Slovenská, česká a československá známka:
170 rokov prvých poštových známok na Slovensku

Okolnosti vzniku a proces návrhu a výroby prvých rakúskych známok a ich detailný filatelistický popis doplnený ukážkami skutočného poštového použitia známok všetkých hodnôt na zásielkach odoslaných z územia alebo na územie dnešného Slovenska.

170 rokov prvej poštovej známky na Slovensku

Prvého júna 2020 sme si pripomenuli 170. výročie uvedenia prvých poštových známok platných na našom území. Rakúske cisárstvo po vzore Anglicka začalo uvažovať o vyplácaní poštových zásielok známkami už koncom roka 1849. Ministerstvo obchodu schválilo vydanie poštových známok v roku 1850. V januári boli spracované predbežné štúdie a 5. februára schválili predbežný nákres. Nariadením zo dňa 26. apríla 1850 bolo nariadené vydanie poštových známok.

Podľa návrhu kresby neznámeho autora vznikla drevorytina (uložená v Poštovom múzeu vo Viedni). Profesor Tautenhayn na jej podklade do ocele vyryl definitívny obraz, ktorý slúžil na výrobu tlačiarenských štočkov všetkých hodnôt.

Pôvodne bolo rozhodnuté vydať známky piatich nominálnych hodnôt 1, 2, 3, 6 a 12 kreuzer. Tesne pred vydaním došlo k dohode s nemeckým poštovým spolkom, ktorej dôsledkom bola zmena poštových poplatkov a hodnota 12 kreuzer sa stala zbytočnou. Bola nahradená známkou s hodnotou 9 kreuzer.

Prvé rakúske známky a tým pádom aj prvé známky platné na našom území boli dané do obehu 1. júna 1850 a zostali v platnosti do 31. decembra 1858.

Známky s nominálnou hodnotou 12 kreuzer modrej farby už boli vytlačené. Celý náklad bolo nariadené úradne zničiť, ale napriek tomu sa zopár exemplárov objavilo na filatelistickom trhu (okolo 7 kusov).

Obraz známok

Obraz známok má jednoduché zobrazenie. Hlavným motívom je rakúsky štátny znak - dvojhlavá orlica na bodkovanom podklade. Znak je umiestnený do palmovej čaše, z ktorej na ľavej strane vyčnieva vavrínová vetvička a na pravej dubová. Nad orlicou je umiestnená cisárska koruna. V hornej časti sa nachádza nápis K.K.POST STEMPEL (c.k. poštový kolok). Hodnotový údaj je v dolnej časti známky v okrasnom štítku. Celý obraz známky je orámovaný. Veľkosť obrazu známky je 18 x 22 mm.

Tlač známok

Tlač známok zabezpečila Štátna tlačiareň cenín vo Viedni kníhtlačovou tlačovou technikou.

Výroba tlačových dosiek spočívala vo výrobe 10 matríc z oceľorytiny vyhotovenej prof. Tautenhaynom, do ktorých bola vletovaná hodnota (KREUZER resp. CENTES pre územie Benátska v Taliansku). Z každej matrice bola následne vyhotovená galvanoplasticky tzv. druhá matrica a z nej toľko štočkov, koľko bolo potrebných na zloženie tlačových dosiek.

Tlačová doska bola zostavená zo 60 známok a štyri voľné polia s tzv. ondrejskými krížmi. Známky sa tlačili tlačovou formou pozostávajúcou zo štyroch tlačových dosiek. Kvôli lepšej finančnej manipulácii bolo zvolených v jednej doske 60 známok. Po opotrebovaní dosky sa pristúpilo k výrobe nových dosiek z pôvodnej matrice. Štočky pôvodných tlačových dosiek boli odlievané z tlačiarenského kovu (tzv. stereotypy, ktoré sa rýchlo opotrebovávali). Neskôr sa pristúpilo k elektrolytickému pokovovaniu, hrany a obrysy boli tvrdšie a ostrejšie, čo spôsobovalo pri tlači na ručnom papieri problémy, kresba sa rozpíjala. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k tlači na strojový papier. Po stranách tlačovej formy boli umiestnené dve alebo tri ihly kvôli lepšiemu umiestňovaniu papiera do tlačiarenského lisu.

Vzdialenosť známkových polí bola vodorovne od 2,5 do 3,25 mm, vo zvislom smere od 3 do 3,25 mm. Určiť ju je ťažko, nakoľko na posúdenie existuje len zopár zachovaných exemplárov. Odborná literatúra uvádza vzdialenosť vo vodorovnom smere 24 mm a vo zvislom smere 22 mm.

