Príležitostná pečiatka:
1900. výročie narodenia Marca Aurélia (Bratislava)

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Bratislave pri príležitosti 1900. výročia narodenia Marca Aurélia (121 – 180).

Tematický popis a súvislosti:

Marcus Aurélius (121 – 180) bol adoptívnym synom cisára Antonina Pia (86 – 161) a panoval v Rímskej ríši v rokoch 161 až 180. Bol významným predstaviteľom stoicismu, vďaka čomu býva nazývaný „filozofom na tróne“. Napriek tomu je celé jeho obdobie vlády poznamenané tzv. markomanskými vojnami, ktoré sa odohrávali aj na súčasnom území Slovenska proti tu usadeným Kvádom. Práve z druhej protigermánskej kampane z rokov 170 až 180 pochádza po grécky napísané dielo Meditácie, resp. Hovory k sebe samému (gr. Τὰ εἰς ἑαυτόν), pričom na konci prvej knihy Marcus Aurélius uvádza, že ju napísal „v krajine Kvádov pri Hrone“ (gr. Τὰ ἐν Κουάδοις πρὸς τῷ Γρανούᾳ α΄). S osobnosťou Marca Aurélia sa spája aj ďalšia významná pamiatka z územia Slovenska a to rímsky nápis zachovaný na trenčianskej hradnej skale, ktorý dokazuje prezimovanie vysunutých jednotiek II. pomocnej légie pri osade Laugaricio v roku 179. Ide o najvýznamnejšiu rímsku epigrafickú pamiatku objavenú v oblasti severne od Dunaja, ktorú dal vyhotoviť legát Marcus Valerius Maximianus na počesť víťazstva Marca Aurélia a jeho syna Commoda nad Germánmi.

Motívom poštovej známky je bronzová antická jazdecká socha zachytávajúca tohto rímskeho cisára s natiahnutou rukou v pozdravnom geste adlocutio. Socha je deponovaná v Palazzo dei Conservatori v Kapitolskom múzeu v Ríme a jej replika z roku 1981 je verejnosti dostupná na Kapitolskom námestí. Na FDC je zobrazená málo známa mramorová busta, ktorá sa nachádza v zbierkach španielskeho národného múzea Prado v Madride a na pečiatke FDC je použitý motív mramorovej busty Marca Aurélia zo zbierky sochárstva Múzea Liebieghaus vo Frankfurte nad Mohanom. Celú emisiu dotvára na nálepnom liste zobrazený mramorový stĺp Marca Aurélia z rokov 172 – 175, ktorý sa nachádza na Piazza Colonna v Ríme. Stošestnásť reliéfnych scén na stĺpe dokumentuje vojenské výpravy Marca Aurélia, pričom zachytáva aj výjav z jeho prvej protigermánskej kampane z rokov 172 – 173, tzv. zázračný dážď. Podľa rímskeho historika Cassia Diona privolal vo vojsku prítomný egyptský mág Arnufis vládcu ovzdušia Herma, ktorý na zem stiahol dážď a na nepriateľov krupobitie s množstvom bleskov, ktorý obkľúčených a horúčavou vyprahnutých rímskych vojakov zachránil pred istou záhubou.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.