloša Kovačku, ktorý pri príležitosti používania pečiatky v Močenku zverejnil na svojom Facebookovom profile:

"Jen v čisté nádobě může zachován býti nápoj čistý, jen skrze čisté sklo může svítiti čisté světlo."

Milý Vojto Jankovič, srdečne pozdravujem všetkých milých filatelistov, osobitne tých, ktorí sa postarali o edíciu príležitostnej pečiatky Karola Kuzmányho, ktorou sa dnes pečatia listy podané v Močenku. Je skvelé, že Močenok, ktorý je známy ako Gorazdov Močenok, vyšiel filatelistickej myšlienke v ústrety. Karol Kuzmány si to pri 150. výročí jeho úmrtia zaslúži. Veď ide o slovenského velikána biskupa ~ superintendenta, 1. podpredsedu Matice slovenskej, muža, ktorý mal mimoriadny zástoj v budovaní duchovnosti a v obrane slovenských vecí v 19. storočí.
Slovenským filatelistom touto cestou vpisujem do pamätníka jedinečný Kuzmányho text z jeho rozlúčkovej kázne na počesť P. J. Šafárika:
"Rozum bez srdce, srdce bez svědomí, svědomí bez bázně Boží, bázeň Boží bez víry, víra bez Krista, nikdy... nedají národům spravedlnosti a pořádku, bezpečnosti a pokoje a jen toto spolu jest svoboda. Jen v čisté nádobě může zachován býti nápoj čistý, jen skrze čisté sklo může svítiti čisté světlo. Posvěť srdce, dojdeš moudrostí, žádnou moudrostí srdce neposvětíš. Nejprve přišel zákon Mojžíšův, potom přišla milost v Ježíši Kristu. Kdože tedy dovede toho, dát národu svobody? – Jen duch národu, národnost úpřimně věřícího národu a majícího v té víře svázané svědomí skrze svatost bázně Boží, a v tom svědomí srdce posvěcené šlechetností, a v tom srdci rozum osvícený pravdou, jen ten duch národa, ta národnost dovede toho. A když toho ducha není, cože tehdáž? Tehda usilovati se všemožně o vzdělání a zrůst toho ducha a míti se trpělivě. Celé století nemůže napraviti to, co jeden rok netrpělivých převratů a prostopášneho odbojnictva pokazí."

Autor (zdroj) popisu: Wikipédia, slobodná encyklopédia