Druh papiera

V prvom období tlače do konca roku 1854 sa používal ručný papier, ktorého kvalita a spôsob výroby sa menili. Štátna tlačiareň cenín odoberala papier z niekoľkých zdrojov a z toho vyplýva aj rôzna kvalita papiera. V roku 1851 sa používal tzv. hodvábny papier (Seidenpapier) s hrúbkou 0,05 až 0,07 mm. Dôvodom jeho zavedenia bolo odstraňovanie odtlačkov pečiatky z použitých známok. Tento papier znehodnocoval známku po opečiatkovaní trvalo, lebo farba pečiatky presakovala na druhú stranu. Vyskytovali sa na ňom známky všetkých hodnôt.

Ručný ryhovaný papier (Geripptes papier) – jeho typické znaky sú vyvýšeniny - ryhy s odstupom 0,3 mm. Dôvod použitia možno odôvodniť jedine tým, aby nedošlo k zlepovaniu archov. Na 20 mm možno napočítať okolo 30 vyvýšenín. Používal sa od roku 1850 do roku 1851. Vyskytovali sa na ňom známky hodnoty 2, 3, 6 kreuzer.

Pruhovaný ručný papier (Gestreiftes papier) – vyznačuje sa priehľadnými zvislými čiarami hrubými cca 0,7 mm a medzerou 0,7 mm. Na 20 mm môžeme napočítať cca 14 - 15 čiar. Pôvodne bol tento papier určený ako listový. Neskôr sa aj z tohto papieru vyhotovovali falzifikáty. Vyskytujú sa na ňom známky hodnoty 9 kreuzer.

Kartónový papier – vyznačuje sa hrúbkou 0,12 – 0,14 mm. Vyskytovali sa na ňom známky všetkých hodnôt.

Strojový papier – jeho použitie bolo nariadené dňa 20. júla 1854. Staré zásoby ručného papieru sa spotrebovali do konca roku. Od 12/1854 sa začala tlačiť na strojovom papieri známky hodnoty 3 Kr., od 03/1855 hodnota 9 Kr., 04/1855 6 Kr., 10/1855 2 Kr. a od 01/1856 známka hodnoty 1 Kr.

Priesvitka

Priesvitka K K H M sa používala iba na ručnom papieri. Bola umiestnená v strede tlačiarenského archu. Priesvitka mala veľkosť 235 mm x 35 mm. Priesvitka sa môže nachádzať iba pri okrajových známkach max. 11 mm v obraze známky.

Oddeľovanie známok

Všetky známky boli vydané ako nezúbkované. V marci 1856 bol skúšaný perforovací stroj. Ako skúšobné zúbkovanie sa použilo 18 1/2, ktorým bol perforovaný arch hodnoty 1 Kr. na strojovom papieri Typ III.

Neúradne sa použili aj iné spôsoby oddeľovania známok, napr. priepichy, ale všetky sú súkromného pôvodu. Najznámejší priepich je tzv. Tokajský s rozmerom cca 14 vo vodorovnom a aj vo zvislom smere. Dňa 8. 5. 1852 sa prvýkrát priepich objavil v Humennom.

Delenie známok

Zmyslom delenia známky bolo zníženie jej hodnoty na polovicu. Tento spôsob vyplácania zásielok nebol povolený, ale ani zakázaný. Delenie bolo tolerované. K deleniu dochádzalo obvykle u hodnôt 2 Kr. a 6 Kr. U hodnoty 1 Kr. došlo k deleniu známky na ½ Kr. na programy divadiel. U hodnoty 3 Kr. sú známe dve delenia na tretiny (Nagy Tapolcsán a Zsolna) a u hodnoty 9 Kr. je známe len jedno delenie (Torna).

Typológia

V súčasnosti používame zaužívaný systém. Typom je nazvaná podstatná zmena v úprave štátneho znaku a zmena v úprave hodnotovej číslice.

Typ I - základné znaky platné pre všetky hodnoty

1. spojenie dvoch bodiek pod pazúrom pravej orlice

2. štyri body v ľavej dolnej časti znaku

3. plné orámovanie (v počiatočnej fáze tlače biela linka, ktorá sa opotrebovaním kovového štočku stratila)

Typ II – vyskytuje sa len pri hodnote známky 9 kr. Základné rozlišovacie znaky sú rovnaké ako u I. typu. Rozdiel je iba v umiestnení hodnotovej číslice 9. Päta línie číslice 9 je v línii so základňou nápisu KREUZER.

Typ III - základné znaky platné pre všetky hodnoty

1. pod pazúrom pravej orlice sú dve bodky nespojené

2. tri body v ľavej dolnej časti znaku

3. orámovanie znaku bolo dodatočne preryté, takže je viditeľná biela linka v orámovaní

Hodnota 1 Kreuzer

Náklad 14 760 000 kusov

Farby na ručnom papieri

Žltá, okrovožltá, citrónovožltá, oranžovožltá, oranžová, matne oranžová, hnedooranžová, svetlooranžová, tmavohnedooranžová, kadmiovožltá

Farby na strojovom papieri

Žltá, chrómovožltá, kadmiovožltá, citrónovožltá, okrovožltá, zlatožltá, olivovožltá

Poštové použitie

Poplatok za „tiskopis“ bol jednotný 1 kr za 1 lot váhy (1 lot = cca 16 gramov), nemenil sa od vzdialenosti

Na rube zásielky nalepených 6 kusov 1 Kr. známok za doporučený príplatok – list odoslaný dňa 1. 1. 1857 z mesta Haitzendorf do Želiezoviec (príchodzia pečiatka 3. 1. 1857 ZSELIZ)

Hodnota 2 Kreuzer

náklad 3 425 000 kusov

Farby na ručnom papieri

Čierna, sýtočierna, tmavočierna, šedá, striebristočierna

Farby na strojovom papieri

Čierna, šedočierna, matná čierna, šedočierna svetlá, šedá

Poštové použitie

Poplatok za obyčajnú listovú zásielku v miestnom styku

Hodnota 3 Kreuzer

Náklad 107 250 000 kusov

Farby na ručnom papieri

Bledoružová, tmavoružová, ružová, ružovočervená, červená, tehlovočervená, tmavá tehlovočervená, rumelková, tmavá rumelková, svetlokarmínová, sýta karmínová, hnedokarmínová, tmavá karmínová

Farby na strojovom papieri

Matná ružová, ružovočervená, červená, karmínovočervená, karmínová, sýtočervená, tmavá sýtočervená

Poštové použitie

Poplatok za listovú zásielku do 10 míľ (I. okruh) za každý lot váhy alebo príplatok za doporučený list v miestnom styku

Miestna listová zásielka do I. okruhu – list odoslaný dňa 15. 11. 1857 z Tekovských Lužian do Bakabánya (Pukanec), frankovaný 3 Kr. známkou

Hodnota 6 Kreuzer

Náklad 70 950 000 kusov

Farby na ručnom papieri

Gaštanovohnedá, červenohnedá svetlá, ružovohnedá, červenohnedá, tmavá červenohnedá, šedohnedá svetlá, šedohnedá, hrdzavohnedá, čokoládovohnedá, fialovohnedá, fialovohnedá tmavá, čiernohnedá

Farby na strojovom papieri

Šedohnedá, ružovohnedá, červenohnedá, čokoládovohnedá

Poštové použitie

Poplatok za listovú zásielku do 20 míľ (II. okruh) za každý lot váhy alebo príplatok za doporučený list

Listová zásielka zaslaná do II. okruhu – list zo Šiah do Ostrihomu ofrankovaný 6 Kr. známkou

Hodnota 9 Kreuzer

Náklad 70 725 000 kusov

Farby na ručnom papieri

Šedomodrá svetlá, jasnomodrá, svetlomodrá, modrá, šedomodrá, tmavomodrá, oceľovomodrá, sýta tmavomodrá, čiernomodrá

Farby na strojovom papieri

Svetlomodrá, modrá, jasnomodrá, šedomodrá, tmavá oceľovomodrá

Poštové použitie

poplatok za listovú zásielku nad 20 míľ (III. okruh) za každý lot váhy

Doporučená listová zásielka do III. okruhu – list odoslaný dňa 1. 1. 1857 z mesta Haitzendorf do Želiezoviec, na prednej strane jasnomodrá 9 Kr. známka

Pripomenutie výročia poštovou známkou

V roku 2000 pri príležitosti 150. výročia vydania prvej poštovej známky (presnejšie prvých poštových známok) platných na území dnešného Slovenska vydala v roku 2000 Slovenská pošta príležitostnú poštovú známku 150. výročie prvej známky platnej na našom území v hodnote 10 Sk.

Žiaľ, pri jej návrhu sa akademický maliar Dušan Kállay nepridŕžal vecnej skutočnosti a vo svojej umeleckej kompozícii použil známku 2 kreuzer v oranžovej farbe. V skutočnosti v podobnej farbe vyšla známka 1 kreuzer, pričom známka 2 kreuzer bola čierna.

Použité zdroje:

© Ferchenbauer U.: ÖSTERREICH 1850-1918, Handbuch und Spezialkatalog, BAND I, Östeerreich 1850-1864, selbstverlag, Wien 2008

© P. Hirš: Katalog známek a celistvostí Rakousko 1850-1918 I.

© www.pofis.sk

Autori a spolupracujúci autori:

Originálny článok, ktorého autorom je Pavel Lauko, je prevzatý z časopisu Levická filatelia 1/2020 so súhlasom redaktora a vydavateľa a bol publikovaný aj v časopise SPRAVODAJCA ZSF 2/2020.

Pri doplnení originálneho článku spolupracovali študenti vzdelávacieho modulu Zberateľstvo a filatelia Univerzity tretieho veku Žilinskej univerzity v školskom roku 2020/2021 - koordinátor: Ing. Martina Kardošová-Kapitulíková, lektor: Dr. Vojtech Jankovič.

K obsahovej a obrazovej stránke článku prispeli najmä: Jiří Kočner, Michal Marek a Jaroslav Valapka.